Kategórie: , , |Prečítané za 8,1 min|1627 slov|

4. veľkonočná katechéza- Spása – dar pre všetkých, nie výsada elity. Veľkonočné katechézy pre mladých s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas veľkonočného obdobia sú určené pre birmovancov a stredoškolákov.

Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež tu nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min., takže sú vhodné pre farskú i školskú katechézu.
Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými.

Celú katechézu (text, prezentácia a video) si môžeš stiahnuť TU.

Z Písma

„Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: „Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. A počul som, aj hlas, ktorý mi hovoril: ‚Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ No ja som povedal: Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst! Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: ‚Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.‘ To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: ‚Pošli do Joppe a zavolaj ši Šimona s prímením Peter; on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.‘ Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: ‚Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.‘ Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“ Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“

Katechéza (prezentácia)

Otázka/y na úvodnú diskusiu…
Boli ste už niekedy vo VIP klube? Ako to tam asi vyzerá?
Kto navštevuje takýto klub?
Kto je to VIP osoba?

V časoch Starej zmluvy sa Boh zjavil niekoľkým kľúčovým ľuďom, ktorých si vyvolil, aby pripravili a viedli Jeho ľud: boli to najmä Abrahám, Jakub a Mojžiš. Izrael, ako sa tento ľud nazýval, musel mnohokrát zápasiť s nepriateľmi, musel sa brániť pred pohanskými zvykmi (napr. obetovať svoje deti božstvám, vyvolávať duchov, predpovedať budúcnosť,…),a preto sa usiloval chrániť a vyhýbať všetkým pohanským národom a ich zvyklostiam. Bola tu vážna obava z toho, že by Izrael podľahol pohanským zvykom a stal sa neverným voči Bohu, ktorý si ho vyvolil (Izraeliti si nesmeli napr. brať za manželky cudzinky ba nesmeli ani jesť niektoré nečisté zvieratá, napr. prasatá, ťavy, zajace,…, ktoré v tej dobe bežne jedli pohanské národy).
Božím zámerom však bolo, aby sa jeho ľud Izrael naučil žiť verne, aby dodržiaval príkazy svojho Boha a aby sa, keď bude na to pripravený, spása rozšírila aj na ostatné národy, aby všetky národy celého sveta spoznali, že Boh je len jeden a že je milujúcim Otcom všetkých ľudí.
Izrael sa však v tomto trochu zasekol. Myslel si, že iba on je vyvoleným národom a že toto vyvolenie patrí iba jemu. Už starozákonní izraelskí proroci na mnohých miestach v Biblii ohlasovali zmenu tohto pohľadu a to, že všetky národy sa stanú Božím vlastníctvom. Inými slovami, že spása sa jedného dňa rozšíri na všetkých.
Čakalo sa však na niekoho Veľkého. Mal to byť židovský Mesiáš, ktorý uskutoční túto prevratnú zmenu, ktorý všetkým zjaví Boha ako Otca a vďaka ktorému všetci dosiahnu záchranu – spásu.

Izraelský ľud očakával Mesiáša ako veľkého bojovníka, neohrozeného vládcu, ktorý porazí nepriateľské národy vojenskou silou a vyslobodí Izrael z otrockej poroby. Starozákonné predpovede o Mesiášovi pochopili Židia nesprávnym spôsobom. Mysleli si, že spása a vyslobodenie, ktoré Mesiáš so sebou prinesie, bude najmä v politickej a mocenskej oblasti.
Podľa niektorých prorockých predpovedí sa príchod Mesiáša mal naplniť práve v čase, keď v Palestíne vládol kráľ Herodes. Preto bol Izrael práve v čase narodenia Ježiša Krista vo veľkom očakávaní.

