Pred Národným stretnutím mládeže P18 už začala duchovná príprava. Katechézy Odvážneho roka budú dostupné aj na stránke animator.sk. Tu je prvá z deviatich katechéz. Je o Jánovi Krstiteľovi a odvahe, teda O2H-e zmeniť sa. Čítajte a vyskúšajte aj vo vašich stretkách a spoločenstvách.
Celú katechézu si môžeš stiahnuť TU.
Viac informácií na stránke: https://narodnestretnutiemladeze.sk/odvazny-rok/o2h-zmenit-sa/
A toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: „Vyrovnajte cestu Pánovi,“ ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil. Keď na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu.“ Ján vydal svedectvo: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. Ani ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi, povedal: „Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočinúť na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.“ A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“ V nasledujúci deň Ján zasa stál s dvoma zo svojich učeníkov. Keď videl Ježiša ísť okolo, povedal: „Hľa, Boží Baránok.“ Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Ježiš sa obrátil a keď videl, že idú za ním, opýtal sa ich: „Čo hľadáte?“ Oni mu povedali: „Rabbi – čo v preklade znamená: Učiteľ -, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“ Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Boli asi štyri hodiny popoludní.
(Jn 1, 19 – 39)
Milý mladý priateľ, milá mladá priateľka!
Je tu znova čas, keď chceme spolu rásť a objavovať, k čomu veľkolepému sme pozvaní. Bude to chcieť našu spoločnú O2H-u. Ale nestrácajme čas a poďme spolu na to. Chcem začať človekom, ktorý mal O2H-u byť iným, prijať to „viac“, ku ktorému bol volaný. Človekom, ktorý mal odvahu vystúpiť z radu priemernosti, pohodlnosti a mal odvahu byť osobnosťou. Týmto našim dnešným hosťom bude Ján Krstiteľ. Ako si ho pamätáš Ty? Muž v ťavej srsti, pojedajúci kobylky a lesný med. Možno ho hneď odmietneš. A možno nie. Ale kým vlastne bol? Ján Krstiteľ bol človekom túžby a očakávania, zmeny a novosti. Narodil sa starým ľuďom, od ktorých sa už nič ľudsky nedalo čakať, Zachariášovi a Alžbete. Volal sa ináč ako bolo zvykom, vystúpil z radu – nie po otcovi – Zachariáš, ale Ján – Boh je milostivý, Boží dar, čo je prejavom novej Božej slobody. Jeho otec Zachariáš Bohu celkom neveril, že mu môže dať syna, preto žiadal ďalšie znamenia: „Podľa čoho spoznám, že sa to stane?“ (Porov. Lk 1,18). Jeho matka, keď ho čakala, skrývala sa, aby ju neohovárali. Potom porodila a dali mu meno Ján. A zaznelo nad ním: „Čím len bude toto dieťa?“ Keď sa Mária stretla s Alžbetou, obidve boli v požehnanom stave. Očakávali nový život. Udiala sa nádherná vec. Ján, dieťa v Alžbetinom lone, cítilo Boha v lone Márie. Už tu zavoňal Ján život, silu, energiu, novosť, radosť, pozvanie presahujúce každú chápavosť. Zacítil vôňu vzkriesenia. Niekoho nevyslo-viteľného. Toho, pre koho sa počal, a na koho čakal, Toho, ktorý mu môže dať život neskutočných rozmerov a kvality. Možno si hovoril: „To je Ten, ktorý ma odrazí do nesmiernych rozmerov a výšok, to je óóóóóóón.“ Ďalej stretáme nášho Jána ako muža sebazapierania, ktorý sa postí a koná pokánie, pretože očakáva nový život, ktorý je tak blízko. Nechce ho „missnúť“, chce byť pripravený prijať ho. Rovnako, do tejto prípravy na radikálnu novosť, vovádza i Izrael, keď krstí, obmýva vodou na odpustenie hriechov a tak v ňom pripravuje cestu Pánovi. Učí Izraelitov, že sú slabí, že potrebujú premenu. Pričom ohlasuje toho, ktorý bude krstiť ohňom a Duchom Svätým – ktorý spáli všetko zlé a nečisté a dá moc byť novým stvorením – nádherným, čistým, plným skutočného života… Hovoriac: „Hľa Baránok Boží“, ukazuje svojim apoštolom cestu, ktorú on sám prijal, hoci nie vždy si bol všetkým na 100% istý. A tak posiela svojich apoštolov k Ježišovi s otázkou: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“ Ježiš odpovedá odkazom na skutky premeny a nového života. Hovorí im: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší .“ (Lk 7, 18 – 32). Ján má neustálu O2H-u hľadať a byť otvoreným, túžiť po novom živote, byť v pohybe. Robí veci, o ktorých sa jeho rodičom ani nesnívalo. Hovorí s kráľom, ktorý je z neho v rozpakoch, ale rád ho počúva, hoci okolie šalie. A ono, uviaznuté v neslobode ho chce, či až musí zničiť. Ján s hlavou na mise vydáva svedectvo o skutočnej slobode a večnom živote. Tento Život – Ježiš ho stretá na jeho ceste, pozýva ho a on kladne odpovedá. Takže možno povedať: Ján očakával život, prijal život, odovzdal život. Ježiš o ňom hovorí ako o najväčšom človeku (porov. Mt 11,11). Čo ty na to? Cítiš v sebe túžbu po živote? Po nesmiernej hlbokej radosti, túžiš žiť novú úroveň života? Chceš byť Božím darom ako Ján, alebo chceš žiť priemernosť okolia? Opakovať chyby svojich rodičov, predkov a spoločnosti? Si spokojný s tým, ako sa u nás žije, alebo chceš od života viac? Si neistý vo svojej budúcnosti? Máš z nej strach, ach? Niekedy máme pocit, že sa z vecí nevyhrabeme. Ale našťastie je tu nový život – Kristus. A my skrze zaštepenie do neho môžeme byť novým stvorením, v ktorom neplatí, že „otcovia jedli plánky a synom stŕpli zuby.“ (Jer 31,29) Starci Zachariáš a Alžbeta umožnili túto novosť a narodil sa Ján, prekračujúci ich limity, ktorý dovolil Božej sviežosti prísť do neho i jeho okolia. Rovnako aj na oko stará Cirkev Ťa v krste zrodila pre nový život. Ty si ako mladý človek pozvaný prinášať Božiu sviežosť, novosť, života a vôňu vzkriesenia. Chceš to? Zriekol si sa zlého (Tvoji rodičia za Teba pri krste, Ty pri 1. sv. prijímaní). Všetkého toho, čo Ťa zotročuje. Sám si bol v krste ponorený do vody, ktorá je na jednej strane symbolom pochovania, obmytia, očistenia. Boh v nej pochoval a zmyl z Teba každú nedôveru, strach, hriech a egoistické uzavretie sa do vlastného sebapotešenia. A na strane druhej je ona symbolom daru života a osvieženia, ktorou Ti dal život, vzkriesil Ťa a zavlažil ako (suchý) strom, aby si prinášal veľa, veľa, veľa ovocia. Jednoducho vstal si k novému, plnému, nekonečnému životu. To znamená, že už veríš Bohu – máš v ňom Otca, ktorý Ťa ochraňuje a je Ti istotou, brata – Krista, ktorý Ťa inšpiruje a sprevádza cez svoje Slovo a Ducha Svätého napĺňajúceho Ťa silou. Si zaštepený do Krista a z neho berieš silu a novú DNA. Prijal si nezmazateľný znak – patríš navždy láskavému Bohu. Tohoto znaku sa boja démoni a rozpoznávajú ho anjeli, až tak veľmi, že prví pred ním utekajú a druhí ho sprevádzajú ako priatelia. Bol si pomazaný voňavým olejom (krizmou) Božej blízkosti a Božích rozmanitých darov, a teda si, a aj máš byť, vôňou Jeho nového života – sviežosťou vzkriesenia. Rovnako si prijal Jeho svetlo a bol si, a stále aj môžeš byť, posilňovaný Jeho telom. Čo je úplne úžasné! Len mať odvahu vykročiť a nechávať sa týmto tajomstvom premieňať. Túž byť Božím! Nasleduj vôňu večnej mladosti! Chceš byť sviežosťou pre svet? Tak opusť svoj gauč pohodlnosti, prestaň si tvrdiť: nedá sa, nepôjde to, načo, nechce sa mi… Nenechaj sa vláčiť mainstreamom, módou, tým, čo robia všetci. Buď osobnosťou (ako hovoria v Severnej Amerike: Be Bold. Be Catholic. – Buď odvážnym. Buď katolíkom). Svätí sú svedectvom toho, že to ide. Poznač svet Božou a svojou vôňou. Ak sa pohneš Ty, pohne sa svet okolo teba. Verím, že Boh Ti dal túžbu po veľkých veciach, túžbu po hlbinách a výšinách, túžbu lietať ako orly. Nenechajme sa zviazať, sme stvorení pre let. Majme odvahu zmeniť sa. Dovoľme Bohu, aby nás zmenil. Definujme si, čo nám bráni, z čoho máme strach, čo potrebujeme obmyť spolu s Jánom Krstiteľom a verme s ním novému životu v Ježišovi Kristovi. Verím, že so mnou do toho ideš. Ja veľmi chcem, lebo nemôžem ináč. Nemôžem nežiť pre nebo. Majme preto O2H-u!
