6. veľkonočná katechéza – Neboj sa Pravdy, nehanbi sa za ňu. Veľkonočné katechézy pre mladých s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas veľkonočného obdobia sú určené pre birmovancov a stredoškolákov.
Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež tu nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min., takže sú vhodné pre farskú i školskú katechézu.
Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými.
Celú katechézu (text, prezentácia a video) si môžeš stiahnuť TU.
Z Písma
Sk 16, 22 – 34; 17, 15. 22 – 18,1
„Vo Filipách sa zhŕkol dav proti Pavlovi a Sílasovi a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. On ich podľa tohoto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.
O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa strážca väzenia prebudil a videl dvere väzenia otvorené, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. Ale Pavol skríkol veľkým hlasom: „Neubližuj si, lebo sme tu všetci!“
Vypýtal si svetlo, vbehol dnu a s chvením padol pred Pavla a Sílasa. Vyviedol ich von a vravel: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“
Oni povedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome.
V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.“
„Tí, čo odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén. Tam dostali príkaz pre Silasa a Timoteja, aby čím skôr prišli za ním; a vrátili sa.
Pavol si stal doprostred areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ‚Neznámemu bohu.‘ Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem.
Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ‚Veď aj jeho pokolenie sme.‘
Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu.
Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.“
Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: „Vypočujeme ťa o tom inokedy.“ Tak Pavol spomedzi nich odišiel.
No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi.
Potom z Atén odišiel a prišiel do Korintu.“
Katechéza (prezentácia)
Britský novinár a spisovateľ George Orwell, ktorý zažil I. aj II. svetovú vojnu raz napísal o pravde takúto myšlienku: „Čím viac sa spoločnosť vzďaľuje od pravdy. tým viac nenávidí tých, ktorí ju hovoria.“
Čo na to poviete, súhlasíte s ním?
Pozrime sa na to, ako vyzerá, keď hľadáte pravdu v duchovnom živote, v živote viery.
Myslíte si, že aj dnes, v civilizovanom svete, sú ľudia ešte stále prenasledovaní pre svoju vieru alebo presvedčenie?
Čo myslíte, kto dnes trpí pre svoju vieru najviac? – kresťania.
Prečo práve oni?
Kresťanská viera nás učí hľadať a spoznávať pravdu o zmysle života, o živote po smrti. Učí nás spravodlivosti, úcte k druhému človeku a životu. Je to naša viera, ktorá na nás kladie nároky, aby sme nespohodlneli a neuspokojili sa s lacnými odpoveďami, ktoré nám ponúka svet. Kresťanská viera dala základy Európe a celému súčasnému civilizovanému svetu.
Odkiaľ sa teda berie toľko nenávisti a odporu voči kresťanstvu?
Znak na obrázku vyjadruje slovo „kresťan“ v arabskom jazyku. Týmto znakom označovali moslimskí prenasledovatelia v Sýrii, či Iraku kresťanské domy, aby ich udali a aby ich zbavili majetku i života.
Podľa údajov a prieskumov OSN a organizácie Aid to the Church in need (Pomoc Cirkvi v núdzi), ktorá skúmala slobodu vierovyznaní v 196 krajinách, až v 81 z nich pomenovala viaceré formy prenasledovania kresťanov. Najhoršie vyhodnotené krajiny boli tieto: Afganistan, Stredoafrická republika, Irán, Irak, Líbya, Maldivy, Nigéria, Pakistan, Saudská Arábia, Somálsko, Sýria, Sudán a Jemen – krajiny, kde prevláda extrémistická forma islamu.
Prenasledovanie kresťanov kvôli autoritárskym formám štátnych režimov je v týchto krajinách: Čína, Mjanmarsko, Eritrea, Severná Kórea, Azerbajdžan a Uzbekistan.