Ježiš bol však úplne iný, ako si mnohí mysleli. Narodil sa ako najchudobnejšie dieťa v maštali pre zvieratá. Krátko po jeho narodení mu striehli na život, preto musel utiecť do Egypta, stal sa vyhnancom z vlastnej krajiny. Ako rástol, považovali ho za jednoduchého neučeného syna tesára. Vyrastal teda v chudobnej rodine.
Po verejnom vystúpení začal ohlasovať pokánie, vyzýval ľudí, aby sa srdcom obrátili k Bohu. Konal zázraky, získaval si učeníkov a všetci zrazu tušili, že práve on by mohol byť Mesiáš. Správal sa však veľmi zvláštne, priam poburujúco, čo mnohých od neho odradilo:

  • Uzdravil malomocného;
  • uprednostnil dobro človeka pred požiadavkou svätiť sobotu, keď uzdravil ochrnutého alebo slepého od narodenia;
  • dotkol sa malomocného, čo bolo považované za neslýchané;
  • ochránil cudzoložnú ženu, keď ju chceli kameňovať a odpustil jej;
  • svojím učeníkom dal za vzor malé dieťa, keď im chcel ukázať, kto je naozaj veľký v Božích očiach;
  • dovolil prostitútke, aby mu umyla nohy, poprosil o vodu ženu;
  • Samaritánku, príslušníčku etnickej skupiny, ktorú Židia nenávideli, poprosil o vodu a uzdravil túžbu jej srdca;
  • uzdravil sluhu rímskeho vojaka, dcéru pohanskej ženy;
  • dovolil chorým, aby sa ho dotýkali;
  • uzdravoval tých, ktorým sa všetci vyhýbali;
  • uzdravoval ľudí posadnutých démonmi;
  • keď ho chceli apoštoli brániť mečom, zakázal im to,…

Takéhoto Mesiáša naozaj nik nečakal. A nik nečakal, že Mesiáš bude Božím synom, že to bude sám Boh, kto príde medzi ľudí.

V liturgických čítaniach štvrtého veľkonočného týždňa sme sa dozvedeli, ako Peter vyrozprával apoštolom svoju skúsenosť, ako sa Boh rozhodol darovať spásu aj pohanom. Toto bol kľúčový moment, na ktorý sa tak dlho čakalo a o ktorom sa dnes rozprávame. Od tohto momentu Cirkev začína ohlasovať evanjelium naozaj všetkým národom, všetkým ľuďom bez rozdielu. Nik nemá prednostné miesto v Božom srdci, ale všetci ľudia sme Jeho milované deti, ktoré túži zachrániť, darovať im svoju lásku.

Trvalo celé veky, kým sa toto tajomstvo odhalilo v plnosti a aj apoštolom to trvalo nejakú dobu, kým pochopili, čo Boh zamýšľa.
Pre nás, mladých v dnešnom svete, je dôležité uvedomiť si, že nesmieme nikoho posudzovať, nikoho odmietať. Nik nie je viac ani menej, ako ja, lebo všetci ľudia majú rovnakého Otca, ako mám ja, ktorý nás všetkých miluje. Každý z nás má teda miesto v Jeho srdci.
Naša úloha je aj dnes rovnaká ako vtedy: svedčiť o Kristovej láske druhým a prinášať Krista tým, ktorí ho nepoznajú, či už slovom, ale najmä svojím životom, charakterom, správaním a rozhodovaním.

  1. Čo bolo pre teba nové z toho, čo si dnes počul? Čo ťa najviac oslovilo?
  2. Bolo podľa teba jednoduché pre apoštolov ísť ohlasovať evanjelium pohanom?
  3. Poznáš nejakých neveriacich ľudí vo svojom okolí? Prečo podľa teba dnes po toľkých rokoch od narodenia Ježiša niektorí ľudia stále nepoznajú a neveria v Boha?
  4. Čo môžeme urobiť my pre to, aby ľudia spoznali Boha, aby uverili Jeho láske?
  5. Čo je podľa teba najviac dôležité pri ohlasovaní evanjelia druhým? Pred čím by sme si mali dávať pozor?

Za spracovanie metodického materiálu ďakujeme Diecéznemu katechetickému úradu Spišskej diecézy.