Tvoj otec Andrej Darmo
Aktivity
Cieľ: Vysvetliť, v čom spočíva pravá úcta k rodičom. Poskytnúť odpoveď na otázku, prečo si vážiť aj rodiča, ktorý nám ubližuje. Ponúknuť praktické nápady, ako rodičom prejaviť úctu. Predpokladaná dĺžka trvania: cca 60 min.
Pomôcky:
- papieriky s prísloviami na úvodnú hru;
- biely výkres s nakresleným čiernym bodom;
- Sväté písmo, perá a papiere pre každého účastníka;
- Katechizmus Katolíckej cirkvi;
- tabuľa alebo veľký papier (na brainstorming).
Poznámky pre učiteľa/animátora:
Lámanie ľadov: Príslova a porekadlá – na papieriky napíš rôzne príslovia a porekadlá, ktoré vystihujú vzťah rodič-dieťa. Dobrovoľník si z kôpky alebo klobúka vytiahne jeden papierik a pantomimicky znázorní príslovie (stanovte si časový limit max. 90 sekúnd). Ostatní hádajú. Kto uhádne, ide ukazovať. (Upozorni ich, že niektoré porekadlá sú možno menej známe.)
- Aká matka, taká Katka.
- Jablko nepadá ďaleko od stromu.
- Otcovia jedli nezrelé hrozno a synom stŕpli zuby (Jer 31, 29).
- Ohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko. Neohneš ma, mamo, keď už budem Jano.
- Ako ty k rodičom dnes, tak k tebe tvoje deti zajtra.
- Nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie.
- Lepšie je, keď plačú deti, ako rodičia.
- Malé deti jedia chlieb, veľké srdce.
Vovedenie do témy – prečítajte si spolu krátky úryvok (Lk 3, 10 – 14).
Rôzne skupiny ľudí kladú Jánovi Krstiteľovi otázku, čo majú robiť. Rady, ktoré dáva, triafajú do čierneho a poukazujú na slabé miesta týchto skupín ľudí. Čo by podľa vás poradil Ján Krstiteľ mladým ľuďom, keby sa ho spýtali, čo majú robiť? Nechaj miesto na odpovede a uznaj každú – neexistuje totiž jediná správna. Ak sa nevyskytne odpoveď týkajúca sa vzťahu s rodičmi, naveď ich na ňu :).
Je podľa vás dôležité hovoriť na tému vzťahu s rodičmi? Prečo?
Akou známkou by ste ohodnotili svoj momentálny vzťah s rodičmi?
Čo je najväčším úskalím vášho vzťahu?
Čo si myslíte o hádkach detí s rodičmi? Je to normálne? Prečo?
Ako si vysvetľujete 4. Božie prikázanie?
Čo podľa vás znamená ctiť si rodičov?
Čo znamená ctiť si rodičov? – vzťah s rodičmi má v našom živote špecifické miesto. Je to jediný vzťah, ktorý nám vyberá Boh, ostatné (priatelia, partner…) si volíme sami. A Boh od nás žiada jediné, aby sme si rodičov ctili. K prikázaniu však pridáva aj prisľúbenie. Nájdeme ho v (Ex 20,12) (prečítajte si ho spoločne). Takže Boh nám sľubuje, že ak si budeme ctiť rodičov, požehná nás dlhým životom.
S rodičmi sme prepojení zvláštnym spôsobom a hlbšie, ako si uvedomu-jeme. A nejde iba o to, že svoju genetickú informáciu máme od nich, že sme po nich zdedili niektoré povahové črty, maniere… Každý človek túži po dobrom vzťahu s rodičmi. Tí, ktorí s nimi majú dobrý vzťah, chcú, aby sa utužil. Tí, ktorým je niekedy s rodičmi dobre a inokedy im lezú na nervy, by s nimi chceli vychádzať lepšie. A tí, ktorí s rodičmi prestali komunikovať, túžia, aby sa ich vzťah dal do poriadku.
V čom spočíva úcta k rodičom? (nechaj priestor na odpovede účastníkov)
Nech dobrovoľník prečíta KKC 2215: Úcta k rodičom spočíva vo vďačnosti voči tým, ktorí darovaním života, svojou láskou a prácou priviedli svoje deti na svet a umožnili im rásť vo veku, múdrosti a milosti: ‚Z celého srdca si cti otca a nezabúdaj na bolesti svojej matky. Pamätaj, že ti dali život. Ako im odplatíš, čo urobili pre teba?‘ (Sir 7,29-30).“
Prečo si teda máme ctiť rodičov? Za čo ste rodičom vďační? Už ste im to povedali? Jedna vec je rodičov si ctiť a druhá je ich poslúchať. Niekedy sa vnútorne búrime voči rodičom. Aký by sme mali mať postoj voči tomu, čo od nás rodičia chcú?
V čom máme rodičov poslúchať? (nechaj priestor na odpovede účastníkov)
Nech dobrovoľník prečíta KKC 2217: „Kým dieťa žije v dome svojich rodičov, má poslúchnuť každú ich žiadosť, odôvodnenú svojím vlastným dobrom alebo dobrom celej rodiny. „Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi“ (Kol 3,20). Deti majú poslúchať aj rozumné príkazy svojich vychovávateľov a všetkých, ktorým ich rodičia zverili. Ale ak je dieťa vo svedomí presvedčené, že je morálne zlé poslúchnuť daný rozkaz, nemá sa ním riadiť.“
V čom sa teda máme rodičom podriadiť? Prečo? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že úcta k rodičom by sa mala prejaviť aj úctou k učiteľom a vychovávateľom? Ako by sa tým zmenil váš postoj k učiteľom? Kedy môžeme odmietnuť poslušnosť rodičom alebo učiteľom? Zažili ste už takú situáciu?