Podľa ďalšieho prieskumu každý mesiac je na svete pre svoju vieru zabitých 322 kresťanov, zničených 214 kostolov a iných kresťanských zariadení a 722-krát dochádza k rôznym formám násilia voči kresťanom, napr. k bitkám, únosom, znásilneniam, zatknutiam a pod.
ZDROJ: https://www.postoj.sk/4239/krestania-su-najprenasledovanejsou-skupinou-na-svete
Čo z toho vyplýva pre nás kresťanov?
Kresťania však nie sú prenasledovaní iba dnes, ale od samého začiatku.
Asi poznáte príbeh o tom, ako museli utiecť sv. Jozef a Panna Márie s malým Ježišom do Egypta. Bol to krvavý kráľ Herodes Veľký, ktorý vtedy striehol na Ježišov život, pretože sa bál, že príde o kráľovskú korunu.
Neskôr to boli Židia, ktorí Ježiša falošne obvinili a vydali Rimanom, aby Ho ukrižovali. Všetky obvinenia boli založené na klamstvách a lži.
Z liturgie šiesteho týždňa Veľkonočného obdobia sa dozvedáme o prenasledovaní a vysmievaní sv. Pavla, keď ohlasoval Krista. Pavla najprv zatkli v meste Filipy a spolu so Sílasom ich hodili do väzenia. Strážca väzenia však napokon zázračne spoznal Krista a stal sa kresťanom.
Neskôr Pavol prichádza do Atén, kde hovorí o Kristovi Grékom. Gréci boli milovníkmi filozofie. Keď počuli, ako im Pavol hovorí o zmŕtvychvstaní a živote po smrti, začali sa mu vysmievať slovami: „Vypočujeme ťa neskôr…“ (Sk 17, 32). Neverili tomu, že niekto premôže smrť, smiali sa z toho… Neboli ochotní spoznať Pravdu.
Pavla však v jeho poslaní vydávať svedectvo o Kristovi nezastavili ani vyhrážky, ani vysmievanie, ani potupa. Pravda, ktorú spoznal o Kristovi a ktorá naplnila jeho život, bola silnejšia, než akákoľvek prekážka.. Pri istej príležitosti nám zanechal tento odkaz: „Viem, komu som uveril a som presvedčený, že má moc zachovať to, čo mi bolo zverené.“ (2Tim 1, 12).
Video – 6. Pavol v Areopágu
Od čias sv. Pavla a apoštolov tu bolo počas celých 2000 rokov vždy mnoho kresťanov, ktorí sa nebáli a nehanbili ohlasovať Pravdu – tú najdôležitejšiu Pravdu, ktorá sa týka života každého človeka – Boh je Láska, ktorá prišla na svet, zomrela na kríži a vstala z mŕtvych, a že nás očistil od hriechov, aby sme s ním mohli žiť naveky.
V druhom storočí jeden kresťanský spisovateľ (Tertulián) napísal, že krv mučeníkov je semenom nových kresťanov. Čo to vlastne znamená?
Ježiš nám v evanjeliu podľa sv. Jána hovorí, že tým, že si nás on vybral, svet a jeho svetský vládca – diabol – nás znenávideli. Stali sme sa vyslancami neba na zemi. Prirodzene, je to náročné poslanie, ktoré ako kresťania nosíme vo svojich srdciach. Diabol a jeho spojenci budú robiť všetko preto, aby nám v tom zabránili, či už výsmechom alebo hrozbami. Nemusíme sa však báť, lebo Pravda, Kristus je na našej strane a bojuje po našom boku. Sme na strane Víťaza, preto nemajme strach z ničoho. Pravda vždy zvíťazí, preto sa nebojme a nehanbime za to, že patríme Kristovi.
Na tomto slide vidíme niekoľko ľudí, našich slovenských priateľov, ktorí žili len pár rokov pred nami. Svojím životom nielen ohlasovali, ale aj trpeli a napokon aj zomreli za to, že sa nezriekli Pravdy a nezamenili ju za lož.
