10 Božích prikázaní je niečo, o čom sa často rozprávame ako o zákazoch a príkazoch. Hovoríme: proti tomuto prikázaniu sa prehrešíme keď… Ale možno sa dá na to pozrieť aj s inej stránky a brať prikázania ako značky na ceste a ako pozvanie na krásny a hodnotný život. Vždy ráno sme sa porozprávali o niektorom prikázaní. Ku každému prikázaniu sme porozprávali príbeh zo Starého zákona. Tiež sme si povedali niečo o požehnávaní, ako Pán kázal požehnávať Izraelitom: „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni. Nech ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý. Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a dá ti pokoja“ Týmto spôsobom sa vloží moje meno na Izraelitov a ja im požehnám (Nm , 22 – 27). Hneď v prvý deň nás navštívil Mojžiš, ktorý sa vrátil z hory a priniesol nám od Pána Boha návod, ako máme žiť, aby sme boli šťastní (Ex 20, 1 – 17).
(3 Kr 18, 16 – 46)
K prvému prikázaniu sme si porozprávali príbeh o Eliášovi ako zapálil oltár poliaty vodou. Ako sa prejavuje Božia sila, ale aj o tom, ako sa Pán Boh zjavil Eliášovi vo vánku. Potom sme uvažovali nad našim poslaním, ako aj my máme byť horliví za Pána, ako Eliáš.
Večer sme deti rozdelili do skupín a mali hľadať farebné papierové kvetiny, na ktorých bolo napísaných 10 Božích prikázaní. Tie sme si dali na nástenku.
(Ex 23, 10 – 13; Lv 25, 1)
Spojili sme druhé a tretie prikázanie. Porozprávali sme si o tom, prečo je branie Božieho mena takou vážnou urážkou, že je to hneď v poradí druhé prikázanie. Porozprávali sme si príbeh o tom, ako Izraeliti prenášali Archu a mohli sa jej dotknúť iba tí, ktorí boli čistí. Tí, ktorí boli nehodní zomreli, hneď ako sa jej dotkli. Potom sme si rozprávali, ako chce Pán, aby sme si v nedeľu uctili Jeho, ale je to aj pre naše dobro, aby sme si oddýchli. Aj Izraeliti nechávali polia oddýchnuť si.
Počas dňa sme na deti volali a ohlasovali ich po mene a keď prišli tvárili sme sa, že nič. Večer sme im vysvetlili, že to je podobné, keď berieme Božie meno nadarmo, môže sa nám stať, že budeme volať a Pán nás nebude počúvať, tak ako deti postupne prestali reagovať na zavolanie.
Večer sme sa zišli na spoločnú modlitbu v kostole.
(Gn 9, 18 – 28)
Keď sa Noe usadil po potope, obrábal zem. Raz sa opil a nahý ležal na v stane. Najmladší syn ho videl a šiel to povedať bratom a smial sa z otca. Ale tí dvaja ho šli prikryť cúvajúc, aby nevideli otcovu nahotu. Keď sa Noe prebudil preklial najmladšieho syna a požehnal starších. Na tomto možno trochu zvláštnom príbehu sme si chceli ukázať na to, že rodičov si máme vždy vážiť, aj vtedy, keď na nich vidíme nejaké chyby.
Cez deň sme mali branný pretek napísaný tajným písmom. Pointa: rodičia sú na našej ceste životom akoby značkami, kadiaľ vedie správna cesta. Ak tieto značky nerešpektujeme často sa stane, že zablúdime. Niekedy sa nám tieto značky nepáčia, lebo nám hovoria to, čo nechceme počuť, ale je to dobré pre naše telesné alebo duševné zdravie. Môžeme si myslieť, že sú značky staré a cesty sa dávno zmenili, ale cieľ je stále ten istý a nájdeme ho iba podľa značiek, ktoré k nemu vedú. Úlohy boli zamerané na praktické poznávanie prírody.
(1 Sm 24, 1 – 23)
Keď Šaul prenasledoval Dávida, Dávid sa pred ním schoval v jaskyni. Šaul tam šiel „na potrebu“ a Dávid ho mohol zabiť, ale odťal mu iba okraj plášťa. Keď Šaul vyšiel z jaskyne, Dávid na neho zavolal a ukázal mu kus jeho plášťa. Šaul zistil, že Dávid je vlastne lepší od neho, lebo mu zákerne neublížil a mohol.
Cez deň sme mali rôzne súťaže a branný beh s otázkami zo zdravovedy a o ošetrení poranení.
