Kategórie: |Značky: |Prečítané za 6.1 min|1223 slov|

Na úvod sme sa porozprávali o svätých, prečo si ich uctievame, ako sa stali svätými a ako nám môžu pomáhať. Každý si vybral nejakého svätca, ktorý mu bol sympatický a volal sa jeho menom. V prvý večer každý porozprával o svätcovi, ktorého si vybral a čo sa mu na jeho živote najviac páčilo

Ráno sme sa porozprávali o liturgii, prečo sú cez rok rôzne obdobia. Podľa okolností sme si pri raňajšej alebo večernej modlitbe vybrali nejakého svätca a na jeho živote sme poukázali na nejakú čnosť, prípadne nejakú vlastnosť, o ktorej sme sa práve rozprávali.

Ráno, keď sme sa zobudili, našiel si každý v papuči sladkosť od sv. Mikuláša. Niektorí tam mali pridanú aj halúzku. Porozprávali sme sa o advente, o tom ako Izraeliti čakali Mesiáša a o radostnej príprave na narodenie Ježiša.

Večer zrazu niekto zaklopal na dvere. Najskôr sme sa veľmi zľakli, ale potom sa šli chlapci pozrieť, kto to je. Bola to sv. Lucia (tvár mala natretú krémom a namúčenú, oblečenú mala plachtu a v ruke mala metlu). Po krátkej potýčke, v ktorej zvíťazila svätica, ju doviedli do chaty. Lucia nám porozprávala, že chodí po svete, aby skontrolovala príbytky ľudí, ale hlavne preto, aby pomohla ľuďom napraviť ich chyby.

Nočná hra: Hľadanie Ježiška

O polnoci zobudili deti vianočné koledy. Keď všetci povyliezali zo spacákov, povedali sme im, že tu boli dvaja anjeli oznámiť radostnú zvesť o tom, že sa narodil nový kráľ. Museli sa ponáhľať ďalej, ale sľúbili, že nám budú ukazovať cestu k nemu. A tak sme sa vybrali hľadať Ježiška. Občas sme uvideli nejaké blikajúce svetielko a bežali sme za ním. Anjeli, samozrejme s krídlami, museli riadne šprintovať, aby stihli pozapaľovať sviečky pri jednotlivých úlohách skôr, ako ich deti dobehnú. Bola to krásna cesta. Mesiac jasne svietil a my sme sa cítili ako na Vianoce. Najmä keď sme na záver našli Betlehem a v ňom jasličky s Ježiškom. Nad tým kľačali dvaja anjeli a modlili sa. Keď ich deti obstali, spontánne začali spievať Sláva bohu na výsostiach. Vôbec sa nám nechcelo vrátiť na chatu. Zažili sme pravú radosť akú pocítili traja králi a pastieri. Po ceste na chatu sme si spievali Tichú noc a iné koledy.

Ráno sme sa zobudili neskôr a celý deň sa niesol v radostnej nálade. Každý chystal ozdoby na stromček a darčeky pre ostatných. Detská fantázia je úžasná. Stromček bol krásne vyzdobený, darčeky pripravené. Popoludní prišiel pán farár, vyspovedal nás a odslúžil nám Vianočnú svätú omšu. Potom sme už mohli zasadnúť k štedrovečernému stolu.

Potom sme vyšli von, zapálili sme sviečky na stromčeku a rozdali darčeky. Pretože po Vianociach sú fašiangy, všetci sme boli pozvaní na karneval. Aby sme ešte viac prispeli k vianočnej nálade, my vedúci sme boli svätá rodina. Deti sa chodili prihovárať malému Ježiškovi, ktorého držala Panna Mária v náručí. Svätý Jozef bol aj s pílkou a sekerou a prišli aj traja králi. Karneval trval len do polnoci, lebo to už začínal pôst.

Pri raňajšej modlitbe sme sa zamýšľali nad významom pôstu a nad utrpením Pána Ježiša, ale aj nad bolesťami, ktoré my prežívame. Pri raňajkách mohli deti v rámci pôstneho sebazáporu stáť alebo kľačať.

Celodenná hra: Škriatok

Ráno po ceste do obchodu sa niekto z vedúcich stretol s dedinčanmi a tí mu povedali, že tu v lesoch žije škriatok, ktorý robí ľuďom zle. Bolo by ho treba nájsť a presvedčiť, aby šiel niekam inam, kde nežijú ľudia. Pretože škriatok je rozprávková bytosť, treba použiť zaklínacie formulky a skupinovú prácu, aby sme ho našli. Tak sme deti rozdelili do skupín a každá skupina plnila tieto úlohy:

  • vymyslieť melódiu na nejaký text,
  • nájsť v lese 20 šišiek,
  • nakresliť škriatka, ako si ho predstavujem,
  • nanosiť drevo z lesa na večerný táborák, pretože škriatok sa zdržiava tam, kde je veľa dreva.

Poslednou úlohou bolo nájsť škriatka, ktorý sa niekde v lese schoval. Toto bola asi najťažšia úloha, alebo toho mali už decká po krk. Sedela som na tom strome viac ako hodinu. Potom ma konečne našli, ale radšej som zliezla zo stromu sama a nečakala som až ma strasú. Keď videli toho netvora, čo sa pred nimi objavil, ani ich nenapadlo, že to môže byť ich vedúca. Mysleli si, že spím, lebo ma vraj bolela hlava. Po krátkom zjednávaní a následnom presviedčaní, že to nie je nikto cudzí ma pozvali k nim na chatu. Dedinčanom sme „oznámili”, že škriatok už z lesa odišiel (táto maska bola opäť z tých vydarených: vankúšmi vypchaté brucho a chrbát, tričko s dlhým rukávom, na to s krátkym, tepláky a na to krátke nohavice, brada a fúzy z vaty, čapica s brmbolcom a na hrubo nakreslené obočie a červené líca).

Aby sme trochu zvážneli po tomto výkone, večer sme sa pomodlili krížovú cestu.

Ráno sme sa porozprávali o Veľkonočnom tajomstve. O tej úžasnej radosti a o splnení dávneho prisľúbenia, že Boží Syn nám svojou obetou otvorí bránu do neba. Pretože Veľkonočná nedeľa je sviatkom radosti a veselosti celý deň sme sa snažili robiť všetkým radosť.

Veľkonočná oblievačka:

Vybrali sme sa hľadať poklad. Cesta značená, ako ináč, toaletným papierom, nás zaviedla ku potoku. Keď sme objavili poklad a zjedli ho, nič netušiac sme sa vracali naspäť. Pri lavičke cez potok už čakali všetci chlapci s hrnčekmi v rukách a možno sa dievčatám podarilo prejsť na druhú stranu suchou nohou, ale so suchým tričkom určite nie. Mokrí, ale šťastní sme sa vrátili na chatu, kde sme pokračovali v oslave zmŕtvychvstania.

Tento deň patril Duchu Svätému. Tak často na neho zabúdame a práve jeho nám tu Pán Ježiš zanechal zo slovami: nenechám vás ako siroty, pošlem vám svojho Ducha – Tešiteľa. Rozprávali sme sa o tom, ako nám Duch Svätý pomáha a snažili sme sa uvedomiť si jeho prítomnosť.