Kategórie: , , , |Prečítané za 10.2 min|2039 slov|

Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy pripravil pre vás mladých a birmovancov deväť katechéz s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas pôstneho obdobia – jedna katechéza na jeden týždeň (+ katechézy na Veľkú noc). Cieľovou skupinou katechéz sú birmovanci a stredoškoláci. Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež k nej nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min, takže sú vhodné najmä pre farskú ale aj školskú katechézu. Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými. Budeme veľmi radi, ak nám napíšete svoje skúsenosti na lysy@dkuspis.sk.

Celú katechézu s názvom DO krajnosti si môžete stiahnuť tu: www.bit.ly/dokrajnosti 

(Jn 8, 31 – 42)

„Ježiš povedal Židom, ktorí mu uverili: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Odpovedali mu: „Sme Abrahámovo potomstvo a nikdy sme nikomu neotročili. Akože hovoríš: ‚Budete slobodní?!‘“
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. A otrok neostáva v dome navždy; navždy ostáva syn. Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.
Viem, že ste Abrahámovo potomstvo; a chcete ma zabiť, lebo sa moje slovo vo vás neujíma.
Ja hovorím o tom, čo som videl u Otca. Aj vy robíte to, čo ste počuli od otca.“
Odpovedali mu: „Naším otcom je Abrahám.“
Ježiš im povedal: „Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. No vy ma chcete zabiť – človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo som počul od Boha. To Abrahám nerobil. Vy robíte skutky svojho otca.“
Povedali mu: „My sme sa nenarodili zo smilstva; máme len jedného otca, Boha.“
Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal.“

Katechéza (prezentácia)

Iste ste už niekedy počuli slová: „To najlepšie príde na koniec.“ Takéto sľuby nás lákajú očakávať niečo výnimočné, niečo, čo vysoko prevyšuje všetko, čo bolo doteraz. Mnoho podujatí, filmov a divadelných hier má presne takúto tendenciu – voviesť diváka do očakávania, po ktorom sa mu zatají dych. Všetko, čo sa odohralo doteraz, je len prípravou na to, čo ešte má prísť pred samotným koncom.
Niečo podobné sa deje aj vtedy, keď sa človek rozhodne spísať závet. Sú to jeho posledné priania, cez ktoré zväčša zanecháva to najlepšie svojim najbližším a milovaným. Všetko, čo im dal doteraz, kým žil, sa nevyrovnalo tomu, čo im chce darovať svojou poslednou vôľou.

Vypočuť si takýto testament je mimoriadne silným okamihom z troch dôvodov:

  1. Ešte raz tu zaznejú slová niekoho, kto už nie je medzi nami. Sú to slová, ktoré sú v tejto chvíli odpečatené a ktoré doteraz nik nepočul;
  2. V týchto slovách sú ukryté nielen dary toho najlepšieho, čo pozostalý zanecháva svojím najdrahším, ale aj nezabudnuteľné posolstvo pre jeho príbuzných;
  3. Obsah týchto slov je zároveň pamiatkou, ktorá bude sprevádzať život jeho príbuzných navždy.

Takéto momenty prežili apoštoli počas Ježišovej poslednej večere. Boli to chvíle Ježišovho testamentu, v ktorom im zanechal to najdrahšie a najvzácnejšie, čo mal. Každé gesto a každé slovo tu malo hlboký zmysel. Môžeme si to teraz trochu priblížiť cez toto video: Video – Posledná večera
Sv. Ján vo svojom evanjeliu hovorí: „Pretože Ježiš miloval svojich, miloval ich do krajnosti.“ (porov. Jn 13, 1). Čo to znamená?
Ježiš nemiluje len tak, iba na 50 alebo 90 percent. Ježišova láska ide do krajnosti, v ktorej sa zrieka  svojho vlastného života. Ježiš hovorí apoštolom, aby sa milovali navzájom, ako ich miloval on sám. Nie je to náhoda. Doteraz počuli iba o tom, že majú milovať iba svojich príbuzných a príslušníkov židovského národa. Teraz im Ježiš hovorí, aby milovali tak, ako on miluje – do krajnosti. Iba láska aj za cenu obety vlastného života je odteraz autentickým svedectvom Ježišovho učeníka.
Po týchto slovách začne Ježiš apoštolom umývať nohy. Umývanie nôh bola ponižujúca práca určená otrokom. Ježiš chce cez toto nezabudnuteľné gesto naučiť svojich učeníkov obrovskej pokore pri službe. Majú si navzájom slúžiť v láske, v akej im slúžil ich Pán. Toto gesto sa apoštolom hlboko zarylo do ich sŕdc naveky . Aj Peter, ktorý jediný zaprotestoval, sa musel podvoliť umytiu. Nechcel totiž pripustiť, aby mu jeho Pán slúžil ako otrok. No Ježiš mu povedal, že ak ho neumyje, nemôže mať s ním podiel. Inými slovami, ak by mu Ježiš týmto skutkom lásky neposlúžil, Peter by možno nikdy nepochopil, akú obrovskú pokoru a odhodlanosť pre službu potrebuje pravý Kristov učeník. Tento skutok mal väčšiu silu ako tisíce slov a je odkazom pre každého, kto chce Ježiša nasledovať.

