3. veľkonočná katechéza- Viera a obrátenie. Veľkonočné katechézy pre mladých s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas veľkonočného obdobia sú určené pre birmovancov a stredoškolákov.
Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež tu nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min., takže sú vhodné pre farskú i školskú katechézu.
Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými.
Celú katechézu (text, prezentácia a video) si môžeš stiahnuť TU.
Z Písma
Sk 6, 8-15; 7, 51-8, 1a
„Štefan plný milosti a sily, robil veľké divy a znamenia medzi ľudom. Tu vstali niektorí z takzvanej synagógy Libertíncov, Cyrénčanov a Alexandrijčanov a z tých, čo boli z Cilície a Ázie, a hádali sa so Štefanom. Ale neboli schopní čeliť múdrosti a Duchu, ktorým hovoril.
Podstrčili teda mužov, ktorí hovorili: „Počuli sme, že hovoril rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.“
Pobúrili ľud, starších a zákonníkov, zbehli sa, zdrapli ho a zaviedli pred veľradu.
Tu postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: „Tento človek neprestáva hovoriť proti svätému miestu a proti Zákonu. Počuli sme, ako hovoril, že Ježiš, ten Nazaretský, zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám odovzdal Mojžiš.“
Všetci, čo sedeli vo veľrade, uprene naňho hľadeli a videli, že jeho tvár je ako tvár anjela“. „Štefan povedal ľudu, starším a zákonníkom: „Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho.“ Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu. Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel. Šavol schvaľoval, že ho zabili.“
ALEBO Sk 9, 1-20
„Šavol ešte stále dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov.
Išiel teda k veľkňazovi a vyžiadal si od neho listy pre synagógy v Damasku, aby mohol stúpencov tejto Cesty, mužov i ženy, ak tam dajakých nájde, v putách priviesť do Jeruzalema.
Ako šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ho zalialo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas, ktorý mu hovoril: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“
On povedal: „Kto si, Pane?“
A ten: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň, chod‘ do mesta a povedia ti, čo máš robiť.“
Muži, čo ho sprevádzali, stáli ako ohromení, lebo hlas počuli, ale nikoho nevideli.
Šavol vstal zo zeme, otvoril oči, ale nič nevidel. Vzali ho teda za ruku a zaviedli do Damasku. Tri dni nevidel a nejedol, ani nepil.
V Damasku bol istý učeník menom Ananiáš, a Pán ho vo videní oslovil: „Ananiáš!“
On povedal: „Tu som, Pane.“
A Pán jemu: „Vstaň a chod‘ do ulice, ktorá sa volá Rovná, a v Júdovom dome vyhľadaj Šavla prímením Tarzského; práve sa modlí a vidí muža menom Ananiáša, ako vchádza a vkladá naň ruky, aby sa mu vrátil zrak.“
No Ananiáš odpovedal: „Pane, od mnohých som počul o tomto mužovi, koľko zla narobil tvojim svätým v Jeruzaleme. Aj tu má moc od veľkňazov poviazať všetkých, čo vzývajú tvoje meno.“
Ale Pán mu povedal: „Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.“
Ananiáš teda šiel a vošiel do domu, vložil naň ruky a povedal: „Brat Šavol, poslal ma Pán Ježiš, ktorý sa ti zjavil na ceste, keď si šiel sem, aby si zasa videl a aby ťa naplnil Duch Svätý.“
Hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť. Potom prijal pokrm a zosilnel.
Niekoľko dní zostal s učeníkmi v Damasku a hneď v synagógach ohlasoval Ježiša, že je Božím Synom.“
Katechéza (prezentácia)
Mnoho ľudí dnes tvrdí, že viera nie je možná v dnešnom svete a že môžeme veriť iba tomu, čo vidíme, počujeme alebo sa toho môžeme dotknúť. A títo ľudia sa pýtajú nás kresťanov: „Ako môžete veriť v Boha, ktorého ste nikdy nevideli, nepočuli, necítili,…?“
A predsa v živote všetci predpokladáme alebo dôverujeme toľkým veciam, povolaniam, zákonitostiam, o ktorých sme sa nikdy vopred vedecky nepresvedčili.
Prečo keď sme chorí, vyhľadáme lekára, necháme sa mu vyšetriť a stanoviť diagnózu, hoci sme jeho diplom nikdy nevideli? Odkiaľ berieme istotu, že nám predpíše správne lieky, ktoré nám pomôžu zotaviť sa? Nemáme istotu, iba vieru.
Prečo chodíme do školy a necháme sa vyučovať učiteľmi, pričom sme nikdy nevideli žiadne potvrdenie o ich vzdelaní a oprávnení vyučovať? Nemáme istotu, iba vieru.
Prečo nastúpime do autobusu alebo do vlaku, keď sme nikdy nevideli vodičské oprávnenie šoféra a odkiaľ berieme istotu, že nás bezpečne dopraví tam, kde chceme ísť? Nemáme istotu, iba vieru.
Vidíme, že v našom každodennom bežnom živote je viera alebo dôvera veľmi dôležitá a bez nej by sme sa nedokázali nikam pohnúť.
Keď sa teraz dostávame k otázke viery v Boha, musíme si v prvom rade uvedomiť, že viera je Božím darom, jeho pozvaním. Na druhej strane je však viera takisto aj slobodnou ľudskou odpoveďou na tento dar, na toto pozvanie. Boh k sebe pozýva každého. On je milosrdný Otec, ktorý miluje všetky svoje deti a nekonečne túži po každom z nás. Prijať túto Lásku znamená uveriť v neho, urobiť skok viery do jeho otcovského náručia, a to aj napriek všetkým pochybnostiam, všetkým prekážkam…Božia láska nás nenechá padnúť na zem, ale zachytí nás vo svojich dlaniach.
