Vzťahy s rodičmi bývajú pre tínedžerov často veľmi náročné. Nasledovné aktivity pomôžu mladým vnímať problém z druhej strany.
Porozprávajte sa o vašich rodičoch. Skúste napísať, čo si na vašich rodičoch ceníte a čo vám prekáža. Rozoberte osobitne otca a osobitne matku.
Rodič, ako každý človek tiež robí chyby. Veci, ktoré nám na našich rodičoch prekážajú môžu mať rôzny pôvod. Môžu to byť napríklad ešte veci prenesené z ich výchovy, ich skúsenosti. Často je problém v tom, že to, čo rodičia sami nedostali, len ťažko dokážu dať nám.
Pre pochopenie motivácie rodičov je zaujímavé zahrať si nasledujúcu aktivitu:
Dvaja účastníci sa snažia vyriešiť nejaký problém medzi rodičom a dieťaťom. Problém riešime v rozhovoroch v dvojiciach. Každý z dvojice zastáva najprv jednu pozíciu a obhajuje svoje stanovisko, potom sa situácia vymení. Ideálne je, ak sa môže zahrať problém, ktorý je aktuálny a ktorý navrhne skupina.
Príklady problémov pre diskusiu:
- Rodič pri príprave vecí do práčky našiel lístok vo vrecku syna (dcéry), ktorý bol určený len jemu a číta ho práve vo chvíli, keď syn (dcéra) vojde do dverí.
- Matka pred návštevou rozdeľuje domáce práce a deti práve dohrávajú spoločenskú hru. Matka sa hnevá, že jej nechcú pomôcť.
- 15-ročná dcéra chce ísť na stanovačku s chlapcom, ktorého rodičia vôbec nepoznajú a majú obavy. Dievča sa vyhráža, že pôjde bez ich dovolenia.
Na rozhovor po aktivite je potrebné vyhradiť dostatok času (20 – 30 minút.)
Pomocné otázky na diskusiu:
- Ako účastníci hry prežili svoju úlohu? Ako sa pri nej cítili a aké získali skúsenosti?
- Ako prežívali hru tí, ktorí sa pozerali? Aké myšlienky im prichádzali na um? Neoceňuje sa herecké umenie, ale obsah a prežitie.
- Čo sa môžeme z tejto hry naučiť? Aké možnosti riešenia ťažkostí sa objavili?
(Istá mladá účastníčka stretnutia v skupine povedala, že má veľké ťažkosti s matkou, ktorá sa veľmi rozčuľuje, keď sa dcéra neskoro vracia domov. Aktivita sa robila tak, že daná účastníčka zahrala rolu matky a iná rolu dcéry. Počas hry sa “matka” tak znervóznila neskorými príchodmi dcéry, že ju skoro udrela. To pomohlo dcére lepšie pochopiť matku a vžiť sa do jej situácie.)
V malej skupine alebo individuálne vypracujte tieto zásady pre rodičov a deti:
Zásady pre rodičov:
Rodičia by mali:
Rodičia nesmú:
Zásady pre deti:
Deti by mali:
Deti nesmú:
Skúste potom doma povedať rodičom, o čom ste sa na stretku rozprávali a povedzte im aj tieto závery.
Poznámky k stretku:
Pri diskusii by mal animátor vo vhodných chvíľach podčiarknuť nasledujúce skutočnosti:
1. Úcta k rodičom neznamená, že ich budem vo všetkom slepo poslúchať. Otázka: Kedy ich nemusím a kedy nesmiem poslúchať ? (ak sa jedná o dôležitú vec proti prikázaniam, navádzanie na zlé, rozpor so svedomím)
2. Čoraz častejšie sa rozhodujem sám. Svoje rozhodnutia však porovnávam s človekom, ktorý je pre mňa dôležitý. Často je to rodič. Dokonca aj reagovania a riešenia konfliktov, ktoré nám na rodičoch prekážajú môžeme previesť do svojho života (Aj keď syn neznáša agresívne správanie svojho otca, pri konflikte so sestrou ju udrie a zakričí :“Drž zobák!“)
3. Rodičia ostávajú vždy mojimi rodičmi, hoci nesúhlasím s ich správaním.
Istý otec raz tak zostarol, že sa mu triasli ruky, a tak pri jedle rozlieval polievku po obruse. Synovi a jeho žene sa to protivilo. Nakoniec ho posadili do kúta za sporák. Tam sám smutne sedával a pozeral sa k stolu. Raz mu z trasúcich sa rúk vypadla miska z ktorej jedol a rozbila sa. Mladá pani ho vyhrešila. Kúpila mu drevenú misku, z ktorej musel jesť.
Jedného dňa dával štvorročný chlapec dokopy malé doštičky. „Čo to robíš?“ pýtal sa ho otec. „Robím taký malý hrnček,“ odpovedalo dieťa. „ Z neho budú otec s mamou jesť, až budú starí.“
Otec a matka sa na seba pozreli. Ihneď priviedli starého dedka k stolu. A už nič nehovorili, keď trocha niečo porozlieval.(Hoffsϋmmer 1991, s. 16)
Spracované podľa L. Lencz-Blanka Kudláčová, Otče náš a Desatoro, ako ich nepoznáme.