Prvým z nich je bl. Titus Zeman – počas totality pomáhal bohoslovcom a kandidátom na kňazstvo utiecť zo Slovenska, aby mohli slobodne študovať a pripraviť sa na kňazské povolanie v zahraničí, keďže na Slovensku im to totalitný režim nedovoľoval. Pri jednom takomto nočnom pochode ho chytili a odsúdili na dlhé roky väzenia v hrozných podmienkach. Nikdy nezradil svojich priateľov, ani keď ho mučili. Raz sa o svojom poslaní vyjadril týmito slovami: „Aj keby som stratil môj život, nebolo by to márne, ak by sa aspoň jeden z tých, ktorým som pomohol, stal kňazom namiesto mňa.“
Druhou je bl. Zdenka Schelingová, ktorá počas komunizmu pracovala ako nemocničná sestra, kde sa starala o chorých. Keďže pomohla utiecť kňazovi z nemocnice a následne sa pokúsila pomôcť utiecť ďalším, bola za tento čin nespravodlivo odsúdená a mučená vo väzení dlhé roky. Nikdy však nezmizol úsmev z jej tváre. Je známa jej myšlienka, že „odpustenie je najväčšia vec na svete.“
Tretím je Vladimír Jukl, slovenský kňaz, ktorý počas totality odmietal spoluprácu s režimom, distribuoval po Slovensku náboženskú literatúru, tajne posielal informácie o situácii prenasledovanej Cirkvi na Slovensku do Vatikánu za čo si vyslúžil označenie „generál tajnej cirkvi“. Za túto činnosť bol nespravodlivo odsúdený na 25 rokov väzenia, kde bol tiež neľudsky mučený.
Štvrtým v poradí je Silvester Krčméry, blízky priateľ Vladimíra Jukla, laik, ktorý sa počas komunizmu veľmi usiloval pomáhať šíriť vieru v komunistickom prostredí Slovenska. Taktiež bol odsúdený za velezradu a dlhé roky strávil v neľudských podmienkach väzenia. Jeho výrok sudcom počas súdneho pojednávania sa stal symbolom boja za pravdu aj dnes: „Vy máte moc, ale my máme pravdu.“
Poslednou je bl. Anka Kolesárová, dievča z maličkej dedinky na východe Slovenska – Vysoká nad Uhom. Mala iba 16 rokov, keď ju zastrelil sovietsky vojak, lebo sa mu nedala zneuctiť. Radšej podstúpila smrť, akoby si nechala ukradnúť čistotu, akoby sa vzdala Pravdy. Jej posledné slová na rozlúčku s rodinou boli: „Apočko, zbohom. Ježiš, Mária, Jozef.“ Dnes ju uctievame ako mučenicu čistoty , ako hrdinku čistého srdca, ktorá je nádherným vzorom pre mladých ľudí, zvlášť na Slovensku.
Toto je len hŕstka hrdinov, mučeníkov, ktorí radšej trpeli pre Pravdu, akoby mali pohodlne žiť život klamstva. Ich posolstvo je aj pre nás veľmi jasné. Nikdy sa neuspokojme s niečím, čo je menej ako Pravda. Iba Pravda naozaj oslobodzuje, iba Pravda dáva životu skutočný zmysel.
Otázky do skupiniek:
- Zažil si už niekedy situáciu, že si bol neprávom z niečoho obvinený? Ako si reagoval, čo si urobil?
- Je podľa teba dôležitá pravda vo vzťahoch? Prečo?
- Akým spôsobom sa ty usiluješ spoznávať a rozlišovať pravdu v tvojom živote?
- Čo hovoríš na to, že kresťania sú prenasledovaní vo svete najviac zo všetkých? Prečo je tomu tak?
- A čo ty? Si pripravený a ochotný prijať vysmievanie a odmietanie kvôli pravde?
Za spracovanie metodického materiálu ďakujeme Diecéznemu katechetickému úradu Spišskej diecézy.
