Kategórie: , , , , |Prečítané za 11.7 min|2332 slov|

Diecézny katechetický úrad Spišskej diecézy pripravil pre vás mladých a birmovancov deväť katechéz s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas pôstneho obdobia – jedna katechéza na jeden týždeň (+ katechézy na Veľkú noc). Cieľovou skupinou katechéz sú birmovanci a stredoškoláci. Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež k nej nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min, takže sú vhodné najmä pre farskú ale aj školskú katechézu. Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými. Budeme veľmi radi, ak nám napíšete svoje skúsenosti na lysy@dkuspis.sk.

Štvrtú pôstnu katechézu s názvom Otcovo srdce si môžete stiahnuť na www.bit.ly/otcovo_srdce

(Mt 5, 43 – 48)

„K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘
Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘
On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘
On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

Katechéza (prezentácia)

Súčasný svet predkladá o otcovstve veľa falošných obrazov a mienok. Myslíme si, že otec je synonymom zarábania peňazí, vybavovania povinností či šoférovania rodinného auta. Určite aj to patrí k tomu, avšak otcovstvo je v dnešnej dobe zredukované na isté formálne úlohy.
Skúste zadať slovo „otcovstvo“ do internetového vyhľadávača. Objaví sa pred vami more odkazov na rôzne právne úkony a formálne postupy. Akoby aj internet celkom stratil pojem o najdôležitejšom poslaní v živote každého muža. A takisto sa zdá, že za drvivou väčšinou rodín, kde život je utrpením, stojí kríza otcovstva.
Poviem vám príbeh istej mladej ženy, ktorý bol pred niekoľkými rokmi uverejnený v novinách. Volajme ju Lucka.
Luckini rodičia sa rozviedli, keď mala štyri roky. Obaja si neskôr našli nových partnerov, založili nové rodiny a život išiel ďalej. Navzájom sa stretávali a hoci si každý z nich žil svoj život, všetko vyzeralo až veľmi dobre. Tesne pred 18. narodeninami sa Lucka odsťahovala od mamy a požiadala otca, aby vyplácal alimenty priamo jej. Bola v tom čase študentkou a potrebovala každú korunu. Otec jej tie peniaze s výhradami platil, až kým ju jedného dňa nepožiadal, aby sa podrobila testom otcovstva. Zarazilo ju to, ale súhlasila. Napokon testy otcovstvo vylúčili a Lucka sa po osemnástich rokoch dozvedela, že jej otcom je niekto úplne iný. Bola to obrovská rana a bolelo ju najmä to, že jej túto pravdu mama celý čas tajila. Biologického otca však neriešila. Vo svojom srdci mala otázku, kto je jej otec, jasne zodpovedanú. To najhoršie však ešte len malo prísť. Po testoch ju jej „otec“ požiadal, aby mu vrátila všetky peniaze, ktoré jej dal v podobe alimentov, bolo to asi 1000 €. Hoci sa mu snažila vysvetliť, že tie peniaze nemá, pretože ich minula na živobytie, otec ju dal na súd. Po súdnom pojednávaní z jej života úplne odišiel. Neozval sa, nezaujímal sa, nepovedal zbohom. Ostala jej po ňom iba rana a jeho priezvisko, nič viac. Osemnásť rokov jej lásky vymenil za 1000 €, viac nepotreboval.
Kríza otcovstva – aj to je popri explózii technických vymožeností fenomén dnešnej doby.
Na mnohých ľuďoch to podobne ako u Lucky zanecháva viditeľné stopy. Strach z výberu povolania, komplexy menejcennosti, nerozhodnosť, nestálosť v rozhodnutiach, pasivita, nezrelosť v otázkach životných priorít, voľba nízkych cieľov, napriek obrovskému vnútornému potenciálu, … A niežeby sa ich otec nestaral o rodinu a ani asi nebol skúpy na financie. Avšak ich otec bol možno hocikým iným, len nebol otcom.

Ako je to s nami? Skúsme sa teraz na chvíľu zamyslieť nad tým, čo v nás vyvoláva slovo otec?
Čo pri tom cítime?
Čo si najviac vážime na svojom otcovi?
Akými slovami by ste opísali dokonalého otca – aký by mal byť, čo by mal robiť?
Možno váš otec nie je dokonalý, ale stará sa o vás a miluje vás. A to stačí.  Ak to tak nie je, možno je vám váš otec z rôznych dôvodov na míle vzdialený.

