Kategórie: |Značky: |Prečítané za 23.3 min|4659 slov|

Harmonogram dňa:

8:00 – 8:15 Príchod detí
8:15 – 8:45 Ranná modlitba + rozcvička
8:45 – 9:20 Téma – starý zákon
9:30 – 10:10 Sv. omša
10:10 – 10:30 Desiata
10:30 – 12:30 Hry
12:30 – 13:30 Obed
13:30 – 14:00 Hry
14:00 – 14:30 Téma – nový zákon, olovrant
14:30 – 16:00 Hry
16:00 Odchod detí

 

AMENgers – jednota – spolu sú silnejší

 

Program:

Pondelok Spiderman Odvaha Dávid Ježiš na kríži
Utorok Cap. Amerika Poslušnosť Noe Malý Ježiš v chráme
Streda Batman Modlitba Daniel Ježiš kriesi Lazára
Štvrtok Aquaman Viera Mojžiš – Červené more Peter na vode
Piatok Ironman Láska Abrahám, Izák Ježiš umýva nohy

 

Hry:

Pondelok Slackline, tvorenie vlajky
Utorok Pexeso po meste
Streda ZOO – niečo do autobusu
Štvrtok voda, bazén
Piatok veľká výzva

Vlastnosti superhrdinov:

Jozef Egyptský

V Kanaánskej krajine sa usadil istý muž menom Jakub. Mal dvanásť synov a jedným z nich bol aj Jozef. Jozef mal len 17 rokov, a nosil na pole svojim bratom jedlo a pitie. Keď jeho bratia videli, že ho má otec radšej ako všetkých ostatných synov, začali ho nenávidieť a neboli schopní pokojne sa s ním rozprávať. Raz mal Jozef sen a rozpovedal ho svojím bratom. (Boli sme na poli zamestnaní viazaním snopov a tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Tu sa vaše snopy postavili dokola a klaňali sa môjmu snopu!“ Bratia mu povedali: „Vari chceš nad nami kraľovať alebo panovať?“ A znenávideli ho ešte viac pre jeho sen a pre jeho reči. Gn 37, 7-8)  A mal ešte iný sen a prezradil ho svojmu otcovi a svojim bratom. („Opäť som mal sen! Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo.“ Toto rozprával svojmu otcovi a svojim bratom. A jeho otec mu robil výčitky a vravel mu: „Čo je to za sen, čo si mal? Hádam ja, tvoja matka a tvoji bratia prídeme a budeme sa ti klaňať až po zem?“ Gn 37, 9-10)

  • V bratoch rástla nenávisť a keď zrazu len okolo nich prechádzala nejaká karavana – boli to kupci s otrokmi. Bratia sa rozhodli že ho predajú kupcom za dvadsať strieborných. A otcovi to nepovedali a oklamali ho.
  • Karavana smerovala do Egypta, kde aj Jozefa ako otroka predali faraonovmu dvoranovi, ktorý sa volal Putifar a bol veliteľom kráľovskej stráže. Putifar si svojho nového sluhu obľúbil a Jozef si statočne plnil svoje povinnosti a darilo sa mu.
  • Putifar ho urobil správcom svojho domu a všetkého svojho majetku, Pán pre Jozefa požehnával Egypťanov dom. Pánovo požehnanie bolo na všetkom, čo mal v dome i na poli. Gn 39, 5
  • Jozef a manželka jeho pána
  • Jozefa uväznili a začal vykladať sny faraónovým úradníkom a tiež faraónovi a tak ho on povýšil

Jozef sa stretáva po dlhom čase znova so svojimi bratmi, ktorí šli po živobytie do Egypta. Bratia ho však nespoznávajú. Jozef im povedal aby priviedli svojho najmladšieho brata Benjamína, ktorý bol s otcom a naplnil im vrecia obilím a peniazmi.

  • Gn 43, 15-16
  • Gn 43, 33-34
  • stráž našla v Benjamínovom vreci strieborný pohár. Vtedy všetci bratia veľmi zosmutneli. Museli sa vrátiť nazad do Jozefovho domu. A všetci padli pred Jozefom pokorne na kolená.

