Pripomeňme si Ježišove slová a rozmýšľajme nad podobenstvami.
Pri raňajšej modlitbe sme si prečítali podobenstvo o talentoch a potom sme sa rozprávali o tom, že každý dostal nejaké talenty, iba o nich možno ešte nevie. Ak niekto dostal viac, musí sa viac snažiť. Úloha na celý deň bola, všímať si svoje talenty a rozvíjať ich.
Cez deň sme mali súťaže po skupinách, aby sme sa naučili spolupracovať, pretože každý má talent na niečo iné a tak sa navzájom dopĺňame.
Pri večernej modlitbe sme vyhodnocovali, kto dostal aký talent a ako ho využíval. Bolo to dosť ťažké, lebo o niektorých sa dalo povedať veľa a u niekoho sme sa zapotili, kým sme našli talenty. Nemyslím teraz neposedné deti, ale skôr tie nenápadné, o ktorých možno ani nevieš, že sú tam. U nich bolo talentom aj to, že sa usmievajú, poslúchajú, sú spokojné. Pokiaľ chceš robiť nejakú súťaž alebo vyhodnocovať jednotlivcov, musíš ich dobre poznať. Niektoré deti sa prejavia hneď a iné sú veľmi utiahnuté a čakajú, či objavíš to, čo je v nich. Ak nie si stopercentne istý, že na každom nájdeš aspoň dve dobré vlastnosti (nemôžu byť stále tie isté, musí to byť konkrétne), radšej niečo podobné nerob. Z vlastnej skúsenosti vieme, že je to veľmi ťažké. Oveľa horšie je upozorňovať na chyby. Tie sa síce hľadajú ľahko, ale výsledok je bolestivý.
Ráno sme si prečítali podobenstvo a porozprávali sme sa o tom, že všetci sme vlastne márnotratní synovia a potrebujeme odpustenie. V ten deň nás mal prísť pán farár vyspovedať, tak to bola príprava. Celodenná úloha bola napísať na nástenku, ako som si uvedomil svoju chybu a „vrátil som sa domov” (písalo sa bez podpisu).
Pretože máme radi návštevy, bodovať prišiel márnotratný syn so svojím otcom a všetkým ešte raz povedali, akí sú šťastní, že sú spolu.
Poklad – Krížová cesta
V starom dome na dvore sme našli list, ktorý bol písaný záhadným písmom. Keď sme sa poriadne poobzerali, našli sme k tomu aj kľúč. Bolo to písané hebrejský písmom. Na konci každého lístku bolo napísané kam treba ísť hľadať ďalšiu správu (bola vždy pod zastavením krížovej cesty). Prvý list znel:
Drahý brat, viem, že raz nájdeš tento môj odkaz a už teraz sa teším, že práve ty budeš ten, ktorému odokryjem svoje tajomstvo. Kedysi som žil v tomto dome a nebol som veľmi dobrým človekom. Ale raz sa mi podarilo nájsť poklad, ktorý som si už nemohol zobrať, ale tebe, ak chceš prezradím k nemu cestu. Už veľa ľudí sa pokúšalo k nemu dostať, ale ako to už býva, pri prvých skúškach sa vzdali. Verím, že ty vytrváš a staneš sa bohatým. Keď pôjdeš smerom na východ, nájdeš veľký kameň. Pod ním kop a nájdeš ďalšiu správu.
- Včera večer chytili môjho priateľa Ježiša a nespravodlivo ho obvinili z klamstva. Ale on mlčí. Prečo nič nepovie? Ja viem, že je nevinný. Prečo sa nebráni? Zdá sa mi, že vinný som ja. Zo strachu, aby som nedostal, alebo aby som nemal nepríjemnosti klamem a podvádzam. Chcel by som byť ako tento Ježiš. A čo ty? Tiež klameš, aby si si zachránil kožu? Povedz mi o tom… Potom choď…
- Opäť som zlý. Neposlúchol som človeka, ktorý mi chcel dobre. Ježiš poslúchol bez rečí a prijal nespravodlivý trest. Ja som iný. Aj jednoduché príkazy ako: prezleč sa, vynes smeti, sa mi zdajú ťažké. Aj ty niekedy neposlúchaš? Naprav to aspoň tým, že natrháš kvety a prines ich ku krížu.