(2 Sm 11 – 12)
Porozprávali sme si príbeh o Dávidovom hriechu a o tom, ako prišiel k Dávidovi prorok Nátan a povedal mu príbeh o boháčovi a chudákovi. Debatovali sme o tom, ako nás pokušenie a príležitosť, ktorým sa nebudeme vedome vyhýbať, môže naviesť na hriech.
Tajný štafetový beh
Chodilo sa po jednom a až po návrate šiel ďalší (ostatní medzitým mali iný program). Úlohy a zamyslenia boli povešané po trase.
- Spomeň si na človeka, na ktorom ti veľmi záleží, ktorého máš svojím spôsobom rád. Venuj mu v myšlienkach aspoň 1 minútu. Môžeš si sadnúť a popremýšľať, čo je na ňom výnimočné, prečo ťa upútal. Čas, ktorý venuješ tejto vzácnej osobe je dôkazom tvojej lásky.
- To, čo ukrývaš vo svojom srdci zostane pred všetkými skryté až dovtedy, kým ty sám to nebudeš chcieť niekomu povedať. Ak by si sa chcel niekomu zveriť, dobre si vyber tú správnu osobu. Pri tomto zastavení by si mohol popremýšľať a nájsť na tejto vzácnej a tvojmu srdcu blízkej osobe aspoň 3 dobré vlastnosti a 3 vlastnosti, ktoré sa ti veľmi nepáčia. (Pozor! To akú má postavu, nie je vlastnosť.)
- Si už pri tretej stanici. Je čas, aby si sa zamyslel aj nad sebou a svojím postojom k osobe, na ktorej ti záleží. Spomeň si, kedy naposledy si tejto osobe povedal zopár milých slov, ktoré by ju naozaj potešili. Premýšľaj pomaly, máš čas, ide tu o tvoju kvalitu.
- Ak predchádzajúce zistenie nebolo príliš dobré, premysli si a v duchu sa môžeš so svojou vybratou osobou dôverne porozprávať. Môžeš sa jej ospravedlniť, alebo povedať jej zopár pekných slov, na ktoré v skutočnosti nemáš dosť odvahy a sily. Si tu sám so svojou osobou, nikto iný ťa nepočúva.
- Pozri aký je krásny deň, priam stvorený na to, aby sme si robili radosť. Najradšej sa robí radosť človeku, na ktorom ti záleží. Preto teraz môžeš použiť všetko, čo tu nájdeš a pripraviť pekný darček. Ak chceš, môžeš to tej osobe darovať osobne, ak nie, môžeš to dať cez vedúcich a ak ani toto sa ti nepozdáva, môžeš svoj darček položiť pred kostol ku krížu.
- Ak si všetky stanice prešiel svedomito a svedomito si si odpovedal na všetky otázky, určite ti na vysnívanej osobe veľmi záleží. Preto ti teraz iste nepadne zaťažko trochu sa pre túto srdcu blízku osobu obetovať a pomodlíš sa za ňu desiatok sv. ruženca „ktorý nám Ducha Svätého zoslal“.
- Zvládol si aj túto obetu za svoju osobu? Ak áno, poďakuj sa Bohu tým, že nájdeš zopár kvietkov a daruješ Mu ich pri kríži cestou na chatu.
- Práve tu sa končí tvoja osobná cesta s človekom, na ktorom ti záleží. Nech už prebehla táto „hra“ akokoľvek, nikomu nemusíš hovoriť svoje pocity a dojmy z nej. Okrem toho ťa prosím, ak prídeš do chaty, nehovor nikomu otázky ani trasu. Hraj férovo a nechaj každému, aby si to mohol vychutnať na vlastnej koži. Keby dopredu vedeli čo ich čaká, hra by stratila svoje čaro a nedala by sa dobre prežiť a precítiť. Môžeš sa vrátiť na chatu a pošli ďalšieho.
(Tobiáš)
Porozprávali sme si príbeh o Tobiášovi, ako aj kde bol chudobný a nechcel prijať to, o čom si myslel, že je ukradnuté. Tiež sme si rozprávali o tom, ako Izraeliti nechávali úvrate na poliach nepokosené a nezbierali klásky, čo im spadli, aby sa chudobní mohli najesť.
Pri jedle mali deti za úlohu najlepšie dobroty ponúkať susedovi – nechcieť to najlepšie pre seba, ale podeliť sa a dokázať sa obetovať.
Pevnosť Boyard:
Za každú úlohu získajú deti kľúč, ktorý má vždy niečo spoločné s heslom. Na konci ak vedia, musia poskladať heslo. Ak si nie sú istí, majú poslednú šancu ísť za otcom Furasom, ktorý im dá hádanku.