Tu sa Jozef už nemohol ďalej zdržať. Videl, že jeho bratia už nie sú tí zlomyselní a závistliví ľudia, ako v čase, keď ho predali. Videl, že už sú úplne iní – zmenení. Už pred ním nestáli tí zlostní a zákerní ľudia, ale ľudia celkom noví, lepší. Že ich vzájomná nevraživosť a hnev pominuli. Že si už vzájomne ochotne pomáhajú. Že už majú medzi sebou lásku a priateľstvo. Že by aj svoj život za druhého položili.

Jozef k nim prehovoril ich rodnou rečou a priznal sa im: „Pristúpte ku mne! To som ja, Jozef, váš brat, ktorého ste predali do Egypta.“ Všetci zrazu doslova skameneli od zdesenia, prekvapenia a hrôzy zároveň. Jozef pokračoval: „Netrápte sa nad tým, ani nech nie je vo vašich očiach hnevu, že ste ma sem predali, lebo to bolo veľmi prospešné pre zachovanie vášho i môjho života. Lebo toto sú ešte len dva roky čo je hlad na zemi, a ešte bude päť rokov, čo sa nebude ani orať ani žať. Ponáhlajte sa a choďte hore k môjmu otcovi, porozprávajte mu všetko a priveďte ho sem aj spolu s ostatnými.“ Všetci sa radovali a najmä otec, keď zistil, že jeho milovaný syn žije. Faraón im dal časť územia Egypta, kde sa mohli všetci usídliť, a šťastne prečkat obdobie hladu a sucha, a prípadne aj ďalej ostať, ak budú chcieť. A tak všetko dobre dopadlo, a všetci šťastne žili, až pokým nepomreli.

apoštoli

Ježiš si vyvolil 12 apoštolov, ktorí mu boli najbližší. Všetok svoj čas trávili spolu. Boli to: Šimon Peter, Ondrej, Jakub Zebedejov, Ján, Filip, Bartolomej, Tomáš, Matúš, Jakub Alfejov, Tadeáš, Šimon Kananejský, Judáš Iškariotský. Ježiš ich učil, neskôr ich vyslal na cestu s presnými pokynmi. Poslal ich vo dvojici, aby nik nebol sám. Nemali si so sebou brať nič, okrem palice, ani kapsu, ani peniaze, ani jedlo. Ak budú za jedno s Kristom, postará sa o nich. Oni šli a vyhnali veľa zlých duchov, uzdravili veľa chorých ľudí, … boli úspešní. Potom, keď sa vrátili, rozprávali Ježišovi všetko, čo zažili. Apoštoli boli tí, ktorí mali s Ježišom najbližší vzťah. Preto aj Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní sa zjavuje apoštolom, ktorí boli stále spolu – ako rodina. Zjavoval im veľa dôkazov o tom, že je to naozaj on. Po Ježišovom nanebovstúpení šli apoštoli do Jeruzalema a tam sa spoločne modlili. Spoločne = jednomyseľne, aj spolu s Máriou. Keďže ale Judáš zradil Ježiša a potom sa zabil, apoštoli si vybrali iného, aby nahradil jeho miesto medzi “dvanástimi”. Spolu sa modlili, aby sa dobre rozhodli a vybrali si Mateja. Zotrvali v jednote – spolu čakali na príchod Ducha Svätého, ktorého im sľúbil Ježiš. Keď na nich zostúpil DS, boli vedno spolu. Prostredníctvom apoštolov sa dialo veľa divov a znamení. Spoločne sa modlili, zúčastňovali sa na lámaní chleba (na sv. omši), boli spolu ako spoločenstvo – rodina. A potom aj všetci, čo prostredníctvom apoštolov uverili, že Ježiš je Pán a Boh, boli spolu a všetko mali spoločné. V tejto jednote zotrvávali neustále, chválili Boha, boli radostní … Ostatných ľudí to priťahovalo. Pán si ich tak používal na to, aby deň čo deň pribúdali obrátení ľudia, ktorí budú spasení. Keď sa ocitli v problémoch, v jednote sa spolu modlili k Bohu a tak nachádzali riešenia aj pre ťažké situácie.

