Kategórie: |Značky: |Prečítané za 4,4 min|872 slov|

Po príchode na chatu a ubytovaní, sme sa zišli v kaplnke a prečítali sme si list. Písal nám ho Kráľ. Musel odcestovať aj s Kráľovnou, ale pretože sme jeho deti, nechal nám svoj hrad, ktorý má veľa komnát. Každá je iná a dúfa, že sa tam budeme dobre cítiť.

Na baliacom papieri bolo napísané motto: Náš Pán od nás chce, aby sme boli spolutvorcami jeho kráľovstva. (Mt 7,24 – 27)

Aj naše srdce je také malé kráľovstvo, v ktorom vládne kráľ. Záleží len na nás, kto tým kráľom je. Môže to byť napríklad pýcha, hnev, nenávisť, alebo láska, ktorou je sám Ježiš. Preto sa nad sebou trochu zamyslime a ak zistíme, že to v našom srdiečku nie je práve v najlepšom poriadku, ale je tam trochu hnevu, lakomstva, pýchy, budeme sa snažiť zhodiť ich z trónu a posadiť tam Ježiša. Podarí sa nám to iba vtedy, keď sa budeme viac zaujímať o tých, ktorí sa mi príliš nepáčia, alebo na ktorých sa hnevám. Darujem úsmev a pekné slovo práve tomu, kto mi v minulosti ublížil. Takto sa zbavíme zlého kráľa v našom srdci a večer uvidíme ako sa nám bude sladko zaspávať z pocitu dobre vykonanej práce.

Na papieri mal každý nakreslené srdce a do neho si kreslil malé srdiečka:

  • červené – ak sa usmejem na toho, koho nemám veľmi rád;
  • hnedé – ak pomôžem tomu, kto mi v minulosti ublížil;
  • modré – ak urobím radosť tomu, kto mi nie je až taký sympatický;
  • zelené – ak sa zapriem a prispôsobím sa kamarátovi.

Pri večernej modlitbe sme zisťovali, či sa nám podarilo dať na trón Kráľa lásky.

Motto: Srdce veľké daj nám Pane, schopné objať svet. (Mt 25, 31 – 46)

Dnes budeme mať oči a srdce otvorené pre všetkých. Ak sa nám to podarí, ľahko zistíme aj bez slov, čo ten druhý potrebuje. Keď to už vieme, rýchlo mu pomôžeme. Do zemegule na nástenke, každý do svojej časti bude písať, prípadne kresliť svoje dobré skutky za tento deň. Večer sa uvidí, kto mal najviac otvorené oči a srdce pre Pána Ježiša v podobe svojich blížnych.

Motto: Radosťou veľkou srdce mi jasá, radosť mám v srdci, vždy ju nosím.

Niekto raz povedal, že smutný svätý je zlý svätý. A preto sa máme snažiť byť veselými. Naša radosť vyviera z dôvery v Pána a v to, že On má náš život v rukách. Aj naše neúspechy. Dnes sa budeme snažiť, aby mal každý dobrú náladu a budeme iným robiť radosť. Na nástenku sme si navzájom písali rôzne odkazy.

Motto: Príroda, ktorá nás obklopuje je úžasná, otvorme svoje oči a obdivujme v nej stopy Stvoriteľa.

Celé naše kráľovstvo bude mať dnes ťažkú úlohu. V prírode máme nájsť nášho Kráľa, ktorý všetko stvoril. Preto budeme chodiť s otvorenými očami a večer si povieme, čo sa nám v prírode najviac páčilo a prečo. Okrem toho si každý vylosuje to, čo si bude najviac všímať (stromy, obloha, kvety, voda, slnko, kamene, hmyz, vtáky, ľudia, …). Pri večernej modlitbe sme ďakovali Pánovi, zo mnohé veci, ktoré sme si dovtedy ani nevšímali a netešili sa z nich. Tiež sme sa rozprávali o tom ako má všetko svoj poriadok a úlohu chváliť svojho Tvorcu.

Večer boli rôzne kvízy a vedomostné súťaže.

Motto: Ruka je nielen nástroj šikovnosti, ale aj nástroj na konanie dobra.

Na papier si každý obkreslil svoju ruku. Pri raňajšej modlitbe sme sa zamýšľali nad tým, na čo máme ruky. Koľko dobra sa nimi dá vykonať, ale my často nimi robíme zle kamarátom. Aby sme sa presvedčili o vlastnej šikovnosti, robili sme kamarátom darčeky a potom sme si pripravili masky na karneval. Do obkreslenej ruky si každý zapísal, čo dnes spravil a ako pomohol iným. Pri večernej modlitbe sme čítali poďakovania z nakreslených rúk.

Motto: Žatva je veľká , ale robotníkov málo. (Lk 10, 1 – 12)

Prečítali sme si o tom, ako Pán Ježiš poslal svojich učeníkov ohlasovať radostnú zvesť. Aj my sme takto isto poslaní. Zistili sme, že Božie kráľovstvo je v nás, v našom srdci a medzi nami. Toto máme ohlasovať aj iným. Pretože to bol náš posledný spoločný deň, na nástenku sme písali to, čo sa nám páčilo, prípadne veselé historky, alebo poďakovania.

 

Mohlo by ťa zaujať