Keď dnes počujeme, že Boh je naším Otcom, prvé, čo nám asi napadne je, že bude taký, aký je ten náš. Ak vnímame svojho otca pozitívne, budeme tak vnímať aj Boha. Ak si s vlastným otcom nemáme čo povedať, rovnako to bude aj s Bohom.
Problémom je, že často posudzujeme vlastnosti Boha podľa toho, čo poznáme, s čím máme skúsenosť. Ak napr. počujeme, že Boh je láska, ale my sme boli podvedení, sklamaní v láske, potom o Boha – lásku nestojíme.
V skutočnosti je to ale presne naopak. To, aký Boh je, sa neriadi našimi predstavami, ani našou skúsenosťou. Vieme, že Boh sa človeku „predstavil“ ako Láska tak čistá a nezištná, že jej silu dokáže vystihnúť len zrieknutie sa vlastného života pre život iných. Ak ti už niekto niekedy zachránil život a sám pritom zomrel, možno si až vtedy pochopil, o čom skutočná láska naozaj je.
Božia láska je úplne iná ako láska ľudská a takisto aj jeho otcovstvo je úplne iné, je dokonalé.
Tento týždeň budeme v liturgii počuť jedno z najkrajších podobenstiev, ktoré väčšina z nás pozná ako podobenstvo o márnotratnom synovi.
Toto podobenstvo odzrkadľuje drámu ľudstva, drámu každého jedného z nás. Je to príbeh o odmietnutí otca. Syn, ktorý prichádza za otcom a žiada si vyplatiť svoj dedičný podiel, predstavuje syna, pre ktorého otec je už dávno mŕtvy. Jediné, na čom mu záleží, je len to, čo po ňom zdedil. Akú bolesť asi v tej chvíli prežil otec? Napriek synovej trúfalosti otec rešpektuje vôľu syna odísť a namiesto toho, aby ho vydedil (čo sa dnes často stáva), mu jeho dedičný podiel vydal. Syn je márnivý, nešetrí otcovým majetkom a napokon príde o všetko. Až keď má prázdne brucho a keď ho opustia všetci tí „priatelia“, čo s ním až doposiaľ hodovali, rozhodne sa pásť svine. Musel byť naozaj zúfalý, keď sa rozhodol pre najponižujúcejšiu a hanebnú prácu (svine boli pre Židov nečisté zvieratá a poškvrňoval ich už len samotný dotyk). Keď bol na pokraji biedy, objavil v sebe kajúce zlomené srdce a rozhodol sa, že sa pokúsi uprosiť otca, aby mu dovolil byť aspoň sluhom v jeho dome.
A čo sa stalo… otec ho čakal. Neprešiel ani jediný deň, aby nestál vo dverách domu a nehľadel za svojím synom do diaľky. Keď ho otec zbadal, rozbehol sa za ním a vrhol sa synovi okolo krku. V skutočnosti to nebol syn, ale predovšetkým otec, ktorý plakal od dojatia a radosti z návratu strateného syna.
O čom teda hovorí  tento príbeh? O hriechu a nevďačnosti syna? Alebo skôr o Otcovom srdci, ktoré bezpodmienečne miluje?

Na tomto slajde vidíme Josha Marshalla. Jeho osemročný syn Gabriel mal na mozgu zhubný nádor a musel sa podrobiť náročnej operácii, po ktorej mu ostala veľká jazva. Gabriel sa veľmi hanbil a bál posmeškov zo strany spolužiakov, a tak jeho otec urobil zásadnú vec. Navštívil tetovacie štúdio a nechal si na hlave vytetovať rovnakú jazvu, akú má jeho syn. Týmto spôsobom mu chcel povedať: „Takto veľmi ťa milujem a si pre mňa dôležitejší ako ja sám, ako môj výzor, môj zovňajšok. . Som v tom s tebou a navždy budem.“
Josh asi nie je dokonalý otec, ale jedno je isté. Svojho syna veľmi miluje. Gabrielova radosť je Joshovou radosťou a jeho bolesť je Joshovou bolesťou. Všetko, čo sa dotýka Gabriela, sa dotýka aj Joshovho srdca.
Predstav si teraz, čo by pre teba neurobil tvoj dokonalý otec, ktorým je Boh? Dal ti všetko, čo mal. Napokon sa rozhodol dať ti aj to najdrahšie a najvzácnejšie, čo mal, svojho Syna Ježiša a dovolil mu umrieť za tvoje hriechy, aby ťa zachránil od hriechu. Tvoj život stál život Božieho Syna. Tvoja hodnota má hodnotu Ježišovho života. Uvedomuješ si to?

Pozrime si teraz krátke video Video: Čo je to? Vrabec.
Asi nikdy celkom nepochopíme, ako veľmi nás ovplyvnil náš otec, či už svojou láskou a starostlivosťou, alebo možno svojou tvrdosťou či ľahostajnosťou.
Najdôležitejším faktom však ostáva, že Boh je Otec, ktorého láska tu vždy bola a bude pre nás. Predstav si, že už vtedy, keď tvoril a pripravoval tento svet, myslel na teba a dúfal, že sa ti bude páčiť. Že v kráse západu slnka, v lahodnom šume mora či sviežosti jemného vánku spoznáš odtlačky jeho prstov, ktoré v nich pre teba zanechal.
Otec ťa veľmi miluje a jeho pochopenie či súcit sa nikdy nevyčerpá. Ak chceš dnes preňho niečo urobiť, dovoľ mu, aby sa ti hodil okolo krku a objal ťa. Jeho láska tu bude vždy pre teba.

  1. Čo si najviac vážiš na svojom otcovi?
  2. Čo by si najradšej zmenil na svojom otcovi?
  3. Čo v tebe vyvoláva predstava, že Boh je tvojím otcom?
  4. Cítil si sa už niekedy ako Boží syn, ako Božia dcéra? Čo by ťa asi najviac presvedčilo o tom, že Boh ťa miluje, že je tvojím Otcom?
  5. Je niečo, za čo by si chcel poďakovať svojmu otcovi, niečo za čo si mu možno ešte nikdy nepoďakoval? Je niečo, za čo by si chcel poďakovať Bohu Otcovi? Niečo, za čo si mu ešte nikdy neďakoval?