Nech dobrovoľník prečíta zvyšok bodu KKC 2217: „Keď deti vyrastú, majú si naďalej ctiť svojich rodičov. Majú predchádzať ich želania, ochotne ich prosiť o radu a prijímať ich oprávnené napomenutia. Poslušnosť voči rodičom prestáva osamostatnením sa (emancipáciou) detí, ale neprestáva úcta, ktorú musia mať k nim vždy. Tá má v skutočnosti svoj koreň v bázni voči Bohu, ktorá je jedným z darov Ducha Svätého.(1831)“
Čo vyplýva z týchto slov? Dokedy sme povinní poslúchať rodičov? Dokedy sme povinní si ich ctiť? Ako sa máme k rodičom správať po osamostatnení? Ako si vysvetľujete slovné spojenie „predchádzať želania rodičov“? Kde korení úcta k rodičom?
Ako si vážiť rodiča, ktorý si to „nezaslúži“? – možno niekto máte rodičov, ktorí vám nejakým spôsobom ubližujú a pri slovách „ctiť si rodičov“ sa búrite. Keď nám niekto ublíži, vznikne mu voči nám dlh a to často taký, ktorý nedokáže splatiť. Našou úlohou je prestať vymáhať tento dlh a odpustiť. „Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania“ (1Pt 3, 9).
Ježiš povedal, že ak milujeme iba tých, ktorí sú nám sympatickí a robia nám dobre, potom sa nijako nelíšime od pohanov. Dobrá správa je, že tú lásku nemusíme mať sami zo seba, ale z nadprirodzeného zdroja, a ním je Ježišova láska, ktorou nás on miluje. Možno si myslíš, že ak si budeš ctiť rodiča, ktorí hreší, tak tým schvaľuješ jeho hriech. To však nie je pravda. Práve tým, že odpúšťame, uznávame, že sa stala krivda, ktorú treba odpustiť. S neodpustením je to ako s jedom: vypijeme ho my, ale myslíme si, že usmrtí toho druhého. Na bielu A4 urob fixkou čiernu bodku (viditeľnú), potom výkres ukáž účastníkom a spýtaj sa ich, čo vidia. Väčšina zrejme povie, že vidí čierny bod na bielom papieri. Kreatívnym odpovediam sa medzi nekladú. Keď si vypočujete niekoľko odpovedí, môžeš to okomentovať nasledovne: Väčšina z vás povedala, že vidí čiernu bodku. To je zaujímavé, pretože táto bodka tvorí len mizivé percento veľkej bielej plochy. Aj my sa v živote niekedy zameriavame viac na niektoré banality, drobnosti, ktoré nám možno vadia, a pritom prehliadame oveľa väčšie a dôležitejšie pozitíva, ktoré niekedy považujeme za samozrejmosť. Áno, všetci máme chyby – aj naši rodičia. Okrem nich však majú množstvo dobrých vlastností, ktoré možno považujeme za samozrejmé, alebo sme si ich doteraz neuvedomili. Ctiť si človeka, ktorý si to nezaslúži, nebýva ľahké, ale rodičov si nectíme preto, lebo si to zaslúžia, ale preto, lebo to od nás žiada Boh. Tým, že si ctím rodičov, vzdávam Bohu chválu a dodržiavam jeho prikázania. Predstavte si svojich rodičov a pokúste sa teraz prehliadnuť všetky ich „čierne bodky“ a sústreďte sa na „biely papier“ – zostavte zoznam čo najväčšieho počtu dobrých vlastností vašich rodičov (premýšľajte nad situáciami, keď ste ich obdivovali, keď sa o vás starali, keď vám pomohli… Možno vám pomôže, keď si predstavíte, čo dobré o nich hovoria iní ľudia.) Rozdaj účastníkom papiere a vyzvi ich, aby spísali zoznam.
Ako prakticky prejaviť rodičom lásku a úctu? – láska a úcta, ktoré sa neprejavia skutkami, zostávajú iba prázdnym slovom.
Prečítajte si citát (1 Jn 3, 18). Ako má podľa apoštola Jána vyzerať pravá láska? Nemá zostať na úrovni slov, ale prejaviť sa skutkom. Vyzvi účastníkov, aby na druhú stranu papierov napísali čo najviac nápadov, ako by mohli rodičom prejaviť úctu a zmeniť svoj postoj k nim. Napr.:
- odpustiť im všetko, čím mi ublížili (ako Boh odpustil nám, aj my sme povinní odpúšťať rodičom)
- trpezlivo ich počúvať, aj keď ma to nudí;
- byť s nimi trpezlivý (v tom, čo nevedia, nechápu, nevedia sa naučiť – PC, mobil…);
- zvestovať im evanjelium, pravidelne sa za nich modliť;
- pomáhať v domácnosti;
- byť ochotný tráviť s nimi zmysluplný čas (rozhovor, spoločenská hra, výlet, zúčastňovať sa na spoločnom stolovaní, prechádzka…);
- poďakovať im za všetko, čo robia (napísať pohľadnicu alebo list pri nejakej príležitosti – Deň matiek, Deň otcov, narodeniny/meniny, Vianoce…);
- len tak im niečo (nejakú drobnosť) vyrobiť, alebo kúpiť;
- poprosiť o odpustenie za to, že som bol nevďačný;
- rozprávať sa s nimi láskavo, slušne, neodvrávať;
Aplikácia – vyzvi účastníkov, aby si z nápadov vybrali aspoň jeden (okrem modlitby, tá by mala byť samozrejmosťou :)) a pokúsili sa ho do budúceho stretka/hodiny zrealizovať. Nabudúce sa porozprávajte o tom, ako sa im darilo, alebo ako zareagovali rodičia :).
Modlitba – spoločne si prečítajte úryvok z knihy Sirachovcovej (Sir 3, 5 – 18):
Kto si ctí matku, (počína) si tak, ako keby si zhromažďoval poklady. Kto si ctí otca, nájde radosť na synoch a bude vždy vyslyšaný, keď sa bude modliť. Kto si ctí otca, bude dlho žiť, kto poslúcha otca, občerstvuje matku. Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov a bude slúžiť svojim rodičom ako svojim pánom. Skutkom i slovom a so všetkou trpezlivosťou si cti svojho otca, aby zostúpilo na teba požehnanie od neho a aby ti jeho požehnanie ostalo naveky. Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov. Nehľadaj svoju česť, ak tým potupíš svojho otca, z jeho potupy ti nevzniká sláva. Lebo česť vzíde každému z toho, ak je otec uctený, ale je hanbou syna, ak je jeho otec bez cti. Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije, ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile; lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté. Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady. Za tvoje spravodlivé (počínanie) vybuduje sa ti dom a pamätať sa bude na teba v deň súženia a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy. Akú zlú povesť má taký, čo si opúšťa otca a kto trápi svoju matku, je od Boha prekliaty. Teraz spoločne ďakujte Bohu za svojich rodičov, proste o odpustenie za to, že ste si ich nevážili alebo sa k nim správali hrubo. Proste Boha o silu prijímať rodičov takých, akí sú.