Heslo: Hlava.
Kľúče: 1. motor, 2. kapusta, 3. Sv. Písmo, 4. príslovie (ani hlavy, ani päty), 5. klinec, 6. človek, 7. zákony, 8. zvieratá, 9. kel, 10 vlasy.
Úlohy:
- Jeden z družstva sa musí vyštverať na strom a za 5 minút na ňom nájsť ukrytý kľúč
- So zaviazanými očami na ploche 5 x 5 m medzi rôznymi rárohami nájsť za 3 minúty kľuč. Ostatní členovia družstva mlčia.
- Jeden z družstva beží za 15 min do dediny, tam zistí koľko stojí v krčme študentská pečať a beží späť. Ak to stihne dostane kľúč s indíciou. (je možné, že št. pečať mať nebudú – dôležitý je čas, či to dobehne)
- V hájiku budú povešané topánky. Úlohou je za 3 min všetky prezrieť a v jednej nájsť indíciu.
- Prerúčkovať za 1 min cez lano a na konci odtrhnúť indíciu.
- V niektorej izbe (konkrétnej) je schovaná indícia. Nie v osobných veciach. Za 5 min ju treba nájsť.
- Za 10 min ísť na cintorín a v prvom rade je na niektorom hrobe indícia.
- Za 3 min sa preplaziť pod natiahnutý špagát od jedného stromu k druhému, tam nájsť indíciu a plaziačky sa vrátiť naspäť.
- Vedľa seba je 6 pohárov, ktoré sú striedavo jeden plný a jeden prázdny. Úlohou je 3 min usporiadať poháre tak, aby boli vedľa seba 3 plné a 3 prázdne. Hýbať sa môže iba s jedným pohárom (piaty preliať do druhého).
- Za 3 min poprenášať stoličky na určitú vzdialenosť. Dávať pozor, lebo v jednej z nich je indícia.
(Dn 13, 1 – 64)
Porozprávali sme si príbeh o Zuzane a starcoch. Je to krásny príbeh o tom, že aj v ľudsky bezvýchodiskových situáciách sa máme obrátiť na Pána a radšej byť čistí pred Ním ako pred ľuďmi.
Hľadanie pokladu:
Keď Mojžiš dostal od Pána desatoro, bolo vyryté do dvoch kamenných tabúl. Dobre vieme, že Mojžiš bol inej národnosti ako my, ale tak isto vieme, že do zasľúbenej zeme sprevádzal svojich ľudí viac ako 40 rokov. Na ceste mal rôzne prekážky (zlaté teľa, smrť uštipnutím, hlad, smäd, …). Historici sa domnievajú, že práve na pôde, na ktorej stojíte vy, stál kedysi aj Mojžiš. Tu neďaleko rozbil tieto tabule, kde videl ako jeho ľud žije. Mnohí vedci sa pokúšali tieto čiastočky nájsť a znovu dať dokopy, ale nikomu sa to nepodarilo. Je jedna legenda, v ktorej sa hovorí, že Pán pomôže tieto tabule opäť poskladať len tomu, kto má čisté srdce a odvážneho ducha. Po mnohých situáciách, ktoré sme tu prežili sa dá predpokladať, že by sme mohli byť tí praví. Preto by bolo pred cestou dobré, aby sme Pána Boha poprosili o pomoc nielen tieto tabule s Jeho usmerneniami nájsť, ale aj ich dodržiavať.
- Čo znamená slovo Mojžiš? (vytiahnutý z vody)
- Ako sa Mojžiš prvý krát stretol s Pánom a čo mu Pán povedal?
- Aké boli egyptské rany?
- Ako sa volal vrch, na ktorom Pán odovzdal Mojžišovi desatoro?
- Prečo Mojžiš nemohol prísť do zasľúbenej zeme?
- Kde Mojžiš zomrel?
- Prečo musel Mojžiš ujsť od kráľovskej rodiny – od faraóna?
- Vymenuj desatoro!
- Čo znamená „Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu?
- V okolí 10 m pohľadaj úlomky s jednotlivými prikázaniami a poskladaj ich. Potom choď a tam hľadaj sladkú odmenu za tvoju námahu.
(2 Sam 11)
Opäť sme si pripomenuli Dávida, ako zatúžil za niečím, čo mu nepatrilo. Vysvetlili sme si, že nepožiadať znamená nazávidieť. Vo všetkom máme vidieť Božiu vôľu aj v mojej nemožnej povahe, v mojich chybách, neúspechoch. Všetko nás to môže privádzať k Bohu.
