Kategórie: , , , |Prečítané za 28 min|5603 slov|

Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy pripravil pre vás mladých a birmovancov deväť katechéz s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas pôstneho obdobia – jedna katechéza na jeden týždeň (+ katechézy na Veľkú noc). Cieľovou skupinou katechéz sú birmovanci a stredoškoláci. Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež k nej nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min, takže sú vhodné najmä pre farskú ale aj školskú katechézu. Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými. Budeme veľmi radi, ak nám napíšete svoje skúsenosti na lysy@dkuspis.sk.

Celú katechézu s názvom Víťazstvo kríža si môžete stiahnuť tu: www.bit.ly/vitazstvo_kriza

 

(Jn 18, 1 – 19, 42)

Ježiš vyšiel so svojimi učeníkmi za potok Cedron. Tam bola záhrada. Vošiel do nej on i jeho učeníci. O tom mieste však vedel aj jeho zradca Judáš, lebo Ježiš sa tam často schádzal so svojimi učeníkmi. Judáš vzal kohortu a sluhov od veľkňazov a farizejov a prišiel ta s lampášmi, fakľami a zbraňami. Ale Ježiš, keďže vedel všetko, čo malo naňho prísť, popodišiel a opýtal sa ich: „Koho hľadáte?“
Odpovedali mu: „Ježiša Nazaretského.“
Povedal im: „Ja som.“ Bol s nimi aj zradca Judáš.
Ako im povedal: „Ja som,“ cúvli a popadali na zem. Znova sa ich teda opýtal: „Koho hľadáte?“
Oni povedali: „Ježiša Nazaretského.“
Ježiš odvetil: „Povedal som vám: Ja som. Keď teda mňa hľadáte, týchto nechajte odísť!“ Tak sa malo splniť slovo, ktoré povedal: „Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.“
Šimon Peter mal meč. Vytasil ho, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho. Sluha sa volal Malchus. Ale Ježiš Petrovi povedal: „Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“

Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“
Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“
On vravel: „Nie som.“
Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.
Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“
Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?“
Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.

Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“
On zaprel: „Nie som.“
Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“
Peter znova zaprel a vtom zaspieval kohút.

Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“
Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.“
Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“
Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.“ Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.
Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“
Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“
Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“
Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“
Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“
Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“
Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“
Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“
Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.

Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po tvári.
Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“
Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“
Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“
Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“
Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“
Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“
Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“

Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.“
Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!“
Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“
Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“
Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.

Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky.
Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.‘“
Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“

Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“
Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“
Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.
Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.“

[/fusion_popover]Kohorta, veliteľ a židovskí sluhovia Ježiša chytili, zviazali ho a priviedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kajfáša, ktorý bol veľkňazom toho roka. A bol to Kajfáš, čo poradil Židom: „Je lepšie, ak zomrie jeden človek za ľud.“
Za Ježišom šiel Šimon Peter a iný učeník. Ten učeník sa poznal s veľkňazom a vošiel s Ježišom do veľkňazovho dvora, Peter však ostal vonku pri dverách. Potom ten druhý učeník, čo sa poznal s veľkňazom, vyšiel, prehovoril s vrátničkou a voviedol ta Petra. Tu vrátnička povedala Petrovi: „Nie si aj ty z učeníkov toho človeka?“
On vravel: „Nie som.“
Stáli tam sluhovia a strážnici, ktorí si rozložili oheň, lebo bolo chladno, a zohrievali sa. S nimi stál aj Peter a zohrieval sa.
Veľkňaz sa vypytoval Ježiša na jeho učeníkov a na jeho učenie. Ježiš mu odpovedal: „Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzajú všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. Prečo sa pýtaš mňa? Opýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril! Oni vedia, čo som hovoril.“
Ako to povedal, jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: „Tak odpovedáš veľkňazovi?“
Ježiš mu odvetil: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ A tak ho Annáš zviazaného poslal k veľkňazovi Kajfášovi.

Šimon Peter tam stál a zohrieval sa. I pýtali sa ho: „Nie si aj ty z jeho učeníkov?“
On zaprel: „Nie som.“
Jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, vravel: „A nevidel som ťa s ním v záhrade?!“
Peter znova zaprel a vtom zaspieval kohút.