Cieľ: Každý z nás má svoje dobré aj zlé vlastnosti a je dôležité vedieť s nimi pracovať. Nasledujúca aktivita má podnietiť lepšie spoznať seba samého a nájsť svoje klady aj zápory. Predpokladaná dĺžka trvania: cca 30 min.
Pomôcky:
- čisté papiere formátu A5 a perá pre každého účastníka;
- nožnice;
- nádoba/klobúk;
Poznámky pre učiteľa/animátora:
Jánovo evanjelium – prečítajte si spolu úryvok (Jn 1, 19 – 39) a potom spoločne hľadajte odpovede na tieto otázky:
Ján v evanjeliu hovorí: „Ten čo ma poslal krstiť vodou mi povedal…“
Prostredníctvom čoho/koho ku mne hovorí Boh?
V evanjeliu sa píše, že Boha nikto nikdy nevidel…
Ako ho môžem „vidieť“ ja v mojom živote? Ján keď videl prichádzať Ježiša, hneď ho spoznal a povedal: „Toto je ten o ktorom som vám hovoril.“
„Vidím“ prichádzať Ježiša do môjho života v každodenných maličkostiach, problémoch, radostiach, smútkoch, víťazstvách, v ľudoch okolo seba?
Keď sa farizeji Jana pýtali kto je, vyznal a nič nezaprel.
Viem si vôbec odpovedať na otázku: „Kto som“?
Darí sa mi v rodine, medzi priateľmi, či cudzími ľuďmi vyznávať „kto som“?
Nehanbím alebo nebojím sa aj vonkajšími znakmi vyznať moju vieru?
Nezapieram Ježiša mojimi skutkami?
Ján Krstiteľ nám dáva veľký príklad pokory a služby, keď o Ježišovi hovorí: „Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“
Mám aj ja takú bázeň pred Bohom akú mal Ján Krstiteľ?
Uvedomujem si Božiu veľkosť v daroch a milostiach ktoré od neho dostávam?
Nemyslím si niekedy, že som múdrejší ako Boh?
Ján krstí vodou, ale Ježiš prišiel krstiť Duchom Svätým.
Čo pre mňa krst znamená?
Uvedomujem si, že krstom som sa stal Božím dieťaťom a dostal som možnosť prísť do raja?
Ak som bol pokrstený ešte ako dieťa, som vďačný svojim rodičom za všetku ich námahu pri odovzdávaní mi viery?
Ján povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: »Vyrovnajte cestu Pánovi,« ako povedal prorok Izaiáš.“
Ako ja pripravujem svoje vnútro na príchod Ježiša v Eucharistii alebo pred veľkými sviatkami?
Rozmýšľam nad tým, ako môžem seba pripraviť a čo môžem na sebe zmeniť tak , aby som bol pripravený ako Ján?
Kto si – kto som? – rozdaj účastníkom perá a čisté papiere formátu A5. Každý nech si papier preloží na polovicu a potom ešte raz na polovicu. Vznikne mu tak papier rozdelený na 4 rovnaké časti. Do každej časti nech účastníci napíšu svoje meno a priezvisko. Potom nech papier roztrhnú/rozstrihnú na 4 časti a všetky označené papieriky vložia do nádoby/klobúka. Poriadne papieriky premiešaj… Potom si každý účastník vyberie 4 papieriky tak, aby mal 4 rôzne mená, nie však svoje. V prípade, že si vyberie papierik so svojim menom, alebo s menom niekoho, koho už má, vráti papierik do nádoby/klobúka a vyberá si ďalší. Ak stále nie je splnená podmienka, aby mal každý 4 rôzne mená, na rad príde „burza“, kde sa vykrikujú mená a vymieňajú sa papieriky s menami :).
Vyzvi účastníkov, aby na druhú stranu každého zo 4 papierikov dopísali podľa mena jednu dobrú vlastnosť dotyčného človeka a jednu takú vlastnosť, v ktorej by sa podľa nich mohol zmeniť – posunúť vpred, k lepšiemu… Potom pozbieraj všetky papieriky od všetkých účastníkov menom nahor a podľa mien ich porozdávaj adresátom. Vďaka tomu získa každý účastník zoznam pozitívnych a negatívnych vlastností, s ktorým sa ďalej pracuje.
Brat ako zrkadlo – popros účastníkov, aby sa rozdelili do dvojíc – ideálne tak, aby sa dvojica poznala. Každý si spomedzi 4 dobrých a 4 negatívnych vlastností vyberie tú, ktorá ho najviac vystihuje a zverí sa s ňou druhému účastníkovi vo dvojici. Povzbuď ich, aby sa nebáli dôverného rozhovoru a aby si v láske poslúžili v pomenovaní a prijatí svojich dobrých aj tých „horších“ vlastností. Práve náš blížny nám môže najviac pomôcť v zmene k lepšiemu, pretože je ako naše zrkadlo…
Pri diskusii môžete použiť tieto pomocné otázky:
Pri akej charakteristickej situácií sa prejavujú tieto moje dve vlastnosti?
Aký majú dopad na moje okolie?
Aký majú dopad na mňa?
Navrhni konkrétny skutok, ako môžem viac využiť svoju pozitívnu vlastnosť (napr. som šikovný v angličtine, tak pomôžem spolužiakovi, o ktorom viem, že potrebuje doučiť…)
Navrhni konkrétny skutok, ako sa dá vyvarovať svojej zlej vlastnosti (napr. narátam do desať, keď vybuchnem, aby som výbuchu predišiel…)
V tejto aktivite chceme docieliť, aby sa neostalo len pri slovách, ale aby sa návrhy na zlepšenie skutočne realizovali. Preto skús účastníkom navrhnúť vytvoriť si „plán“, v ktorom by sa navzájom povzbudzovali a „kontrolovali“. Na začiatku ďalšieho stretka/hodiny sa opäť môžu stretnúť v rovnakých dvojiciach a môžu rekapitulovať, či a ako zvládli svoje predsavzatie zmeniť sa.
Cieľ: naučiť sa hľadieť do zrkadla Božieho slova a vykročiť v ústrety zmene.
Predpokladaná dĺžka trvania: cca 30 min.
Pomôcky:
- zrkadlo;
- zrkadlová lepiaca tapeta (dá sa zohnať v obchodoch s tapetami);
- permanentné fixky na popisovanie CD;
- nožnice;
- vytlačený zoznam zadaní pre každého účastníka (nájdeš ho na stránke v sekcii „Na stiahnutie“).
Poznámky pre učiteľa/animátora:
Zrkadlové intro – priprav účastníkov na aktivitu týmito, alebo podobnými slovami: Každý deň sa pozeráme do zrkadla, aby sme sa „dali dokopy“. Pozorujeme v ňom, ako sa meníme a zároveň ho vyhľadávame, keď chceme na sebe niečo zmeniť. V zrkadle vidíme seba a upravujeme svoj obraz. Ale predsa to, ako vyzeráme navonok, má pôvod v tom, aké je naše vnútro. Čo z nás vyžaruje?
Nechaj teraz kolovať medzi účastníkmi zrkadlo a popros ich, aby sa doň pozreli a povedali, čo v ňom vidia, resp. čo z nich aktuálne vyžaruje… Celú situáciu nadľahči, nech to berú s humorom, aby náhodou niekto neutrpel osobnú traumu :).