Prichádza veľkonočná večera a Ježiš zrazu robí niečo zvláštne, pričom vyslovuje akési tajomné slová: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Potom vzal kalich a povedal: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás“ (porov. Lk 22, 19-20). Pri týchto slovách sa zrodili dve sviatosti – eucharistia a kňazstvo. Ani jedno z nich sa neudialo nejakým zvlášť viditeľným znamením. Stačilo Ježišovo slovo. A ono má aj dnes tú moc, že keď kňaz požehná chlieb a víno a vysloví nad nimi tieto slová, živý Ježiš sa stáva chlebom a jeho krv si berie podobu vína, aby sa dal ako pokrm a posila pre učeníkov. A tak sa aj my meníme na Božieho Syna, ktorý v nás žije, dýcha, trpí a putuje, hľadajúc stratené detí Boha v tomto stratenom svete.
Je to príbeh ako v tých rozprávkach, kde sa kráľ prezlečie za žobráka a usiluje sa získať srdce svojej milovanej v takejto podobe. Chce mať totiž istotu, že jeho vyvolená ho bude milovať nie kvôli korune a sláve, ale kvôli nemu samému.
Aj Boh si berie odev chleba a vína, aby si získal tvoju lásku a aby si ho miloval kvôli nemu samému.
Eucharistia, to je živý Ježiš, skutočný Život, to je to najdrahšie a najlepšie, čo nám tu sám Boh zanechal.

Slávenie eucharistie je predzvesťou svadobnej hostiny Lásky.
Ak si už niekedy bol na svadbe, vieš si to predstaviť: vynikajúce koláče, fantastické jedlá, pozvaní hostia, nádherná výzdoba, lahodné vína, veselá hudba,… Skrátka oslava so všetkým, čo k tomu patrí. Ale tým najdôležitejším na tejto oslave je ženích a nevesta, bez nich by to celé nemalo zmysel. Na tejto eucharistickej hostine je to Ježiš a ty. Ty si láskou jeho srdca. Cez obetu kríža ti zjavuje rýdzosť svojej lásky a cez eucharistiu svoj život vlieva do teba. Ty, áno TY si bol pozvaný, teba zavolal, na tvoje dvere zaklopal. Ak ho odmietneš, nebude ťa otravne presviedčať. Zdvorilo počká, či v sebe nájdeš odvahu a rozmyslíš si to. A ak prijmeš jeho pozvanie, vtedy, až vtedy ochutnáš, čo je to práva Láska, čo je to milovať a byť milovaným.
Už viac ako 2000 rokov neprešiel na tomto svete deň, v ktorom by nebola eucharistická hostina. Dnes neprejde ani minúta, ani sekunda, v ktorej by nebola vo svete slávená eucharistia. Táto hostina je očakávaním plnosti, keď sa Ježiš vráti po nás a uvidíme ho z tváre do tváre. Túto radosť nám už nikto nevezme a bude trvať večne ako ráno, ktoré nepozná večer a ako deň, v ktorom niet noci a tmy.
Jednoducho bude to niečo tak skvelé, čo si nik z nás nedokáže ani predstaviť. A v skrytej podobe sa to celé odohráva už dnes počas každej svätej omše.

Byť prítomným na slávení eucharistie je neoceniteľný dar. Je to chvíľa, ktorá je nielen Ježišovou najväčšou pamiatkou, ale je to najmä prítomnosť tejto pamiatky. Keď si na sv. omši, akoby zastal čas a vrátil sa späť. Zrazu sa ocitneš pri Ježišovi v hornej sieni, kde stoluje s apoštoli. Potom s ním kráčaš do Getsemani a prežívaš jeho utrpenie. Si tam, keď apoštoli spia, keď ho zatýkajú, odvlečú preč a vypočúvajú. Si tam keď ho bijú, keď naňho pľujú a bičujú. Si tam, keď ho Pilát odsudzuje a prepúšťa Barabáša. Si tam, keď pod krížom kráča na Golgotu, keď ho zbavujú šiat a pribíjajú na kríž. Si tam, keď vyslovuje posledné slová, posledný výkrik a zomiera. Si tam, keď ho skladajú z kríža a pochovávajú. Si tam, keď ženy utekajú k hrobu a vidia odvalený kameň. Si tam, keď ho živého medzi mŕtvymi hľadajú a je to on, kto napokon nachádza ich i teba. Si tam, keď prechádza cez zatvorené dvere a hovorí: „Pokoj vám, pokoj s tebou.“  Ježiš putuje do Emauz spolu s tebou a svojím slovom ti rozpaľuje srdce, aby si ho spoznal pri lámaní chleba a odišiel do sveta s radostným zvolaním, že ON ŽIJE.
Toto sú tie najdôležitejšie chvíle, aké sa v celých dejinách odohrali. A sv. omša má moc nás do týchto chvíľ preniesť, sprítomniť nám ich, akoby sa odohrávali dnes. Sv. Terézia z Lisieux raz povedala, že „keby ľudia spoznali hodnotu eucharistie, vstup do kostola by museli regulovať policajti.“
Každý deň máš možnosť zažiť toto tajomstvo a zúčastniť sa nebeskej hostiny. Ježiš ťa opäť pozýva aj dnes. Je to on sám, kto ti pripravil miesto a stále tam na teba netrpezlivo čaká.
Je to len na tebe, čo mu na jeho pozvanie odpovieš.

  1. Čo pre ľudí v tvojom okolí znamená sv. omša?
    Chodia na ňu radi alebo nie? Prečo je to tak?
  2. Čo cítiš, keď vojdeš do kostola? Čo ťa tam najviac upúta?
    Čo by si v ňom zmenil?
  3. Ktorú časť  sv. omše máš najradšej? Čím je ti blízka?
  4. Čo by si urobil vo chvíli, keby ti Ježiš išiel umyť nohy? Dovolil by si mu to alebo nie?
  5. Zmenil sa v niečom tvoj pohľad na sv. omšu po dnešnej katechéze?
    V čom?