- Pozri, nevinný Ježiš padol, ale bez hanby sa znovu zdvihol a ide ďalej. Ja často urobím hlúposť a hanbím sa ospravedlniť. Chcem byť taký silný ako Ježiš a konať rozumne. Preto sa teraz pomodlím jeden desiatok sv. ruženca a vyprosím si od Ježiša silu dokázať sa každému s ľútosťou ospravedlniť a nerobiť zle. Teraz choď…
- Mám sa čo učiť od Ježiša. On stretol svoju matku a ako krásne sa na ňu pozrel. Ja som mojej mame pred nedávnom tak papuľoval. Chcem si už odteraz dávať pozor na ústa, preto si radšej zaspievam nejakú pesničku o Panne Márii. Potom pôjdem…
- Kedy som naposledy niekomu pomohol? Ešte dnes niekomu pomôžem bez toho, aby mi to niekto prikázal. Teraz pôjdem…
- Ježiš za všetkých trpel a Veronika mu pomohla svojou šatkou. Ja sa často bojím výsmechu kamarátov a preto sa radšej aj ja posmievam slabším, miesto toho, aby som im pomohol. Teraz svoju bolesť obetujem za priateľov, ktorým som ublížil tým, že som sa im vysmieval a po ďalšie zastavenie pôjdem kačacím krokom.
- Ježiš opäť spadol. Ten kríž musí byť veľmi ťažký. Mne robí problém keď si mám poriadne kľaknúť pred svätostánkom. Preto sa teraz pomodlím “Otče náš” pekne po kľačiačky.
- Ženy Ťa ľutujú a preto plačú. Ja tiež často plačem a od hnevu dupem nohami, keď nedostanem čo chcem. Preto chcem dnes viacej dávať ako dostávať. Ak budem mať niečo dobré podelím sa s priateľom (boli tam rozsypané cukríky, ale bolo ich menej ako detí…).
- Opäť som niečo urobil zle, lebo Ježiš je opäť na zemi. Možno preto, že svoje povinnosti často odfláknem a nerobím ich poriadne. Ježišove bolesti zmenším aspoň tým, že si ešte dnes poriadne uložím svoje veci.
- Ježiša vyzliekli zo šiat. Jednoducho mu ich vzali a hotovo. Už mu ich nevrátia a on aj tak nenadáva. Ja som nespokojný, keď mám niečo požičať. Napravím to tým, že nájdem alebo urobím priateľovi nejaký malý darček.
- Abysomsiaspoňtrochupripomenulbolesť,keďJežišapribíjalinakríž,pôjdempoďalšie zastavenie s rukami nad hlavou a s prekríženými nohami.
- Zdá sa, že Ježiš prehral. Keď sa hrám, tiež niekedy prehrám a som z toho celý odutý, nahnevaný, … Lenže Ježiš aj tak zvíťazil, lebo vstal z mŕtvych. Keď prehrám a dokážem uznať, že súper bol lepší a šikovnejší, tiež svojím spôsobom vyhrám. Preto teraz budem súťažiť v hode na cieľ a keď prehrám, dokážem súperovi podať ruku a usmiať sa na neho.
- Ježiš už zomrel. O to viac však trpia tí, ktorých tu zanechal a ktorí ho mali radi. Ja sa často nechcem zúčastniť na svätej omši, aby som sa mohol stretnúť so živým Ježišom. On má aj mňa rád a preto sa cestou späť zastavím v kostole a poviem mu zopár pekných slov.
- Ďakujem Ti za Tvoju lásku, ktorú si dokázal tým, že si za mňa zomrel. Aj keď Ťa pochovali, žiješ v nebi, lebo si bol bez hriechu. Aj ja chcem raz prísť do neba a byť tam stále s Tebou. Preto si teraz na chvíľu sadnem do ticha a porozmýšľam nad svojimi hriechmi. Potom sa vrátim na chatu a pôjdem na svätú spoveď. Tam nájdem vytúžený poklad, ktorým je čisté srdce a spoločenstvo s Tebou.
(Pán farár po spovedi rozdával sladkosti.)
Ráno, po prečítaní podobenstva, sme si vysvetlili v čom spočíva pravá múdrosť.
Samozrejme, že deti obvinili múdre panny z lakomstva, ale nakoniec sme to pochopili správne. Porozprávali sme sa, čo od nás čaká Pán a ako máme byť múdri. Cez deň sme mali rôzne kvízy a súťaže na “múdrosť”. Celodenná úloha bola rozriešiť tento príbeh:
V jednom meste žil jeden muž, ktorý sa volal Ali. Bol veľmi dobrý a ku každému bol milý. Ale aj tak mal nepriateľov, ktorí mu závideli to, že ho majú ľudia radi. Ich nenávisť šla až tak ďaleko, že ho chceli zabiť, aby si mohli rozdeliť jeho majetok. Krivo ho obvinili z lúpeže, nahovorili svedkov, čo majú hovoriť. Ali bol odsúdený. V tej krajine bol zvyk, že odsúdený mal poslednú šancu zachrániť si život. Dali mu ťahať z dvoch lístkov. Na jednom bolo napísané život a na druhom smrť. Ak si vytiahol život, dostal milosť, ak smrť, musel zomrieť. Jeho nepriatelia ho obrali aj o túto poslednú možnosť a do nádoby dali dva lístky, na ktorých bolo napísané smrť. Ale jeden jeho priateľ mu povedal, že v nádobe sú rovnaké lístky s nápisom smrť. Ali sa zamyslel a povedal, že to sa nejako vyrieši. Na druhý deň ráno vyšiel na popravisko, vytiahol si lístok a kat ho musel prepustiť na slobodu. Prečo?