Od Kajfáša viedli Ježiša do vládnej budovy. Bolo už ráno. Ale oni do vládnej budovy nevošli, aby sa nepoškvrnili a mohli jesť veľkonočného baránka. Preto vyšiel von za nimi Pilát a opýtal sa: „Akú žalobu podávate proti tomuto človeku?“
Odpovedali mu: „Keby tento nebol zločinec, neboli by sme ti ho vydali.“
Pilát im povedal: „Vezmite si ho vy a súďte podľa svojho zákona!“
Židia mu odpovedali: „My nesmieme nikoho usmrtiť.“ Tak sa malo splniť Ježišovo slovo, ktorým naznačil, akou smrťou zomrie.
Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“
Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“
Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“
Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“
Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“
Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“
Pilát mu povedal: „Čo je pravda?“
Ako to povedal, znova vyšiel k Židom a vravel im: „Ja na ňom nenachádzam nijakú vinu. Je však u vás zvykom, že vám na Veľkú noc prepúšťam jedného väzňa. Chcete teda, aby som vám prepustil židovského kráľa?“
Oni znova kričali: „Toho nie, ale Barabáša!“ A Barabáš bol zbojník.

Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ A bili ho po tvári.
Pilát znova vyšiel a povedal im: „Pozrite, privádzam vám ho von, aby ste vedeli, že na ňom nijakú vinu nenachádzam.“
Ježiš vyšiel von s tŕňovou korunou a v purpurovom plášti. Pilát im povedal: „Hľa, človek!“
Len čo ho zazreli veľkňazi a ich sluhovia, kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“
Pilát im povedal: „Vezmite si ho a ukrižujte. Ja na ňom nenachádzam vinu.“
Židia mu odpovedali: „My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Božieho Syna.“
Keď to Pilát počul, ešte väčšmi sa naľakal. Znova vošiel do vládnej budovy a spýtal sa Ježiša: „Odkiaľ si?“ Ale Ježiš mu neodpovedal. Pilát sa ho spýtal: „So mnou sa nechceš rozprávať?! Nevieš, že mám moc prepustiť ťa a moc ukrižovať ťa?“
Ježiš odpovedal: „Nemal by si nado mnou nijakú moc, keby ti to nebolo dané zhora. Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“

Od tej chvíle sa Pilát usiloval prepustiť ho. Ale Židia kričali: „Ak ho prepustíš, nie si priateľom cisára. Každý, kto sa vydáva za kráľa, stavia sa proti cisárovi.“
Keď Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša von a sadol si na súdnu stolicu na mieste zvanom Lithostrotus, po hebrejsky Gabbatha. Bol Prípravný deň pred Veľkou nocou, okolo poludnia. Tu povedal Židom: „Hľa, váš kráľ!“
Ale oni kričali: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“
Pilát im povedal: „Vášho kráľa mám ukrižovať?!“
Veľkňazi odpovedali: „Nemáme kráľa, iba cisára!“ Tak im ho teda vydal, aby ho ukrižovali. A oni prevzali Ježiša.

Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. Tam ho ukrižovali a s ním iných dvoch, z jednej i druhej strany, Ježiša v prostriedku. Pilát vyhotovil aj nápis a pripevnil ho na kríž. Bolo tam napísané: „Ježiš Nazaretský, židovský kráľ.“ Tento nápis čítalo mnoho Židov, lebo miesto, kde Ježiša ukrižovali, bolo blízko mesta; a bol napísaný po hebrejsky, latinsky a grécky.
Židovskí veľkňazi povedali Pilátovi: „Nepíš: Židovský kráľ, ale: On povedal: ‚Som židovský kráľ.‘“
Pilát odpovedal: „Čo som napísal, to som napísal.“

Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.

Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“
Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“
Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.
Keďže bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

Potom Jozef z Arimatey, ktorý bol Ježišovým učeníkom, ale tajným, lebo sa bál Židov, poprosil Piláta, aby mu dovolil sňať Ježišovo telo. A Pilát dovolil. Išiel teda a sňal jeho telo.
Prišiel aj Nikodém, ten, čo bol kedysi u neho v noci. Priniesol asi sto libier zmesi myrhy s aloou. Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko.“

Katechéza (prezentácia)

Keď slovo „láska“ (v AJ) zadáte do Googlu, za 0,53 s. vám vyhodí viac než 12 miliárd internetových odkazov. Je to dvakrát viac než počet obyvateľov na svete. „Láska, láska, všade je láska,“ ale napriek tomu, že jej je toľko, ako spieva skupina Elán, „na cene stúpa.“  Čo je vlastne láska, o ktorej sa toľko spieva a ktorej cena stále stúpa? Odpoveď nemusí byť jednoduchá, ale závisí od nej celý náš život, a preto hľadať sa juoplatí.
Láska je niečo, čo asi nik na svete nedokáže úplne vyjadriť. Výtvarné umenie, poézia a hudba to skúšajú už celé veky, ale zdá sa, že téma lásky je v podstate nevyčerpateľná.  Čo teda vieme o láske? Čo o nej môžeme s istotou povedať? Skúsme sa pozrieť na to, čo o láske povedali traja svetoví géniovia:
Prvým z nich je Albert Einstein. O láske povedal, že „je pre človeka zložitejšia ako matematika, často s neriešiteľnými príkladmi.”
Druhý, Viliam Shakespeare sa o nej vyjadril, že „priebeh skutočnej lásky nikdy nie je hladký.“
A podľa Umberta Eca „chce pravá láska vždy dobro milovaného.“ Zvláštne nie?
Všetky tri myšlienky majú spoločné to, že: láska nie je jednoduchá záležitosť. Láska ťa vždy niečo stojí a láska je ten najkrajší dar, aký môžeš dať druhým.

Potrebujeme si uvedomiť, že láska je záležitosťou nášho života, života každého jedného z nás. Je tak úzko spätá so životom, že bez nej by bol náš život len úbohým umieraním. Láska je sila a zmysel života. Každý zdravý človek túži byť milovaný a tiež túži aj milovať (hoci, žiaľ, niekedy iba seba samého).
Láska nie je len prchavá emócia. Na začiatku, napr. pri zaľúbení, ju síce môže sprevádzať nejaký cit, ale pozor! City sú prchavé a láska na nich nestojí, pretože len vďaka nim neobstojí. Skutočná láska ide za horizont emócií, skutočná láska je o našom rozhodnutí.
Láska presahuje tvoju osobnosť, túži sa vyjadriť aj navonok, a preto k pravej láske vždy potrebuješ ešte niekoho. Prečo? Lebo si jednoducho nevystačíš sám.
Láska sa dá prejaviť dvoma spôsobmi:

a.) Milovanému preukazujeme dobro: milovanej osobe nejakým spôsobom prejavujeme dobro. Muž môže napr. darovať svojej milovanej kvet. Matka prejavuje lásku svojej rodine tým, že sa o ňu stará. Otec zabezpečuje rodinu, dbá o to, aby mala všetko potrebné na zdravý život. Chlapec môže svojmu dievčaťu napísať báseň a dievča svojmu chlapcovi darček, ktorý sama vyrobila, preto má pre neho nevyčísliteľnú hodnotu.

b). Pre milovaného človeka sme ochotní trpieť: o tom by vedeli hovoriť najmä naši rodičia – bolesť z nedostatku spánku, z nedostatku času na seba, bolesť zo strachu o svoje dieťa, bolesť z jeho bolestí,… Toto je láska, ktorá ti hovorí, že urobí pre tvoje dobro čokoľvek, radšej bude sama trpieť, akoby si mal trpieť ty.

Ako súvisí spolu láska a kríž? Pre kresťanov je kríž najväčším symbolom lásky (a nie srdce, ako si to mnohí myslia). Aj preto nosí mnoho ľudí na krku symbol kríža. Prečo je to tak?
Tento týždeň slávime Veľkú noc, slávnosť najväčších tajomstiev našej viery, ktorej obsahom je mnoho symbolov. Jedným z nich je práve kríž. Čo teda vieme o kríži, prečo je pre kresťanov taký dôležitý a čo má spoločné s láskou?

