1. PÔSTNA KATECHÉZA POKÁNIE, BALZAM NA SRDCE

Kategórie: TÉMY NA STRETKÁ, katechézy, pôst, sväté písmo|Prečítané za 11,9 min|2374 slov|

Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy pripravil pre vás mladých a birmovancov deväť katechéz s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas pôstneho obdobia – jedna katechéza na jeden týždeň (+ katechézy na Veľkú noc). Cieľovou skupinou katechéz sú birmovanci a stredoškoláci. Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež k nej nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min, takže sú vhodné najmä pre farskú ale aj školskú katechézu. Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými. Budeme veľmi radi, ak nám napíšete svoje skúsenosti na lysy@dkuspis.sk.

Prvú pôstnu katechézu s názvom Pokánie, balzam na srdce si môžete stiahnuť TU.

Lk 4, 1-13

„Ježiš sa vrátil od Jordánu plný Ducha Svätého. Duch ho vodil štyridsať dní po púšti a diabol ho pokúšal. V tých dňoch nič nejedol. A keď sa skončili, vyhladol. Tu mu diabol povedal: „Ak si Boží Syn, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom.“ Ježiš mu odvetil: „Napísané je: »Nielen z chleba žije človek.«“ Potom ho diabol vyzdvihol, v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: „Dám ti všetku ich moc a slávu, lebo som ju dostal a dám ju komu chcem. Ak sa mi teda budeš klaňať, všetka bude tvoja.“ Ježiš mu povedal: „Je napísané: »Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.«“ Potom ho zaviedol do Jeruzalema, postavil ho na vrchol chrámu a povedal mu: „Ak si Boží syn, vrhni sa stadeto dolu, veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili,« a »vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň.« Ježiš mu odvetil: „Je povedané: »Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.« Keď diabol skončil všetko pokúšanie, na čas od neho odišiel.“

Katechéza (prezentácia)

2. slajd

Určite ste už niekedy zažili situáciu, keď vám niekto ublížil. Asi to nebolo nič príjemné. Človek v takej chvíli cíti bolesť, odmietnutie a smútok. Chceli by sme to vrátiť späť. Chceli by sme, aby osoba, ktorá nám ublížila, vzala našu ranu späť, aby nikdy nepovedala to, čo povedala alebo aby nikdy neurobila, čo urobila.
Pred niekoľkými rokmi sa v USA robil anketový výskum, kde respondenti odpovedali na dve otázky:
1. Čo väčšinou robíte a hovoríte, keď sa niekomu ospravedlňujete?
2. Keď sa niekto ospravedlňuje vám, čo od neho potrebujete počuť?

Odpovede výskumníci zhrnuli do 5 kategórií:
a) Vyjadrenie ľútosti – „Prepáč“
b) Prijatie zodpovednosti – „Mýlil som sa, nemal som to urobiť…je to moja chyba“
c) Ochota vynahradiť škodu – „Čo môžem spraviť, aby som to napravil?“
d) Vyjadrenie túžby po zmene – „Chcem sa zmeniť. Už nikdy to nechcem urobiť…“
e) Prosba o odpustenie – „Prosím, odpusť mi. Dúfam, že mi odpustíš“
Tieto odpovede majú v sebe veľkú silu, avšak len vtedy, ak sú vyslovené úprimne a ak ich význam dokážeme skutkami. Inými slovami: Ak nám niekto ublíži alebo
spôsobí škodu, prirodzene túžime, aby sa nám daný človek uznal svoju chybu, ospravedlnil sa, prijal zodpovednosť za škodu a už nikdy viac to neurobil. Po tomto je väčšina ľudí ochotná odpustiť, pretože vinník prejavil úprimnú ľútosť a poškodený cíti úľavu. Môžeme teda povedať, že úprimná ľútosť prináša poškodenému úľavu za spôsobenú škodu či zranenie.

3. slajd

S pokáním je to veľmi podobné, ale poďme pekne po poriadku.
Musíme si uvedomiť, že všetci sme niekedy v živote (a možno neeexistuje deň bez toho) urobili veľa zlých vecí, teda hriechov. Hriech nie je len abstraktné zlo, ale vždy má dopad na:

nás,
ľudí v našom okolí,
je našou nevernosťou voči milujúcemu Bohu – a práve tento bod je najvážnejší.