Na papier deti písali odpovede, ako sa mohol Ali zachrániť. (Správna odpoveď bola: vytiahol lístok a zjedol ho. Na druhom lístku, ktorý zostal v nádobe bolo napísané smrť. Z toho usúdili, že si vytiahol život a pustili ho.)
Nočná hra: Svadobná hostina
V noci deti zobudili vedúci a povedali im, že dostali pozvánku na svadbu. Po skupinách ich poslali von. Cestu im budú ukazovať panny z podobenstva, takže sa nemajú čoho báť. Na ceste bolo rozostavených päť vedúcich (múdre panny). Každý mal v ruke horiaci kahanec. Pýtali sa detí rôzne otázky. Ak odpovedali správne šli s nimi kúsok cesty, ak nevedeli odpovedať, múdra panna zhasla svetlo a družstvo muselo ísť potme. Okrem toho bolo po ceste päť kahancov (pretože bolo dosť tma boli tiež zapálené) a pri nich bola ceduľka: Šla som pre olej (nemúdre panny). Na konci cesty čakal ženích s nevestou a všetkých srdečne vítali a pozývali na svadobnú hostinu. Zatancovali sme si, zaspievali, zajedli a nad ránom sme sa vrátili na chatu. Presne ako na svadbe.
Pri raňajšej modlitbe sme si rozprávali o tom ako môžeme pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Bohatí a chudobní sú preto, aby sme si mohli navzájom prejavovať lásku a nie preto, že „Pán Boh to zle zorganizoval”. Tiež sme sa rozprávali o sebazáporoch a ich hodnote. Spomenuli sme si na akciu Dobrá novina a na to, aký osoh z toho majú deti v Keni a ľudia, u ktorých sme koledovali. Potom sme sa porozprávali o Keni, o jej podnebí, polohe, o hlavnom meste Nairobi, ako tam žijú ľudia, hlavne deti. Vysvetlili sme si čo sú to slumy. Celodenná úloha bola: do mapy Kene napísať ako som sa snažil pomôcť tým, ktorí majú menej ako ja.
Boháčov poklad
Deti dostali list. Bol od boháča z podobenstva a pretože medzi peklom a nami je ťažké spojenie, bol písaný v morzeovke. Ten list bol pre boháčových bratov a pre ostatných na zemi. Boháč nám písal o tom ako mu je zle a vystríhal nás, aby sme nežili ako on. Oznámil nám, že na jednom mieste ukryl poklad a máme ho ísť hľadať, aby sme neskončili podobne ako on. Tak sme sa vybrali. Po splnení mnohých úloh sme našli obhorený pergamen, na ktorom bolo napísané: Najväčším pokladom je mať čisté srdce a milovať Boha prostredníctvom svojich bratov a sestier. Odmena čakala v chladničke.
Toto podobenstvo nám hovorí o odpúšťaní, a to nie iba sedem krát, ale sedemdesiatsedem krát. Pretože každý má občas pocit krivdy, alebo sa mu zdá, že ho iní nechápu, snažili sme sa odpustiť svojim kamarátom. Nebolo to treba povedať, stačí ak to bolo úprimné a mohli sme to vpísať do nakresleného veľkého vreca na nástenke. To bola naša dlžoba, ktorú sme odpustili.
Po prečítaní podobenstva sme sa rozprávali o tom, ako si máme pomáhať a nemáme dopredu odsudzovať ľudí. Všetci sme bratia.
Cez deň sme sa rozprávali o prvej pomoci, či by sme vedeli pomôcť. Mali sme rôzne kvízy a súťaže, kde boli otázky o tom ako pomôcť v rôznych situáciách.
Posledný deň. Prečítali sme si o tom, ako nás Pán Ježiš vyzýva na vytrvalú modlitbu, pretože o čokoľvek budeme prosiť, to dostaneme, ak budeme prosiť úprimne.