Dávid

1. Samuelova 17

  • Keď Izraeliti uvideli toho muža (Goliáša), všetci utekali pred ním a veľmi sa báli. Dávid hovoril Šaulovi: „Nech neklesá srdce nikomu pre neho! Tvoj sluha pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom.“
  • Ale Dávid vravel Šaulovi: „Tvoj sluha bol u svojho otca pastierom oviec. A keď prišiel lev (alebo medveď), chytil som ho za bradu, zrazil som ho a usmrtil.” Dávid hovoril ešte: „Pán, ktorý ma vytrhol z moci leva a z moci medveďa, on ma vyslobodí aj z moci tohoto Filištínca.“ Nato Šaul povedal Dávidovi: „Choď a Pán nech je s tebou!“
  • ‌Ale Dávid odpovedal Filištíncovi: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom, ja však idem proti tebe v mene Pána zástupov, Boha izraelských šíkov, ktorého si hanobil.
  • ‌Potom Dávid siahol rukou do kapsy, vytiahol z nej kameň, praštil a zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu vnikol do čela, takže padol tvárou na zem.

(Dávid bol ešte len chlapec, keď si ho vyvolil Boh za budúceho kráľa Izraela. Bol pastierom oviec a najposlednejší zo svojich bratov, pretože bol najmladší, ale Boh si ho vybral, lebo nehľadí na výzor (ako ľudia), ale na srdce. A čo je dôležité, aj Dávid si vybral život s Bohom. Veril mu natoľko, že mu do rúk zveril svoj život.) Keď vojská Izraelitov a Filištíncov stáli proti sebe, najväčší a najsilnejší bojovník spomedzi Filištíncov Goliáš sa vysmieval Božiemu narodu – Izraelitom. Goliáš bol oblečený v plnej zbroji a v ruke držal meč. Všetci sa ho báli, nik sa mu neodvážil postaviť. Keď prišiel Dávid na bojisko nahneval sa na Goliáša, že uráža Boha a jeho národ a rozhodol sa s ním bojovať sám. Odmietol si zobrať brnenie a zbrane lebo mu boli len na príťaž. On bol vyzbrojený Božou silou a chránený Božou mocou. Odvážne sa išiel biť s Goliášom len s prakom a 5 kameňmi v kapse. Kameňom ho zasiahol do čela a na to sa Goliáš zrútil k zemi. Aj keď bol ešte veľmi mladý, bol odvážnejší ako celé vojsko, lebo dôveroval Bohu. Mohol odtiaľ ujsť alebo len čakať na nejakého hrdinu, ktorý by sa rovnal Goliašovi tak, ako ostatní. Dokonca nebol ani vojakom (prišiel len bratom priniesť jedlo na bojisko) no o to väčšia bola jeho odvaha, keď sa rozhodol bojovať za ostatných. Tak ako za nás bojoval Ježiš, keď odvážne zobral kríž a bol ukrižovaný za nás. Nemusel to spraviť pretože tie hriechy neboli jeho, ale viedol ho Boh a jeho sila …

