Kategórie: , |Značky: , , , |Prečítané za 7.1 min|1427 slov|

Priznajme si to. Naháňame ľudí, aby vstúpili do nášho spoločenstva. Paráda! Ale … ako sa im venujeme následne? Majú šancu prebúrať vonkajšie fortifikácie už fungujúcich vzťahov, ktoré niekedy ohraničujú starších členov spoločenstva? Poďme sa nad tým zamyslieť aj s p. Jurajom Ďurnekom, lídrom Spoločenstva Piar v Prievidzi a Máriom Tomášikom, lídrom Spoločenstva pri Dóme svätého Martina v Bratislave.

V prvom rade si myslím, že fungujúce dlhoročné vzťahy nijakým spôsobom neohrozujú nových členov. Nejde vôbec o to, aby sme tieto vzťahy kvôli nim menili. Nie! V skutočnosti ide o to, či má nový človek v spoločenstve priestor nájsť si zopár naozaj hlbokých vzťahov s úplnou dôverou. Samozrejme najlepšie sa takéto vzťahy nájdu medzi „rovesníkmi“ , ktorí vstúpili do spoločenstva približne v tom istom čase. A to je, samozrejme, v poriadku. Vytvárať zbytočne tlak na lídrov, aby venovali všetok svoj čas novým, je zničujúce. Ako pre nich, tak pre víziu spoločenstva, ktorú práve oni majú na pleciach a potrebujú jej venovať patričné množstvo času.

Podľa mňa však nie je dobré, ak sa v spoločenstve vytvoria akoby vrstvy alebo skupiny ľudí, ktoré nevedia byť nijako prepojené s inými vrstvami. Skrátka ide o to, aby bola šanca vytvoriť vzťahy na všetkých úrovniach, od úplného nováčika až po lídra. Prečo si myslím, že je to dôležité? Pretože takto sa najlepšie zabezpečí zdieľanie vízie, formácia, aj pocit prijatia u nových. Teda keď vidia, že nie sú zavretí len na periférii, ale majú prístup aj k ľuďom uprostred.
Ako teda prebúrať toto pomyselné vrstvenie?

Novým ovečkám sa treba najprv venovať, čo rozhodne stojí energiu, no stojí to za to. Ako? V prvom rade pozývaním medzi ostatných. Avšak noví ľudia tu samozrejme tiež musia vyvinúť iniciatívu a chcieť, inak by to nešlo.
Mário: „Stretko sme im vedeli dať relatívne rýchlo, no často sme nechávali na nových, aby si hľadali vzťahy s ostatnými sami atď. Zistili sme, že sme urobili veľkú chybu a že to takto vôbec nefunguje. A tak sme sa museli mnohým ospravedlniť za prvotný pocit neprijatia, ktorý získali.“
Teda nestačí nových len „hodiť do vody“ a nechať na začiatku všetko na nich, treba im dopomôcť. Mário pokračuje:
„A aby sa to neopakovalo, tak sme ustanovili človeka, ktorý má (aj so svojím malým tímom) na zodpovednosť starostlivosť o nových. A začali sme robiť “párty” pre nových, ktorá sa koná až po pár mesiacoch od vstupu, aby sme mohli aj pozdieľať, ako sa im darí a páči v spoločenstve.“
Mali by sa tak vytvoriť miesta, kde len nebudú medzi ľuďmi, ale sa stretnú aj so záujmom a kde sa aj s tými „veľkými rybami“ spoločenstva môžu stretnúť a porozprávať.
Juraj: „V Piare mávame pravidelné stretnutia iba pre spoločenstvo – každý prvý piatok a taktiež mávame pravidelné otvorené chvály, kde sa spolu stretneme. Takto si vytvoríme vzťahy a myslím si, že vzťahy sú tým najsilnejším, čo v Spoločenstve Piar máme. Neskôr ich začneme zapájať do služby a jednotlivých tímov.“
Mário: „Máme veľkú výhodu, že okrem stretnutí členov spoločenstva máme aj otvorené modlitbové stretnutia každú stredu a voláme ich veľmi výstižne: “Streda” ;-). A to je miesto, kde gro tvoria ľudia zo spoločenstva, ale kam prichádza aj veľa ľudí, ktorí nie sú našimi členmi a spolu tvoríme modliace sa spoločenstvo.“

