Kategórie: , |Značky: , |Prečítané za 3.1 min|624 slov|

Sedel raz rybár na brehu, udicou čeril vodu, no nie a nie chytiť žiadny úlovok. Po dlhých hodinách mu konečne začalo udicou mykať. Statočne s ňou zápasil, až sa mu podarilo vytiahnuť zlatú rybku. Prehovorila naňho ľudským hlasom: „Rybár, prosím, pusti ma späť do vody. Nie som ja žiadna ryba, ale zakliaty princ. I chuť mám príkru, veru by si si nepochutnal … Nechaj ma ešte žiť!“ Rybárovi sa ryby uľútostilo a hodil ju nazad do vody. Keď to však povedal doma žene, hneď sa doňho pustila: „Mal si ty pre nás poriadny dom vypýtať! Hľa, ako biedne tu žijeme v starej chatrči. Už aj sa tam vráť a vybav nám dom!“ Rybár sa vykrúcal, nebolo mu veľmi po vôli ísť sa rybe domu doprosovať, no žena bola neústupčivá. Vrátil sa teda nazad k moru a volal: „Hopsa-rata, hipsa-rata, poďže ku mne, rybka zlatá!“ Rybka priplávala k mužovi a vypleštila naňho oči. „No čo je? Čo je?“ Vysvetlil jej rybár, že jeho žene sa domu zachcelo. „Tak choď nazad za ňou, už má dom, aký chcela mať,“ plesla ryba chvostom. Rybár sa pobral za ženou a našiel ju spokojne sedieť v novom dome. Obaja si pochvaľovali, ako dobre pochodili. No prešiel týždeň, prešli dva a žene sa začalo máliť. „A nebolo by nám lepšie, keby sme radšej na zámku bývali? Nože choď za tou rybou ešte raz a vybav to!“ Muž sa vykrúcal, ale žena si prianie nemienila dať vyhovoriť. Vybral sa k moru, zastal si na brehu a zvolal: „Hopsa-rata, hipsa-rata, poďže ku mne, rybka zlatá! “„No čo je, čo je?“ priplávala rybka. „Žena mi už nechce bývať v dome, zámku sa jej zachcelo,“ hlesol utrápene muž. „Už ho má!“ plesla ryba chvostom a odplávala. Utekal teda rybár za ženou a naozaj ju našiel stáť pred palácom. Žena ho vzala za ruku a spolu prešli všetky chodby, dívali sa von vysokými oknami na ďaleké more a tešili sa. „Koľkej krásy sme sa dožili.“ Ráno sa však znovu zobudila s pocitom, že chce ešte viac. „Okolo nášho zámku je krásna krajina. Prečo nám nepatrí aj tá? Mohli by sme jej kraľovať! Nože, muž môj, len sa ty pekne znovu vyber za tou rybou a povedz jej, že ja potrebujem byť kráľovnou!“ šermovala pred mužom odhodlane rukami. Mužovi neostávalo iné, len ženu poslúchnuť. Skormútene teda opäť zastal na brehu a zvolal: „Hopsa-rata, hipsa-rata, poďže ku mne, rybka zlatá!“ „No čo je, čo zase chceš?“ priplávala rybka. „Tá moja žena vymýšľa, že chce byť kráľovnou.“ „Vráť sa ty pekne, rybár, domov a bývať budete už zase vo svojej chatrči,“ plesla ryba chvostom a odplávala. Od toho dňa sedela žena s rybárom už zase v starej chatrči a sedia tam dozaista dodnes.

Otázky na diskusiu animátora s účastníkmi:

  1. Aké ponaučenie plynie z tohto príbehu?
  2. Čo sa vám páčilo na správaní rybára a čo sa vám nepáčilo na správaní jeho ženy?
  3. Ako by ste postupovali vy, keby ste boli zlatou rybkou?
  4. Čo by ste si priali od zlatej rybky?
  5. Ste spokojný s domom, ktorý máte, čo by ste na ňom zmenili?

Aktivita z Metodiky o finančnej gramotnosti