* Nemusíš sa báť, Boh je na tvojej strane. Aj ty môžeš byť odvážny ako Dávid. *

Ježiš na kríži

Mt 26, 37 – 42

  • Nastali sviatky Veľkej noci a učeníci pripravili veľkonočnú večeru. Po večeri išiel Ježiš aj s učeníkmi modliť sa do Getsemanskej záhrady.
  • Pán Ježiš vedel, čo ho bude čakať, aká ťažká bude jeho cesta. Vedel, že jeden učeník ho zradí, vydá ho Pilátovi, bude bičovaný, tŕňová koruna, nesenie kríža až na Golgotu a potom ukrižovanie.
  • V Getsemani naňho doľahli smútok aj úzkosť, modlil sa, že ak sa dá, nech ho táto cesta obíde.
  • Ježiš však všetko, čo je pred ním, odovzdáva v modlitbe. Modlí sa za odvahu, silu dotiahnuť to do víťazného konca. volá: “Abba, Otče! Tebe je všetko možné.” (Mk 14, 36) Verí Božím plánom a chce, aby sa stala Otcova nie jeho vôľa.
  • A Boh jeho modlitbu hneď vypočúva -> “Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho”.
  • Ján 17 – Pán Ježiš sa rozpráva s Bohom, prosí ho, aby on pôsobil v ňom, aby sa Boh zhmotnil v Ježišovej odvahe. Ježiš tak prosí za všetkých, ktorí uverili a ešte aj uveria, že je Boží Syn, aby pocítili radosť a Božiu lásku.
  • A tak Pán Ježiš podstupuje krížovú cestu a pribíjanie na kríž s vierou k Otcovi a láskou ku nám. Ježiš je odvážny a nebojí sa toho najhoršieho – smrti, všetko zvláda, cez všetko prechádza, pretože vie, že Boh je s ním, s ním zvládne všetko. Ježiš vie, že ho na konci čaká tá najkrajšia, najsladšia, najväčšia odmena a preto bojuje až do víťazného konca! A aj zvíťazil.

Keď náš Boh stojí pri nás, kto môže stáť proti nám?! Nemusíme sa báť. Môžeme ísť do všetkého, do čoho nás volá.

Daniel

  • Daniela Boh obdaril prorockým duchom
  • Kráľ Nabuchodonozor menoval Daniela za náčelníka veštcov
  • Daniel dokázal prečítať písmo, ktoré ostatní nevedeli
  • Daniel bol natoľko verný Bohu, že sa nechal hodiť do jamy levov
  • Danielovi sa prisnilo veľa vecí, ktoré predpovedali budúcnosť (snívalo sa mu to veľmi zvláštnou formou)

Ježiš vzkriesil Lazára

Jn 11

  • Bol chorý istý Lazár, jeho sestry Mária a Marta poslali odkaz Ježišovi, aby prišiel a uzdravil ho, ale on ostal 2 dni tam kde bol a až potom išiel do Betánie, kde Lazár so svojimi sestrami býval.
  • Keď tam odchádzali Ježiš povedal – „Náš priateľ Lazár spí, ale idem ho zobudiť.“ Vedel však, že Lazár zomrel a povedal svojim apoštolom – kvôli vám sa radujem, že som tam nebol, aby ste uverili.
  • Do Betánie prišli 4 dni po jeho smrti. Keď sa Marta dozvedela, že prichádza Ježiš, rozbehla sa mu naproti a povedala mu – Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel. Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá.
  • Ježiš pozdvihol oči k nebu a povedal: „Otče, ďakujem ti, že si ma vypočul. A ja som vedel, že ma vždy počuješ, ale hovorím to kvôli ľudu, čo tu stojí, aby uverili, že si ma ty poslal.“ Keď to povedal, zvolal veľkým hlasom: „Lazár, poď von! A mŕtvy vyšiel.

Boh dovolí občas, aby sa stalo niečo zlé aby nám ukázal aký je veľký a čo všetko dokáže, aby sme mu stále viac a viac verili. Chce aby sme vedeli, že to robí on, že dobré veci sa nedejú sami od seba ale všetko dobré je od neho. To ako mu môžeme dať priestor, aby robil takého veľké veci je modlitba.

Noe

NZ nám vykladá, že Noeho akt poslušnosti, postavenie korábu, je žitie viery. Noe postavil koráb s vierou.

  • Keby Noe neposlúchol a nepostavil koráb, bol by zachránený? NIE.
  • Keby Noe postavil koráb, ale neposlúchol by Boha a nevošiel by do korábu, bol by zachránený? NIE.
  • Keby Noe neuposlúchol Boha, čo by tým ukázal? Že neverí Božiemu Slovu o súde a konci sveta (potopou). Noe bol spravodlivý z viery. To, že mal spasiteľnú vieru sa ukázalo podľa poslušnosti viery.