Potom pokračuj takto, alebo podobne: Žihľava je vynikajúca na prípravu čajov na prečistenie organizmu. Efekt takejto očistnej kúry následne vidno aj navonok, pretože človeku sa zmení pleť a celkový výzor tváre… No čo robiť, aby takouto očistnou kúrou prešla naša duša, náš vnútorný človek? Pozývam ťa zažiť očistnú kúru trvajúcu 21 dní. Tak dlho, ako sa Daniel postil (porov. Dan 9, 1 – 4), kým nevidel riešenie svojej situácie. Tak dlho, ako podľa mnohých mentorov a couchov trvá vytvoriť si návyk (tri týždne). Vytvor si návyk pozerať sa do zrkadla Božieho slova a meniť svoj obraz na Boží obraz. Postupne skladaj svoj obraz a sleduj, ako sa deň po dni meníš. Lebo keď je premenené tvoje vnútro, vidno to aj na tvojej tvári.
Zrkadlo Božieho slova – rozdaj účastníkom kúsky zrkadlovej lepiacej tapety (o veľkosti cca 10cm x 15cm), fixky, nožnice a zoznam zadaní. Každý nech si svoju zrkadlovú tapetu rozstrihá na 21 častí a na jednotlivé časti nech si napíše súradnice zo Svätého písma, ktoré súvisia s jednotlivými zadaniami. Vyzvi ich, aby si svoje zatiaľ rozstrihané zrkadlo preniesli domov a každý deň si vytiahli jeden dielik. Podľa súradnice napísanej na dieliku si vyhľadajú daný biblický citát, prečítajú si ho a počas dňa sa budú snažiť zrealizovať k nemu prislúchajúce zadanie.
Dieliky zrkadlovej tapety si nemusia vyberať podľa poradia v zozname, ale náhodne. Ak sa im zadanie podarí splniť, kúsok zrkadlovej tapety si nalepia na nimi určenú plochu v izbe (kniha, dvere, stena a pod.). Výsledný tvar ich nového zrkadla, zloženého z viacerých menších zrkadielok, je úplne na ich fantázii…
Nezabudni účastníkov povzbudiť: Počas 21 dní si vytvoríme „nový obraz seba“. Kúsok po kúsku bude v našom vnútri prebiehať zmena, ktorú na konci bude vidno aj navonok. Zrkadlo nadobudne nový tvar a naša tvár bude vyzerať inak. Náš život sa bude viac podobať na Boha, na ktorého obraz bol stvorený.
Môžete si na začiatok každý vybrať svoje prvé zrkadielko – prvý dielik zrkadlovej tapety so súradnicou biblického citátu – a môžete si nahlas prečítať svoju prvú úlohu na splnenie…
Daj o sebe vedieť – počas priebehu aktivity samozrejme môžu všetci shareovať fotografie na sociálnych sieťach ako sa im darí plniť úlohy a skladať si svoj nový obraz. #odvahazmenitsa
Zoznam úloh:
(Jak 5, 7 – 19) Nájdi si čas na spytovanie svedomia a pristúp k sviatosti zmierenia, v ktorej nahlas vyznáš svoje hriechy.
(Hebr 13, 1- 3) Priprav rodinný obed alebo večeru a prejav tak svoju pohostinnosť svojim blížnym a zároveň úctu tým, ktorí ťa vychovávajú a starajú sa o teba.
(Mk 6, 14 – 20) Nájdi niekoho, kto ti povie pravdu. Kto je pre teba ako Ján pre Herodesa a popros ho, aby ti povedal možno aj nepríjemnú pravdu o veciach, v ktorých by si sa mal zmeniť.
(Mt 4, 1 – 4) Stráv dnes 30 minút tým, že si budeš čítať Bibliu.
Spýtaj sa Boha, ktorú časť čítať a čítaj. Najedz sa Božieho Slova.
(Dt 23, 20 – 23) Dal si Bohu alebo niekomu zo svojich blízkych sľub, ale stále si hovoríš, že ho splníš až neskôr? Neodkladaj jeho naplnenie. Nemeškaj.
(Mt 7, 7 – 12) Čo chceš, aby ľudia robili tebe, rob aj ty im. Napríklad príď dnes všade načas, buď úctivý a milý, štedro dávaj, prekvapivo miluj.
(Mt 5, 38 – 42) Nájdi dnes jedného človeka, ktorému budeš venovať svoju plnú pozornosť. Budeš ho počúvať a ak ťa bude prosiť, aby si s ním šiel jednu míľu, pôjdeš dve.
(Mt 5, 43 – 48) Pomôž niekomu, koho nepoznáš. Veď zdraviť sa tým, ktorých poznáme, to vie každý. My sme povolaní byť iní.
(Flp 4, 4 – 9) Dnes maj pod kontrolou svoje negatívne emócie a nedaj im priestor vo svojom živote. Ustavične sa raduj a nerob si zbytočné starosti! Pán je blízko.
(Iz 54) Postav sa dnes svojmu strachu. V každej situácii, keď bude chcieť vládnuť strach, prehlasuj, že žiadna zbraň ukovaná proti tebe sa nevydarí. Toto je tvoje dedičstvo v Bohu.
(Mk 16, 9 – 16) Nájdi dnes jedného človeka, ktorému ohlásiš evanjelium.
Si poslaný do celého sveta, takže toto môže byť dobrý začiatok.
(Mk 12, 28 – 34) Dnes daj darček sám sebe. Niečo si kúp, pekne to zabaľ a daruj sám sebe. Niekedy je ľahšie byť štedrým k druhým, však? Ale máme predsa milovať blížneho ako seba samého a tak ak má rásť naša láska k druhým, musí rásť aj naša láska k sebe samým.
(Lk 4, 1 – 2) Dnes si daj pôst o chlebe a vode. Je to super spôsob, ako sa oddeliť od všetkého z tohto sveta a byť naozaj závislý jedine na Bohu.
(Lk 9, 18 – 22) Nájdi si čas na modlitbu osamote a stráv hodinu svojho dňa v tichosti s Bohom. Ježiš sa často vytrácal, aby trávil čas s Otcom.
Vedel, že to je dôležité.
(Prís 4) Vyhľadávaj múdrosť. Pýtaj sa starších na dobrú radu a nezabúdaj si pýtať múdre odporúčania od svojich rodičov. Nechaj sa dnes poučiť o veciach, ktoré ti nie sú jasné.
(Ž 8) Skús dnes napísať vlastný žalm – chválospev. Ak by si mal Boha za niečo chváliť, čo by to bolo?
(Sir 3, 1 -16) Prejav dnes úctu svojim rodičom. Ak si ďaleko, zavolaj im.
Ak si blízko, daj im dnes nejaký dar, priprav prekvapenie, povedz im, že si ich vážiš, že ich ľúbiš a že sú pre teba dôležití.
(Mk 14, 22 – 25) Prijmi chlieb, v ktorom sa ti Ježiš sám dáva.
Dnes si nájdi čas a choď na svätú omšu.
(Hebr 10, 19 – 25) Dnes buď chodiace povzbudenie. Povzbudzuj svojich súrodencov, kamošov, spolužiakov a namiesto toho, aby si ľudí súdil a ohováral, príď k nim a povzbudzuj ich, ukáž im, v čom sú naozaj dobrí.
(Ef 6, 10 – 20) Pamätaj dnes na to, že máš na sebe Božiu výzbroj a uvedomuj si to vždy, keď sa dostaneš do situácie, ktorá je pre teba ťažká. Proti každej prekážke prehlasuj, že ty máš na sebe Pánovu výzbroj a obstojíš.