Tri skutočnosti o kríži, ktoré ste možno doteraz nevedeli:

a.) Najkrutejšie mučenie: V starovekom svete bol kríž najobávanejším nástrojom umučenia, určeným pre zločincov, povstalcov a vrahov. Tento spôsob umučenia využívali hlavne Rimania, ktorí naň pribíjali odsúdencov na výstrahu ostatným. Smrť na ňom bola pomalá a veľmi krutá. Odsúdenec bojoval o život niekedy aj niekoľko dní. Smrť nastala až vtedy, keď odsúdencovi došli sily a nedokázal sa už viac nadýchnuť, takže sa zadusil.

b.) Hanba a potupa: Ukrižovanie bolo nielen mučivé, ale aj potupné. Odsúdenci viseli na drvených trámoch obnažení a zmučení pred očami všetkých navôkol. Rímski občania kvôli svojmu vznešenému pôvodu nesmeli byť podľa rímskeho zákona ukrižovaní, a to aj keby boli odsúdení na trest smrti. Vidíme to napr. u sv. Pavla, ktorý bol sťatý za bránami mesta Rím. Rímsky rečník a filozof Cicero sa raz dokonca vyjadril, že  „slovo kríž sa musí niesť ďaleko od rímskeho občana.“ Teda už len samotné slovo kríž bolo pre Rimanov pohoršením a hanbou.

c.) Zavrhnutie od Boha: Pre Židov sa kríž spájal ešte s jedným strašným proroctvom. V Knihe Deuteronomium (21, 23) nájdeme text, v ktorom Mojžiš hovorí, že každý, kto visí na dreve, je prekliaty od Boha. Každý židovský trestanec ukrižovaný na kríži zomieral so skľučujúcou myšlienkou, že je zavrhnutý od Boha, že Boh na neho zanevrel, a preto skončil na kríži. Sv. Pavol dobre poznal túto pasáž, a preto v Druhom liste Korinťanom s odvolaním naň napísal, že Boh „toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou.“
Už chápeš, čo pre teba urobil Ježiš? Vzal tvoje hriechy na seba a stal sa zavrhnutým miesto teba.

Dejiny ľudstva sú poznačené krvavou farbou. Tresty smrti a kruté mučenia nechýbali v žiadnom období a nechýbajú ani dnes. Je to paradox, že každý nástroj popravy vyvoláva u ľudí hrôzu.
Iba jeden nie. Len jeden nástroj umučenia budí u ľudí úctu a vďaku. Len kríž je spomedzi všetkých popravných nástrojov symbolom života, nie smrti. Len kríž vyniká medzi všetkými, len kríž sú ľudia ochotní zavesiť si na krk ako symbol lásky, len kríž sa od ostatných líši, lebo len kríž prináša spásu a život.

Čím  je teda kríž odlišný?
Udalosť kríža rozdelila dejiny ľudstva na dve obdobia – obdobie pred Kristom a po Kristovi. Preto dnes máme rok 2019 po Kristovi, takže všetko, čo sa kedy odohralo, sa určuje podľa osoby Ježiša Krista.
Kríž pre kresťanov nie je len prázdnym symbolom, ale je predovšetkým udalosťou. Keď budeme vo Veľký piatok hľadieť počas liturgie na obrad odhalenia kríža, zistíme, že toto odhalenie má tri časti, ktoré symbolizujú tri epochy kríža – kríž ako predobraz – v Starom zákone boli predobrazmi (obrazmi, ktoré predpovedali udalosť kríža) kríža napr. strom života v Edene, archa zmluvy, Noemova archa,… Druhé odhalenie symbolizuje samotnú udalosť Ježišovho ukrižovania. Tretie odhalenie predstavuje kríž ako víťazstvo, ako kríž spásy, ktorý je prítomný v našom svete aj dnes.
Víťazstvo kríža prinieslo na svet fantastickú vec: už žiadna bolesť, utrpenie, choroba či smrť nie je nezmyselná, pretože čokoľvek, čo ťa trápi, môžeš darovať Kristovi. Nevieš si predstaviť, akú hodnotu a vzácnosť má preňho tvoje utrpenie. Má silu „atómovej bomby lásky“, ktorou môžeš reálne zmeniť svet. Nezabudni na to, keď ti bude ťažko.