Skok viery si z tvojej strany vyžaduje osobné rozhodnutie urobiť tento krok, odpovedať na jeho pozvanie, dať Mu šancu, aby sa nám dal spoznať podobne ako sv. Pavlovi.
(Video: Vertical limit – skok)
Pozrime sa teraz na príbehy dvoch mužov. Štefan, diakon prvotnej Cirkvi urobil tento skok viery medzi prvými. Nevieme, kedy to bolo, možno počul niektorého z apoštolov ako ohlasovali vzkrieseného Ježiša, možno Ho aj sám stretol. Jedno je isté, jeho viera bola tak pevná, že neváhal svedčiť o Ježišovi až po násilnú smrť kameňovaním. Keď zomieral, dokázal odpustiť svojim vrahom a modlil sa za ich spásu (porov. Sk 7, 58-60).
Šavol bol medzi prvými prenasledovateľmi kresťanov, bol pritom, keď zabíjali Štefana a schvaľoval tento čin. Neskôr sám inicioval zatýkanie kresťanov v Damasku. No keď sa približoval k tomuto mestu, padol na zem a počul Ježiša, ako mu hovorí: „Prečo ma prenasleduješ?“ Od tohto okamihu, keď uveril v Ježiša, stal sa jeho statočným obhajcom a šíriteľom evanjelia. Aj on, podobne ako Štefan, neskôr zomrel mučeníckou smrťou, pretože nechcel zaprieť vieru v Ježiša.
Video – 3. Kameňovanie sv. Štefana/3. Obrátenie sv. Pavla
Tieto dva príbehy sú niečím zvláštne. Opisujú veľkých mužov, ktorí dostali milosť a dokázali urobiť veľký skok viery vo svojom živote. Zvláštne na tom je práve to, obrátenie sv. Pavla akoby bolo vyprosené sv. Štefanom. Áno, Pavol, vlastne vtedy ešte Šavol stál pri tom, keď kameňovali Štefana a možno z diaľky aj počul, ako sa Štefan modlí a odpúšťa svojim vrahom. Bola to veľmi silná modlitba, ktorá sa podobala tej Ježišovej na kríži: „Otče, odpusť im,…“ Niektorí preto tvrdia, že práve táto modlitba vyprosila obrátenie Šavlovi a že keby nebolo sv. Štefana, nebolo by ani sv. Pavla.
V týchto dvoch príbehoch teda vidíme obrovskú moc modlitby za druhých. Áno, aj tvoja modlitba má takú silu, že dokáže zmeniť srdce človeka a pomôcť mu nájsť Boha.
Moc tvojej modlitby sa prejavuje vtedy, ak sa modlíš nie pre vlastný zisk (napr. ak chceš dostať niečo od rodičov alebo ak chce niekto vyhrať v lotérii,…), nie v poslednú chvíľu, keď už všetko ostatné zlyhalo (napr. pred nečakanou písomkou, keď nie si naučený).
Moc modlitby sa prejavuje vtedy, keď sa tvoje srdce zjednotí s Božím srdcom, s jeho túžbami. Pozri na Štefana – presne podľa príkladu svojho Majstra a učiteľa, aj on odpustil svojim vrahom tesne pred smrťou, ako to urobil Ježiš na kríži. Vedel, že práve toto je Božia túžba. Poznal Božie srdce a vedel, že iba láska je silnejšia ako nenávisť a iba láska je silnejšia než všetko ostatné. Moc jeho modlitby dala Cirkvi najvytrvalejšieho apoštola všetkých čias.
V dejinách Cirkvi máme tiež mnoho podobných príkladov. Pozri napr. na sv. Moniku, ktorá sa roky modlila za svojho neveriaceho syna. Stal sa z neho biskup a jeden z najväčších učiteľov Cirkvi. Pozri na Don Bosca, ktorý vďaka modlitbám zachránil mnoho mladých. Pozri na Cirkev, ktorá sa už 2000 rokov neustále modlí za obrátenie ľudí vo svete a nikdy ju nezlomila žiadna vojna, žiadne prenasledovanie, žiaden totalitný režim.
Aj teba Ježiš pozýva k veľkým veciam, k obráteniu tvojho srdca, k obráteniu mladých, ľudí okolo teba,… Aj ty si povolaný modliť sa za druhých. A raz, keď sa všetko odhalí, uvidíme, koľko ľudí spoznalo Boha (ako Šavol pred Damaskom), koľko duší bolo zachránených vďaka našim modlitbám.
Otázky do skupiniek:
- Uvedomil si si už niekedy, dôležitosť viery v tvojom živote?
- V čom alebo kedy sa u teba najviac prejavujú pochybnosti?
- Zažil si v živote takú chvíľu, že si niekomu dôveroval/veril, aj keď si nemal žiadnu istotu? Prečo si mu/jej veril? Ako to dopadlo? Oplatí sa podľa teba veriť ľuďom? Kedy áno, kedy nie?
- Ako sa ti páčil príbeh sv. Štefana a sv. Pavla? V čom môžu byť podľa teba tieto príbehy inšpiráciou pre mladých?
- Veríš, že modlitba má silu meniť ľudí? Veríš tomu, že aj vďaka tvojim modlitbám môžu ľudia spoznať Boha?
Za spracovanie metodického materiálu ďakujeme Diecéznemu katechetickému úradu Spišskej diecézy.