(Mt 5, 21 – 26) Máš s niekým už dlho nevyjasnené veci, nedoriešený spor?
Choď za ním a zmier sa s ním. Prines odpustenie, ak ti bolo ublížené alebo o odpustenie popros, ak vieš, že si ublížil.
Pre ODVÁŽNY ROK pripravili: Zuzka Venglíková ZKSM, Ivka Šalgová & tím Godzone, saleziáni a Pavol Danko.
Jazyková úprava: Mgr. Stanislava Vavreková
Grafika: Erika Bojnická
Finalizácia a zalomenie textu a foto: PaedDr. Pavol Danko
Pieseň (ktorá je chválou Božieho konania a veľkosti, počas nej kňaz alebo diakon vyloží Oltárnu sviatosť)
Vyvyšujem teba Pane / Spievaj Pánovi (Taizé) / Úžasný je náš Boh Úvod Pane, chceme si uvedomiť, že kľačíme pred tebou, ktorý si živým Bohom. Bohom, ktorý nás stvoril a nekonečne nás miluje. Ten istý Boh – Ježiš Kristus, ktorý prišiel pred 2000 rokmi na zem a žil s apoštolmi, ten, ktorý je od večnosti u Otca a ktorý nás sprevádza počas celých dejín, prítomný v Eucharistii. Ďakujem ti Bože, že môžeme byť tak blízko pri tebe, že môžeme s tebou tancovať tanec lásky a hovoriť ti o situáciách, túžbach i starostiach nášho života. Vkladáme do teba svoju nádej. Chceme spolu s naším predchodcom Jánom Krstiteľom vykročiť k premene nášho života. Túžime nájsť odvahu na zmenu, dovoliť Boží pohyb v nás. Preto si, Pane, dnes chceme pred tebou obnoviť svoje krstné zasvätenie, zriecť sa toho, čo nám bráni prijať zmenu k Božiemu životu, vyznať vieru v teba a tvoju moc, ako i prosiť o posilu na cestu premeny. Tak sa teda najprv otvárame tvojej prítomnosti a chceme ti ďakovať a chváliť ťa. Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno… (Lk 1, 49)
Spoločne volajme – Vďaka ti, Pane.
Mocný Bože, ďakujem,
že ty veľký vstupuješ do dejín človeka i mojich vlastných dejín. Ľ: Vďaka ti, Pane.
že si Boh, ktorý hovoril k prorokom i našim predchodcom. Ľ: Vďaka ti, Pane.
že si Boh, ktorý pozná môj rodokmeň, pozná moju rodinu, jej ťažkosti i radosti.
Ľ: Vďaka ti, Pane.
že si Boh, ktorý sa dotýka členov mojej rodiny, môjho národa, sveta a preto som ťa i ja sám mohol spoznať. Ľ: Vďaka ti, Pane.
že si Boh, ktorý konal viditeľným spôsobom vo svätých. Ľ: Vďaka ti, Pane.
že si Boh, ktorý vylieva svoju milosť, silu, lásku a život vo sviatostiach. Ľ:Vďaka Ti Pane
že si Boh, ktorý stále uzdravuje, tak ako uzdravil sýrčana Námana, slepca Bartimeja, že uzdravuješ aj dnes. Ľ: Vďaka ti, Pane.
že si Boh, ktorý vzkriesil z mŕtvych Jairovu dcéru, Lazára, a aj nás kriesiš k novému životu. Ľ: Vďaka ti, Pane.
že si Boh, ktorý má záujem o mňa osobne a pozýva ma k životu. Ľ: Vďaka ti, Pane.
Poďakujme Bohu v tichosti za veci, ktoré nám daroval…
(chvíľa ticha)
Pieseň (kajúceho charakteru, s prosbou o slobodu, očistenie…)
Ježišova modlitba (Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym) / Dotkni sa mojich očí, Pane / Môj hriech, tvoj kríž
Ježišu, Jánov otec Zachariáš videl v tvojom pozvaní skôr prekážky a chcel ďalšie dôkazy: “Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec…” (Lk 1,19). Vzal si mu na deväť mesiacov reč, aby menej hovoril a viac vnímal, čo konáš. My sme pred chvíľou vyznali pred tvojou tvárou tvoju veľkosť a konanie v našich životoch. Teraz sa chceme zriecť všetkých „nedá sa“, „nechce sa mi“, „neverím“, „nie je to možné“. Chceme to napísať na „Zachariášovu tabuľku“ a chceme sa toho zriecť, aby sme mohli prijať život. Úplne zmy zo mňa moju vinu a očisť ma od hriechu. Stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného. (Ž 51, 4.12)
Spoločne volajme – Zriekam sa, Pane.
Ježišu zriekam sa
všetkej lenivosti a pohodlnosti, ktorá mi bráni prijať tvoje pozvanie.
Ľ: Zriekam sa, Pane.
každého hriechu, náklonnosti k nemu. Ľ: Zriekam sa, Pane.
každej škodlivej a negatívnej závislosti na veciach, osobách a látkach.
Ľ: Zriekam sa, Pane.
každej slepoty, hluchoty a nevšímavosti voči tvojmu konaniu a tvojmu Slovu.
Ľ: Zriekam sa, Pane.
každého strachu a obáv. Ľ: Zriekam sa, Pane.
každej mylnej predstavy, túžby, plánu a potešenia, ktoré mi neprinášajú skutočný život. Ľ: Zriekam sa, Pane.
všetkého hnevu, neodpustenia, pocitov viny, ktoré mi bránia prijať tvoju lásku.
Ľ: Zriekam sa, Pane.
všetkých pochybností a pocitov, ktoré mi znemožňujú vykročiť na cestu života, ku ktorej ma pozývaš. Ľ: Zriekam sa, Pane.
každej nerozhodnosti, váhavosti a nevery. Ľ: Zriekam sa, Pane.
všetkých negatívnych pút minulosti. Ľ: Zriekam sa, Pane.
Zachariášova tabuľka
Napíšme na papier (Zachariášovu tabuľku) všetko to, čo nám bráni uveriť, prijať
a vykročiť za Božím pozvaním. Popísané papiere sa vložia do košíka pred Eucharistiou.
(chvíľa ticha)
Pieseň (vyjadrujúca dôveru a odovzdanosť Pánovi)
V mojom srdci znie / Moja múdrosť (Taizé) / V smelej dôvere
Ján zacítil život už vtedy, keď sa stretol s tebou milovaný Ježišu – on v lone Alžbety a ty v lone Márie. Tam začal príbeh jeho odpovede na tvoje pozvanie. Potom ti pripravoval cestu, keď krstil v Jordáne a povedal o tebe, že budeš krstiť Duchom Svätým, a rovnako aj svojim učeníkom ukázal na teba ako na baránka, ktorý dáva skutočný život. Dokonca i sám vydal svedectvo pravde a vzkrieseniu s hlavou na striebornej mise. My teraz spolu s ním, s apoštolmi, s celou Cirkvou i našimi predkami chceme vyznať vieru a dôveru v teba. Vyznať, že ty môžeš konať v našom živote. Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života. A my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý. (Jn 6, 68 – 69)
Spoločne volajme – Verím a dôverujem ti.
Bože verím a dôverujem ti,
že ty si Boh, ktorý konal a koná v dejinách, Cirkvi a v životoch ľudí, i v tom mojom.
Ľ: Verím a dôverujem ti.