Dajme si teraz jednoduchý príklad konkrétneho hriechu: OHOVÁRANIE – pri ohováraní sa zvykne hovoriť, že trikrát zabíjame:
a) seba, pretože páchame hriech;
b) toho, koho ohovárame, pretože mu ničíme povesť;
c) toho, pred kým ohovárame, pretože v ňom vzbudzujeme predsudky a tiež ho dráždime k ohováraniu;

Na tomto príklade názorne vidíme, že hriech sa nikdy netýka iba nás alebo, že hriech je neškodný. Hriech je vždy sociálnou záležitosťou a vždy okrem nás ubližuje aj
iným.
Pokánie znamená nielen vyjadriť ľútosť, prijať zodpovednosť, ale najmä TÚŽBU PO ZMENE. Keď sa v Novom zákone hovorí o pokání, hovorí sa doslovne o „metanoi“ – „metania“ – grécke slovo, ktoré znamená zmenu zmýšľania. A presne toto je podstata – zmeniť svoje zmýšľanie, zanechať zlobu, hriech, otroctvo vášní. Upriamiť svoje srdce k Bohu žiť ten najlepší, najplnší život, aký pre mňa pripravil.
A predsa je tu ešte jeden zaujímavý rozdiel: Hovorili sme, že keď sa niekomu úprimne ospravedlníme so všetkými dôsledkami, dotyčnému človeku sa uľaví. Keď však konáme pred Bohom, nejde o to, aby sa uľavilo Jemu. V prvom rade sa uľaví nám.

4. slajd

Tento týždeň sme v Evanjeliu podľa Lukáša čítali príbeh pokúšania Ježiša na púšti. Tri najväčšie ľudské pokušenia: Moc a bohatstvo, ľudská sláva a možnosť „dopriať si“, keď sa mi zachce – všetky tri pokušenia (na prvý pohľad možno neškodné a azda aj prospešné) mali jediný cieľ – odvrátiť Ježiša od Otca, od plnenia Jeho vôle.
Ježišovo 3x nie pokušeniam sa rovnali 3x zvolaniu áno Otcovi.
Píše sa, že Duch vodil Ježiša a diabol ho pokúšal. A presne tak je to aj v našom živote. Ak sa nechávame viesť Duchom Svätým, diabol na seba nenechá čakať, ale bude sa nás usilovať odvrátiť od Lásky. Takže ak prežívame v živote pokušenia, je to len znakom toho, že sme na správnej ceste. Najhoršie by sme na tom boli asi vtedy, keby sme už žiadne pokušenia necítili ;)
Ježiš šiel na púšť preto, aby bol vo väčšom spojení so svojím Otcom viac osamote, viac v intimite. To vyprovokovalo diabla. A ak pozorne čítame, jeho pokušenia boli veľmi zákerné. Začínali vetou: „Ak si Boží Syn,…“ Akoby chcel diabol vzbudiť v Ježišovi pochybnosť o jeho identite, o ňom samom. Presne to robí aj nás. Každý komplex menejcennosti, nespokojnosť s vlastným telom, výzorom, životom,…je výsledkom diablovho spochybňovania. Preto aj my potrebujeme ísť niekam, kde budeme môcť viac prežívať intimitu s Otcom, ktorý túži byť s nami. Túži nám hovoriť o tom, ako nás miluje, o tom, čo má pre nás pripravené a o tom, akí vzácni pre neho sme. Potrebujeme viac času pre Lásku Otca, aby nám premenil myseľ a dodal odvahu. Toto je naša výzva k pokániu.

5. slajd

Motivácie k pokániu môžu byť rôzne, závisí to od cieľa, aký sme si dali.
Ak je mojím cieľom krajšia postava alebo ak premýšľam, či „zjem alebo nezjem chutný koláčik, aby mi to nepridalo niečo na bokoch“, mojím cieľom pôstu je obyčajná diéta, ale nie láska (hoci pripúšťam, že láska k sebe samému by to mohla byť – to však s pôstom nemá veľa spoločného. Ak sa dokážeme pozrieť na svet za obzor našej pohodlnej izby, uvidíme, že je vo svete veľa biedy. Že mnoho ľudí zomiera každý deň v dôsledku toho, že nemajú ani to, čím my plytváme (jedlo, pitná voda, oblečenie, zdravotná starostlivosť, lieky,…).
Ak sa modlím vtedy, keď už všetko ostatné zlyhalo a ja potrebujem urobiť ten test alebo potrebujem zohnať financie na nový Iphone, mojím cieľom je vlastné potešenie a modlitba je len „experimentálnou sprievodnou aktivitou“ typu – skúsime a možno to vyjde…
Ak sa niečoho zrieknem, ale nič ma to nestojí, za nič to nestojí. Ak niečo niekomu darujem, ale čakám od neho protislužbu, je to obyčajná vypočítavosť, ale nie pôst.