Čo sa teda odohralo na Ježišovom kríži?
Na kríži bolo zavŕšené očakávanie dávnych prísľubov – napr. Gn, 3, 15; Ex 3, 2; Iz 49, 16; Ž 22,… Jednoducho povedané: Ježiš na kríži zvíťazil. Obetoval svoj život, a tým zničil moc hriechu a smrti. Nevinný Boh, Boží Syn, Ježiš Kristus, obetoval svoj život za teba i za mňa, aby sme mohli žiť novým životom, životom, ktorý nekončí, iba sa raz premení na ešte lepší.
Skúsme si teraz predstaviť, čím všetkým si Ježiš prešiel, čo všetko ho stála naša spása: zákerné nespravodlivé odsúdenie Židmi, skorumpovaní svedkovia, zbabelý sudca, podplatený dav, zradný priateľ, rozpŕchnutí učeníci, Ježiš olúpený o všetko, dokonca aj o posledné šaty, zhanobený ďaleko za hranice ľudskej dôstojnosti, vyvrhnutý z národnej i ľudskej spoločnosti, zavraždený najpotupnejšou a najbolestivejšou formou popravy,… a on? On sa tesne pred smrťou modlil: „Otče, odpusť im…“

Video – Let it rain
Ježiš dal všetko, nenechal si absolútne nič. Ani spodný odev, ani jednu kvapku krvi. Daroval nám aj svoju matku, aj svoje srdce, ktoré si nechal prebiť kopijou. Tak veľmi ťa miloval, že si nič nenechal pre seba. Všetko ti dal, všetko, čo má, patrí tebe. Jediné, čo chce on od teba, je tvoja láska, tvoje rozhodnutie, tvoje áno na to, čo ti cez kríž ponúka. Toto je skutočná láska a ak ju chceš zažiť, musíš sa rozhodnúť.
Ježiš na kríži zvolal z posledných síl: „Žíznim.“ Myslíš si, že mal smäd po vode? Mýliš sa, on žíznil po tvojej láske. Vedel, že raz na tento svet prídeš, a tak zvolal tieto slová tak mocným hlasom, že prenikli celé dejiny a počuť ich aj dnes: „Žíznim po tvojej láske. Dáš sa mi napiť?“ On už urobil všetko, čo mohol. Jediné, čo môžeš urobiť ty, je prijať jeho dar, jeho spásu, ktorá pramení z kríža.
Toto rozhodnutie je len na tebe a nik ho za teba neurobí. Musíš sa rozhodnúť ty sám.

Čo to znamená prijať jeho spásu?
Znamená to urobiť vážne rozhodnutie. Vyžaduje si to odvahu, pretože keď to urobíš, tvoj život a udalosti v ňom naberú nový spád. Ak povieš Ježišovi, aby prišiel do tvojho srdca, ak mu odovzdáš svoj život, veľa vecí sa zmení a nikdy to nebudeš ľutovať. On ti chce dať život v plnosti, ako to hovorí v Evanjeliu podľa Jána. Je to niečo oveľa lepšie, ako žiješ teraz.
A keď budeš chcieť niekedy rozlíšiť pravú lásku od falošnej, pozri sa na ukrižovaného Ježiša a určite ju spoznáš.
„…láska bez kríža je nemožná, kríž bez lásky neznesiteľný“ – sv. Ján Pavol II.

  1. Bolo v dnešnej katechéze niečo pre teba nové? Čo ťa najviac zaujalo?
  2. Čo pre teba znamená láska? Ako by si ju opísal? Čo pre teba znamená kríž? Čo ti napadne, čo cítiš, keď ho niekde zbadáš?
  3. Mohol nás Ježiš vykúpiť aj inak ako smrťou na kríži? Prečo sa podľa teba rozhodol pre takú bolestivú smrť?
  4. Čo myslíš, čo by urobil Boh, keby ťa mal ešte raz zachrániť rovnakým spôsobom a rovnakou smrťou?
  5. Čo by si teraz povedal Ježišovi, keby si ho stretol?