že si živým Bohom, ktorý má moc uzdravovať a kriesiť, odpúšťať a dávať život.
Ľ: Verím a dôverujem ti.
že si živým Bohom, ktorý je veľký a mocný a zároveň i osobný a milujúci
a chceš byť mojím najbližším priateľom a sprievodcom.
Ľ: Verím a dôverujem ti.
že ma osobne miluješ a prijímaš. Ľ: Verím a dôverujem ti.
že si Bohom, ktorý koná aj keď to ja sám nevidím alebo necítim.
Ľ: Verím a dôverujem ti.
že ty konáš v mojej rodine a že všetko máš vo svojich rukách.
Ľ: Verím a dôverujem ti.
že mi môžeš dať nesmiernu plnosť života, ku ktorej ma aj osobne pozývaš.
Ľ: Verím a dôverujem ti.
že máš pre mňa plán lásky, slobody a radosti. Ľ: Verím a dôverujem ti.
že mi odpúšťaš a uzdravuješ ma. Ľ: Verím a dôverujem ti.
že ma robíš schopným byť svätým a požehnaním pre druhých.
Ľ: Verím a dôverujem ti.
že ma čakáš v nebi s tvojou Matkou Máriou a so všetkými svätými.
Ľ: Verím a dôverujem ti.
Vyznajme teraz v tichosti Bohu svoju vieru a dôveru v neho…
(chvíľa ticha)
Pieseň (prosby, dôvery, odovzdania sa)
Môj Pán, mojou silou je / Prosíme ťa, Bože (Taizé) / Dnes chcel by som ti dať
Pane, tak ako si nás obmyl a znovuzrodil vo vode krstu, tak ti ďakujeme, že nás teraz obmývaš od všetkých našich strachov a prekážok na ceste k tebe a k novému životu. Zároveň nás vodou viery polievaš, aby sme boli nádhernými stromami v tvojej záhrade, prinášajúcimi to najrozmanitejšie ovocie. Preto ťa chceme prosiť, aby sa odvaha k zmene, ohlásená Jánom Krstiteľom, stala v našom živote realitou. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. (Jn 10, 10)
Spoločne volajme – Prosíme ťa, Pane.
Pane, prosíme ťa,
aby sme mali odvahu vykročiť k novému životu Ľ: Prosíme ťa, Pane.
aby sme mali odvahu zanechať všetko, čo nám bráni žiť plnosť.
Ľ: Prosíme ťa, Pane.
aby sme, podobne ako Ján, mali odvahu vykročiť z radu a byť takými, akými
nás pozývaš byť, a mali odvahu čerpať silu zo sviatostí. Ľ: Prosíme ťa, Pane.
aby sme mali odvahu čítať Božie Slovo a žiť podľa neho. Ľ: Prosíme ťa, Pane.
aby sme mali odvahu nechať sa inšpirovať životmi svätých. Ľ: Prosíme ťa, Pane.
aby sme mali odvahu žiť nové čisté vzťahy. Ľ: Prosíme ťa, Pane.
aby sme mali odvahu žiť v spoločenstve s inými a v Cirkvi. Ľ: Prosíme ťa, Pane.
aby sme mali odvahu vyznávať vieru životom a skutkami lásky
v každodenných situáciách tam, kde sme. Ľ: Prosíme ťa, Pane.
aby sme boli vytrvalí a verní a nedali sa odradiť nepochopením,
ťažkosťami, vlastnými zlyhaniami a zlým príkladom iných. Ľ: Prosíme ťa, Pane.
Každý teraz môže pridať svoje vlastné spontánne prosby…
(chvíľa ticha)
Žalm 23 – Dobrý pastier
Pán je môj pastier, nič mi nechýba:
pasie ma na zelených pašienkach.
Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje.
Vodí ma po správnych chodníkoch, verný svojmu menu.
I keby som mal ísť tmavou dolinou,
nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.
Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.
Prestieraš mi stôl pred očami mojich protivníkov.
Leješ mi olej na hlavu a kalich mi napĺňaš až po okraj.
Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života.
A budem bývať v dome Pánovom mnoho a mnoho dní.
Sláva Otcu i Synu
i Duchu Svätému.
Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky
i na veky vekov. Amen
Pieseň
Ctíme túto sviatosť slávnu
Modlitba pred požehnaním
Milovaný Bože, odovzdávame sa ti celí. Dávame ti svoje ruky, nohy, ústa, uši, oči, celé svoje telo, svoju psychiku, svoj rozum i svojho ducha a ďakujeme ti, že nás pozývaš k novému vzkriesenému životu. Ďakujeme ti za tvoju dôveru. Prosíme ťa – na príhovor svätého Jána Krstiteľa – urob nás schopnými a odvážnymi zmeniť sa, nasledovať ťa a vydávať svedectvo o plnosti života.
O to ťa prosíme skrze Krista nášho Pána. Amen
Pieseň
Ty ma nesieš sám / Až do konca dní
Pre ODVÁŽNY ROK pripravil: Andrej Darmo.
Známy americký katolícky spisovateľ a biskup rozprával túto príhodu: „Mal som raz prednášku. Po nej prišlo za mnou dievča a vraví: – Ja sa asi nikdy nestanem katolíčkou. Na príčine je ruženec. Vždy tam opakujete jedno a to isté. Cítim v tom čosi neúprimné a falošné! – S úsmevom som sa na ňu pozrel a spýtal som sa jej, kto je ten chlapec, ktorý ju sprevádza. Odvetila, že snúbenec. Nato som jej povedal: Má vás váš snúbenec rád? –Isteže! – Ako to viete? – Vždy mi to predsa vraví. – Čo vám hovorí? – Milujem ťa. – Kedy vám to povedal? – I teraz, asi pred hodinou! – A povedal vám to aj inokedy? – Vždy, keď sa stretneme! – Slečna, povedal som jej, vyčítate nám, že nie sme úprimní, pretože vraj pri ruženci vravíme vždy to isté. Váš snúbenec vám opakuje tiež vždy jedno a to isté. Je teda neúprimný? Ruženec je buď modlitbou lásky alebo nie je ružencom!“
Fulton Sheen
Ruženec je zároveň hlboko biblickou modlitbou. Otčenáš je modlitbou Pána a nájdeme ju vo Svätom písme. Zdravas̕ , Mária sa skladá z dvoch veršov, ktoré spájajú dve biblické scény. Prvá veta je pozdrav anjela (Lk 1, 28): „Zdravas̕, Mária, milosti plná, Pán s tebou.“ Druhá veta je pozdravom Alžbety, keď Panna Mária prichádza do jej domu. Pôvodne modlitba Zdravas̕ pozostávala z týchto dvoch častí. Až kartuziánsky mních Dominik Pruský pridal meno Ježiš a k nemu rôzne klauzuly zo života Pána Ježiša a Panny Márie. Ešte ako novic praktizoval v adventne takú formu modlitby. Centrom Zdravasu je teda meno Ježiš. Preto ju môžeme nazvať kristocentrickou modlitbou. Druhá časť modlitby Zdravas̕, Mária bola pridaná v 16. storočí pápežom Piom V. Táto časť z nej robí prosebnú modlitbu.