Hebrejom 11:7 – Vierou Noe, keď mu bolo zjavené od Boha o tom, čo sa ešte nevidelo, bojac sa Boha, pripravil koráb na záchranu svojho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravedlivosti, spravedlivosti vo viere.

Poslušnosť v duchovnom zmysle znamená naslúchať Božiemu hlasu a plniť jeho vôľu.

Gn 6, 5-9

Gn 7, 1

Noe urobil všetko čo mu boh prikázal. Gn. 6-22

Noe poslúchal a zachránilo mu to život. Noe poslúchol príkaz úplne dokonale. Postavil obrovskú loď na mieste, kde nebola ani rieka a výsledok bol ten, že zostal žiť a zachránil svoju rodinu. Keď sa vydáme na cestu poslušnosti, Boh trpezlivo čaká kým bude koráb, a potom môže využiť našu poslušnosť. Verím, že Noeho poslušnosť sa zdala úplne zbytočná, dokonca smiešna, keď si tam zvláčal drevo, pribíjal dosky, vymeriaval veľkú loď a možno aj jemu sa to zdalo nezmyselné. Ale výsledok toho diela môže byť koráb. Možno, že Noemovi synovia, ktorí mu pomáhali sa cítili ešte horšie, lebo on im nepovedal, že idú postaviť koráb. Museli veriť svojmu otcovi, že sa naozaj nepomiatol a naozaj mu pomáhať. Ale keď prišla voda, tak ocenili svoju poslušnosť a to, že boli podriadení človekovi, ktorý má víziu. Starý Noe mal víziu, vedel, že musí postaviť loď a vedel aká má byť veľká, lebo mu to povedal Boh. Noe veril a staval archu záchrany napriek možno lákavému svetskému životu, pochybnostiam, keď neprší, posmechu okolia … s vierou, že Boh vie.

malý Ježiš v chráme

  • Ježiš rástol a mocnel, plný múdrosti a Božia milosť bola na ňom.
  • Napriek tomu, že bol malý chlapec, veľmi dobre si uvedomoval, kto ho poslal a kto je jeho Otcom. Keďže Ježiš bol bohočlovekom, čiže Bohom aj človekom, vyplýva nám z toho jedna vec a to, že tým, že bol aj človekom, mal určite chyby a nedokonalosti a teda bol dokonale podobný nám ľuďom.
  • Príbeh o tom, ako sa Ježiš stratil počas veľkonočných sviatkov v chráme a jeho pozemskí rodičia Jozef a Mária ho so strachom hľadali tri dni, nám chce povedať o Ježišovej poslušnosti.
  • Alebo neposlušnosti?
  • Bolo od Ježiša správne, že zostal v chráme a rodičom nič nepovedal?
  • Poznáme tento príbeh. Keď Ježiša našli v chráme medzi učiteľmi, s ktorými sa rozprával, jeho Matka Mária sa ho s bolesťou rodiča spýtala, prečo im to urobil.
  • Na to Ježiš pohotovo a možno na prvý pohľad s tínedžerským tónom odpovedá: Prečo ste ma hľadali? Neviete, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?

V čom nám má byť teda Ježiš vzorom poslušnosti?

  • Vedel, že má plniť Otcovu vôľu a vedel sa jej úplne podriadiť.
  • Bol poslušný svojmu Nebeskému Otcovi aj keď vedel, že Jeho bremeno bude ťažké.
  • Napriek tomu, že bol Bohom aj človekom, vedel si vážiť svojich pozemských rodičov.

Ježiš nám chce byť príkladom najmä v poslušnosti voči našim vlastným rodičom. Aj keď to možno naozaj vyzerá, že Ježiš Jozefa a Máriu v daný moment neposlúchol, veľmi dobre si uvedomoval, že sa o neho strachujú. Vážil si ich, pretože ho viedli Jeho pozemským životom. Pomáhal im v domácnosti ako sa najviac dalo. Pomáhal Jozefovi a Jozef ho naučil svojmu remeslu. Ježiš nás teda pozýva, aby sme boli poslušný svojim rodičom, pretože oni nás nadovšetko ľúbia a vedia, čo je pre nás správne.