6. slajd

Motiváciou pokánia je zbičovaná, zhanobená, opľutá a ukrižovaná Láska, ktorá dala celý svoj život do poslednej kvapky krvi, aby sme mohli byť slobodní. Aby sme, ako to sám povedal, mali život hojnejšie. A cieľom pokánia má byť naša túžba potešiť Jeho Lásku. Odpovedať na Jeho „žíznim“ , ktoré zo všetkých síl zvolal na kríži, keď za teba i mňa umieral. Ak chceš vedieť, prečo konať pokánie alebo ak chceš vedieť, či tvoje pokánie stojí za to, dívaj sa často na ukrižovaného Ježiša a nikdy sa nezmýliš.

7. slajd

Konkrétne formy pokánia:
Pôst si nemôžeme zamieňať s nejakou diétou alebo s odriekaním jedla kvôli vlastnému zovňajšku – je tu zlá motivácia. Ak našou motiváciou pre pôst nie je odriekanie z lásky (napr. chcem niečo ušetriť a podeliť sa s tým s chudobnými alebo chcem sa zrieknuť niečoho a obetovať to Bohu ako dar mojej slobody za hriešnikov), náš pôst nestojí za nič. Pripomínam, že pôst sa netýka iba jedla, ale aj mnohých iných vecí – pôst od internetu alebo niektorých aplikácií, pôst od prejavov hnevu, pôst od hundrania, pôst od ohovárania, pôst od podvádzania v škole, pôst od mrhania časom… A môže mať aj pozitívnu formu, teda nielen formu zriekania, ale aj robiť niečo navyše – upratať po sebe každý deň, pomôcť rodičom v domácnosti, viac sa usmievať na druhých, odpustiť niekomu, kto mi ublížil, pomôcť svojmu nepriateľovi, podeliť sa so sladkosťou, cielene niekoho povzbudiť.

Modlitba – modlitba ako forma pokánia sa tu nemyslí ako naša každodenná modlitba, ktorou rozvíjame náš vzťah s Pánom. Skôr sa kladie dôraz na jej hĺbku, kvalitu a čas, ktorý jej chcem venovať. Ak sa napr. zriekneš nejakej inej nepotrebnej (ale obľúbenej) činnosti – typický príklad facebook – môžeš tento čas viac venovať Pánovi v modlitbe. Je skvelé ako sa tieto formy pokánia dokážu zladiť. Jedna uľahčuje druhú a obe nás majú privádzať ku konkrétnej praktickej láske. Ako hovorieval sv. Augustín, „modlitba je Božia slabosť a naša sila.“ Tak si teraz predstav, čo všetko dokáže ten, kto sa modlí. Napokon sám Augustín je toho skvelým príkladom. Jeho matka, sv. Monika, sa za neho modlila 16 rokov a z náruživého zatvrdlivého pohana sa neskôr stal svätý biskup, ktorého myšlienky udivujú ľudí aj dnes. Vytrvalosť v modlitbe je tá najväčšia a najlepšia „zbraň“, akú má človek v rukách.

Almužna – deliť sa o dobrá s druhými – almužna nie je len o peniazoch, aj keď ony sú typickým príkladom. Darovať almužnu znamená s darom dávať kúsok svojho srdca. Tento dar má smerovať najmä k chudobným. Avšak nemusia to byť nutne len fyzicky chudobní ľudia. Pokojne sa to týka aj chudobných na lásku, radosť, povzbudenie, chudobných na milé slovo, chudobných na schopnosť učiť sa, chudobných na dávanie,… Spôsobov je opäť mnoho a je len na nás, čo si zvolíme.
Je tak mnoho možností pokánia, záleží od našej túžby milovať, lebo láska je vždy kreatívna. Teraz si pustíme ukážku z filmu Bedári o tom, ako jedno gesto nádeje a odpustenia beznádejnému trestancovi zmenilo zmýšľanie a poznačilo celú jeho budúcnosť:

Video – Bedári

Vo videu sme videli príbeh trestanca Jeana Valjeana, ktorý dostal novú šancu na život. Milosrdné gesto biskupa zmenilo novú šancu pre život trestanca, z ktorého sa neskôr stal vzdelaný muž, podnikateľ a starosta. Človek, ktorý celý ďalší život venoval chudobným a biednym.
Nezabudnime, že pri každej forme pokánia treba byť konkrétny (všeobecné predsavzatia typu „budem sa snažiť polepšiť“ za veľa nestoja) a cieľ nášho pokánia, ktorou je Láska, majme vždy pred očami.

8. slajd

Otázky do skupiniek:

Zaujalo ťa niečo z uvedenej videoukážky?
Čo ti ako prvé napadne, keď sa povie pôst alebo pôstne obdobie?
Ako zvykneš prežívať pôstne obdobie? Ako ho prežívajú ľudia
v tvojom okolí?
Už si niekedy skúsil nejakú z foriem pokánia, o ktorých sme hovorili? Dalo ti to niečo?
Bolo v tejto katechéze niečo, čo ťa zaujalo, čo ti dalo podnet, aby si niečo svojom živote zmenil?