Ďalší veľmi dobrý spôsob začlenenia je spoločná služba. Z vlastnej skúsenosti viem, že prebúranie ľadov cez spoločnú službu ide akoby kozmickou rýchlosťou, teda rýchlo. Ako nových teda zapojiť?
Juraj: „Naše služobné tímy sú veľmi otvorené, teda každý, kto má chuť, sa môže zapojiť do nejakej oblasti. Zatiaľ to u nás funguje tak, že každý, kto čo i len trochu chce, je v tom podporovaný a môže sa realizovať.“
Je teda dobré, ak vieme novým členom poskytnúť miesto v služobnom tíme, ktorý si sami môžu vybrať. Tu môžu rozvíjať seba, ale aj nájsť miesto zjednotenia so spoločenstvom.
V tomto bode je tiež podstatné to, že spoločenstvo by malo byť aktívne. Nechcem hovoriť len o výkone, vôbec nie. Ide tu len o vytvorenie priestoru, kde sa každý, ak samozrejme chce, môže zapojiť.
Juraj: „Tým, že organizujeme veľmi veľa akcií a robíme veľa aktivít, máme širokú škálu toho, kde sa môžu členovia uplatniť.“
No ako ich konkrétne zapojiť? Teda ukázať im, že sa s nimi počíta?
Juraj: „Plánujeme viac propagovať jednotlivé služby v spoločenstve a povzbudzovať vedúcich týchto tímov, aby viac hovorili a cieľavedomo hľadali nových členov do týchto tímov.“
Teda služby by mali byť do istej miery propagované a viditeľné pre členov, aby mali možnosť ich spoznať. Je však určite dobré, ak sa zdôrazňuje aj podstata služby.
Juraj: „Snažíme sa vždy vysvetľovať, prečo je dôležitá služba a taktiež aký je jej zmysel z pohľadu kráľovstva.“
Nejde však len o nehybné a nemenné portfólio služieb. Potenciál nových je práve v tom novom, čo môžu priniesť. Preto je skvelé, ak je všetkým umožnené prichádzať s novými nápadmi.
Juraj: „Väčšinou sa mladí ľudia chcú realizovať a my im umožňujeme spolupracovať na takých službách, ktoré ich bavia.“
Služba je teda miestom, kde sa noví môžu jednak spoznať so spoločenstvom a staršími členmi, no je to tiež miesto, kde sa môžu realizovať a rozvíjať svoj potenciál. A to je dôležité pre rast a posúvanie spoločenstva.

K tomu je podstatné členom komunikovať víziu. Aby každý člen vedel, prečo vlastne konkrétnu službu robí a kam to smeruje. V prvom rade by vízia mala byť ľahko komunikovateľná a zapamätateľná, aby ju každý člen, ak ho zobudíte aj o tretej ráno, vedel povedať.
Juraj: „Naša vízia je veľmi jednoduchá a široká a to je: ”Privádzať mladých ľudí k Ježišovi a obnoviť naše mestá.“  A preto ju treba patrične pripomínať. Najlepšie na miestach, kde sa stretne celé spoločenstvo.
Juraj: „Komunikuje sa im na stretnutiach, ktoré sú zamerané na budovanie vzťahov v spoločenstve, pričom tu hovoríme aj o konkrétnych krokoch, ktoré k napĺňaniu vízie pomáhajú.“

Takže okrem prijatia a zapojenia nových členov do vízie spoločenstva je podstatné im zabezpečiť aj rovnaké možnosti na rast, okrem iného aj možnosť stretávať sa so staršími členmi. Preto by sa v spoločenstve malo prebúrať vrstvenie. Skvelé na tom je, že takto sa rúca akási fóbia alebo nesloboda nových pri lídroch. Neviem, ako tento fenomén vlastne vzniká, ale som si istý, že viete o čom hovorím (píšem). Ak sa ale táto nesloboda správnou komunikáciou, samozrejme aj iniciatívou od nových, odstráni, otvoria sa im dvere k úžasným formám rozvoja a rastu, ktorými sú koučing a mentoring, teda osobné stretávanie a formácia. Noví členova takto môžu nájsť svoj plný potenciál a začať sa naplno realizovať v spoločenstve a kamkoľvek ďalej, kam ich Boh zavedie. Tak ideme s novými do toho?

 

Ľuboš Žabenský