prechod Izraelitov cez Červené more

Spája sa to s odchodom z Egypta do zasľúbenej zeme. Začalo sa to tak, že Izraelitov bolo viac ako Egypťanov, a to faraón nemal rád. Tak im dával tú najťažšiu prácu. Čím väčšmi ich však utláčal, tým väčšmi sa rozmnožovali a rozrastali. Preto ich týraním zotročovali. Stavali mu zásobovacie mestá. Tak faraón vydal zákon, že pri pôrode treba zistiť pohlavie: ak to bude chlapec, majú ho zabiť, ak dievča, môže zostať nažive. Jedného chlapca však tajne vychovali. Uhádli by ste, kto to bol?… … Áno, bol to Mojžiš.

Po istých zlých udalostiach musel Mojžiš utiecť z Egypta preč. V cudzej krajine si zobral za ženu dcéru kňaza a mali spolu dieťa. Potom išiel Mojžiš pred faraóna s prosbou, aby prepustil jeho ľud. Faraón to nechcel dopustiť a tak nasledovalo 10 rán egyptských. To boli trápenia pre egyptský ľud. Po tej najhoršej – poslednej, faraón prepustil Izraelitov.  Posledná rana bola smrť prvorodených.

Boh oznámil Mojžišovi: O polnoci prejdem Egyptom. V Egypte zomrú všetci prvorodení od faraónovho syna, ktorý má zasadnúť na trón až po syna otrokyne, ktorá je pri žarnove, ako aj všetko prvorodené z dobytka. Po celom Egypte sa bude ozývať veľký nárek, akého dosiaľ nebolo a ani nebude. Na nijakého Izraelitu ani len pes nezašteká – ani na človeka, ani na dobytča – aby ste poznali, že Boh robí rozdiel medzi Egyptom a Izraelom. Potom príde k tebe faraón a jeho pomocníci, poklonia sa ti a budú prosiť: Odíď aj so všetkým svojím ľudom, ktorý ťa nasleduje.

Tak teda odišli. Boh im ukazoval cestu – vo dne oblačným stĺpom a v noci ohnivým stĺpom, aby im svietil, takže mohli putovať dňom i nocou. Dlho ich Boh viedol pri mori a potom povedal, aby sa tam utáborili. Boh znova zatvrdil faraónovo srdce a ten prenasledoval Izraelitov. Boh povedal: Na faraónovi a na celom jeho vojsku sa oslávim a Egypťania poznajú, že ja som Boh. Izraeliti tak urobili. Faraón naozaj začal prenasledovať Izraelitov s celým svojím vojskom. Dostihli ich v tábore pri mori. Keď sa faraón približoval, Izraeliti sa rozhliadli a videli, ako sa Egypťania rútia za nimi. Vtedy sa veľmi preľakli a volali k Bohu o pomoc. Boh povedal Mojžišovi: Na čo čakáš? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! Zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby ste mohli prejsť jeho stredom po suchu.

Mojžiš urobil vo viere tak, ako mu kázal Pán. A Izraeliti naozaj prešli suchou nohou stredom mora. Egypťania sa hnali za nimi, no keď prešli Izraeliti na druhý breh, Mojžiš znova vystrel ruku nad more a to sa vrátilo do pôvodnej podoby. Egypťanov voda zatopila a tak už nemohli prenasledovať Izraelitov.

Kto vo viere nasleduje príkazy Boha, nemusí sa báť zlého.

Peter chodí po vode

Mt 14, 22-36

  • Ježiš po tom, čo s 5 chlebmi a 2 rybami nasýtil 5000 mužov, ženy a deti, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loď a plavili sa na druhý breh jazera.
  • On vystúpil na vrch modliť sa, zvečerilo sa a on ostal sám.
  • Loďkou zmietali vlny, pomaly sa približovali k brehu, ale vietor fúkal oproti nim.
  • Nad ránom sa kráčajúc po mori, priblížil k nim Ježiš, oni sa však strašne zľakli a kričali. Mátoha! Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!
  • Peter mu povedal: Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode. On povedal: Poď!Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi.
  • Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: Pane, zachráň ma! Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: Maloverný, prečo si pochyboval? A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol.