Sväté písmo
Púštni otcovia hľadali Božiu blízkosť, preto sa veľa modlili. Modlili sa 150 Dávidových žalmov ešte z čias apoštolov. Túto formu modlitby prevzali benediktínski mnísi, stala sa oficiálnou formou modlitby v ich reholi. Nebola to len privátna modlitba, ale bola to zástupná modlitba v mene všetkých ľudí. Tak je to aj s modlitbou ruženca. Do kláštorov vstupovali aj ľudia, ktorí nevedeli po latinsky, preto im bolo umožnené modliť sa namiesto 150 latinských žalmov 150 Otčenášov. Napr. u cisterciánov sa na to mnísi stretávali v osobitnej miestnosti. 13. a 14. storočie bolo obdobie žobravých rádov: františkáni, dominikáni. Títo mnísi neboli celý deň v kláštore, boli často na cestách. Prijímali aj mužov z jednoduchých pomerov, roľníkov, sedliakov, ktorí nemali žiadne vzdelanie. 150 Otčenášov sa mohli pomodliť aj celkom bez kníh. V tomto období, v súvislosti so sv. Dominikom, máme zmienky o tom, že sa popri 150 Otčenášoch modlili aj 150 Zdravas̕, Mária.
História
Už v 13. storočí nazvali túto modlitbu „rosarium“ – ruženec. Legenda z 13. storočia s názvom Mních a ruženec, hovorí o mladom študentovi, ktorí žil nezriadeným životom, no mal jeden dobrý zvyk: každý deň prinášal Panne Márii veniec kvetov, aby ním ozdobil jej obraz. Jedného dňa sa mladému mužovi zunovalo sveta a rozhodol sa vstúpiť do rádu sv. Bernarda k cisterciánom. Len jedno mu bolo ľúto, že v budúcnosti nebude mať viac tú možnosť, zbierať na poliach kvety a zdobiť nimi Pannu Máriu. A tak mu jeden starý mních poradil, aby veniec z kvetov nahradil vencom modlitieb.
Názov
Vo Fatime sa predstavila Panna Mária trom deťom ako Kráľovná ruženca. Prvé zjavenie sa 13. mája 1917 končilo výzvou: „Denne sa modlite ruženec!“ Sestra Lucia z Fatimy o ruženci povedala: „Odkedy dala Panna Mária modlitbe ruženca takú veľkú moc, neexistuje už žiaden materiálny ani duchovný, žiaden národný ani medzinárodný problém, ktorý by sa nedal vyriešiť ružencom a našimi obetami.“
Fatima
Bol veľkým ctiteľom Panny Márie. Jeho životným krédom bolo: Cez Máriu k Ježišovi. Mária je najrýchlejšia cesta k Ježišovi. Vyzýval ľudí, aby sa denne modlili ruženec. „Nič neposilňuje Božie kráľovstvo v nás viac ako rozjímavá modlitba ruženca.“
Svätý Ľudovít Mária Grignion z Monfortu
Raz ho prišiel navštíviť jeho dobrý priateľ a dobrodinec markíz Roberto dʼAzeglio. Šľachtic bol nadšený jeho pôsobením a projektami, ale jedno nechápal. Prečo stráca toľko času týmito dlhými modlitbami 50 Zdravas̕, Mária. Don Bosco láskyplne odpovedal: „Na tejto modlitbe spočíva celé moje dielo. Radšej by som sa zriekol mnohých, dokonca dôležitých vecí. A keby to bolo nutné aj vášho, tak cenného priateľstva, ale nikdy nie modlitby ruženca.“
Svätý Don Bosco
Mal dar, že sa stále modlil ruženec, pri všetkom, čo robil. Nikdy nechcel byť bez svojej „zbrane“, ako ruženec nazýval. To bol aj jeho testament, slová, ktoré adresoval duchovným deťom v predvečer svojej smrti: „Milujte Pannu Máriu a starajte sa o to, aby bola milovaná. Stále sa modlite ruženec.“ Pátrovi Piovi raz niekto povedal: „Padre, dnes sa hovorí, že ruženec je už prežitok, v mnohých kostoloch sa už tiež vôbec nemodlí.“ Páter Pio odpovedal: „Už vždy bol diablov zámer zničiť túto modlitbu, ale to sa mu nikdy nepodarí. Je to modlitba Tej, ktorá zvíťazí nad všetkým a nad všetkými. Ona nás ju naučila, tak ako nás Ježiš naučil Otče náš.“
Svätý páter Pio
„Ruženec je moja najobľúbenejšia modlitba. Je to nádherná modlitba! Nádherná vo svojej jednoduchosti a hĺbke… Ruženec ma sprevádzal vo chvíľach radosti aj vo chvíľach skúšok. Jemu som zveril množstvo starostí, v ňom som vždy našiel posilu.“ Vďaka Jánovi Pavlovi II. máme vo Svätom ruženci aj tajomstvá svetla, ktoré pridal v roku 2002 v apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae.
Svätý pápež Ján Pavol II.
Vo väzení úzko spájal svoje utrpenia s pomocou Panny Márie. Vytvoril si ruženec, ktorý mal 58 zrniečok. Vyrobil ich z chleba a každé zrnko znázorňovalo jedno vypočúvanie a mučenie.
Blahoslavený Titus Zeman
Počas druhej svetovej vojny sa slávny americký pästiar Billy Conn viezol v lietadle s niekoľkými hercami z Hollywoodu do Európy. Ich poslaním bolo rozveseliť amerických vojakov bojujúcich na amerických frontoch. Práve leteli nad kanálom La Manche. Bolo veľmi zlé počasie. Lietadlo sa odrazu začalo nebezpečne kývať a strácať výšku. Pilot stratil kontrolu nad lietadlom. Cestujúcich sa zmocnil strach. Iba Billy Conn pokojne vytiahol z vrecka ruženec a vyzval spolucestujúcich, aby sa spoločne modlili. Nevedno ako, lietadlo sa dostalo von z nebezpečenstva a šťastne pristálo.
Ruženec boxeristu
Modlitba ruženca okrem toho pozitívne vplýva na naše zdravie, predovšetkým na srdce a pľúca. Vedecký časopis British Medical Journal uvádza, že modlitba ruženca podporuje pravidelné pokojné dýchanie a optimálne ovplyvňuje kardiovaskulárny systém. Ruženec je liek pre dušu i telo, len ho treba „užívať“!
Pre ODVÁŽNY ROK pripravil: Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup.
Baránok
Hudba a text: Sima Martausová
Keď Duch objíma človeka
krásou žiari zďaleka –
aby tmy viac nebolo…
Aj les cestu pripraví,
sklonia hlávky púpavy,
keď už kráčaš okolo…
Ref.:
Ty si oheň, čo aj tmu zažne,
presvecuješ srdcia vlažné,
rozkazuješ kráčať horám,
môj hlas na púšti zvolá:
Baránok, čo hriechy sníma,
v živej vode obmyl si ma.
Ak je môj svet príliš malý,
unášaj ma ponad skaly.
Svieť a buď mi svetlom v tmách,
naplň kalich po kvapkách,
ktorými sa umyjem…
Boh a predsa jeden z nás,
prostred žatvy – čistý klas,
čo ochutí túto zem…
Ref.:
Za prípravu katechézy ďakujeme:
– Andrejovi Darmovi za list a adoráciu;
– otcovi biskupovi Stolárikovi za prvú časť krásneho seriálu Máriina cesta;
– saleziánom, Godzoňákom a ZKSMákom za aktivity;
– Simonke Martausovej za pesničku;
– Katke Pirohovej za divadelnú hru;
– Erike Bojnickej za grafiku;
– Stanke Vavrekovej za korektúry;
a všetkým ďalším spolupracovníkom…