 

  • Ježiš sa celú noc modlil – to je to dôležité
  • Boh mu potom robil cestu, aby stihol všetko ostatné
  • Peter má odvahu vyjsť z loďky, keď ho Ježiš zavolá
  • Aj nás môže Pán Boh takto zavolať, nemusíme sa báť ísť, Ježiš zachránil Petra hneď ako sa začal topiť

vzťah medzi Abrahámom a Izákom (otec <-> syn)

  • Abrahám učil svojho syna Izáka milovať Boha a dôverovať všetkým jeho sľubom. Boh ale požiadal Abraháma o niečo, čo vôbec nebolo ľahké. Čo mal urobiť?
  • Boh povedal Abrahámovi: “Vezmi, prosím, svojho jediného syna a prines ho ako obeť na vrchu v krajine Mórija.” Abrahám nevedel, prečo ho o to Boh žiada, ale poslúchol. Na druhý deň skoro ráno sa Abrahám s Izákom a dvoma sluhami vydali na cestu do krajiny Mórija. Po 3 dňoch uvideli v diaľke vrchy. Abrahám povedal sluhom, aby počkali, kým on s Izákom pôjdu ďalej a prinesú Bohu obeť. Abrahám dal Izákovi niesť drevo a on vzal nôž. Izák sa otca opýtal: “Kde je zviera, ktoré budeme obetovať?” Abrahám mu povedal: “Boh sa už postará, syn môj.”
  • Keď nakoniec prišli k vrchu, postavili oltár. Potom Abrahám zviazal Izákovi ruky a nohy a položil ho na oltár. Abrahám vzal do ruky nôž. V tej chvíli zavolal z nebies Pánov anjel: “Abrahám! Neubližuj chlapcovi! Teraz už viem, že máš vieru v Boha, lebo si bol ochotný obetovať svojho syna.” Potom Abrahám uvidel barana, ktorý sa rohmi zachytil v kríkoch. Rýchlo rozviazal Izáka a na oltári obetoval barana.
  • Od toho dňa Boh nazýval Abraháma svojím priateľom. Vieš prečo? Lebo Abrahám urobil všetko, čo od neho Boh chcel, aj keď nerozumel, prečo to od neho žiada.
  • Boh zopakoval Abrahámovi svoj sľub: “Požehnám ťa a budeš mať veľa potomkov.” Boh tiež sľúbil, že cez Abrahámovu rodinu požehná všetkých dobrých ľudí.

“Boh tak veľmi miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nikto, kto v neho verí, nezahynul, ale aby mal večný život.” Jn 3,16

Ježiš umýva učeníkom nohy

Pán Ježiš si bol vedomý, že Boh je jeho Otcom a on je Božím Synom. V tomto poznaní sa nebál slúžiť svojim učeníkom. Služba = prejav veľkej lásky. Peter sa ho vtedy pýta, prečo Ježiš = Boh, chce umývať nohy obyčajnému človeku. Najskôr mu to nechcel dovoliť. Ale keď mu Ježiš vysvetlil, že ak nepríjme túto službu lásky, nebude mať podiel (miesto) v Božom kráľovstve – v nebi. Vtedy si Peter vypýtal celý kúpeľ, nie len umytie nôh. Ježiš mu však hovorí, že kto sa už vykúpal, ten si potrebuje umyť už len nohy. Musíme žiť dobre tak, ako nám Ježiš káže. Keď Ježiš umyl nohy všetkým učeníkom, dal im tým príklad, ako sa majú správať aj oni k sebe navzájom, aj k iným ľuďom. Keď on, Boh, mohol umyť nohy človeku, o čo sme my väčší páni, aby sme si navzájom nepreukazovali lásku pomocou, dobrými skutkami. Ježiš nám týmto gestom dal príklad lásky, akou sa máme mať navzájom radi. Takú lásku, aby sme si navzájom slúžili, pomáhali, odpúšťali a nič za to nežiadali.

 

Zdroj: Spoločenstvo L’múry z Leopoldova