Kategórie: , , , |Prečítané za 11,9 min|2386 slov|

9. veľkonočná katechéza – Tešiteľ. Veľkonočné katechézy pre mladých s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas veľkonočného obdobia sú určené pre birmovancov a stredoškolákov.

Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež tu nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min., takže sú vhodné pre farskú i školskú katechézu.

Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými.

Celú katechézu (text, prezentácia a video) si môžeš stiahnuť TU.

 

Z Písma

Sk 2, 1 – 11

„Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.
V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom.
Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“

Katechéza (prezentácia)

Tento týždeň počúvame o tom, ako sa naplnilo prisľúbenie, ktoré dal Ježiš apoštolom. Na 50. deň po jeho zmŕtvychvstaní, keď boli apoštoli na jednom mieste, zrazu sa stalo niečo nevídané. Prišiel k nim niekto, o kom dovtedy iba počúvali. Zostúpil na nich Duch Svätý, čo sa navonok prejavilo v ohnivých jazykoch, ktoré zrazu blčali nad ich hlavami. No omnoho dôležitejšie ako viditeľné znamenie bolo to, s akou odvahou vychádzajú učeníci von a hovoria ľuďom o Kristovi. Uzdravujú chorých, kriesia mŕtvych, ich múdrosti nedokáže nik protirečiť, nedajú sa zastrašiť. Bola to neuveriteľná zmena, keď sa apoštoli, ktorí boli najprv zo strachu pred Židmi ukrytí za zatvorenými dverami, zmenili na apoštolov, ktorí s obrovskou dávkou odvahy prišli a nadšene volali na ľudí v Kristovom mene.
Video – 9. Príchod Ducha Svätého
Z tohto príbehu sa nám však niekedy zdá, akoby bol Duch Svätý nejakou zvláštnou silou alebo. energiou, ktorá ich k tomu pobáda. Akoby si dali nejaký super energetický nápoj a zrazu to prišlo.
Ale takto to nie je. Duch Svätý je omnoho viac ako len abstraktná sila.
Poďme sa teraz na chvíľu pozrieť, kto vlastne Duch Svätý je.

V časoch Starého zákona ľudia ešte nepoznali Ducha Svätého, avšak už tu si môžeme všimnúť akési obrazy alebo znamenia, v akých sa Duch Svätý zjavoval. Prvým je oblak alebo oblačný stĺp. Tento stĺp v noci svietil a Izraelitom osvetľoval noc a počas dňa sa javil ako oblak, ktorý ich po vyvedení z Egypta viedol po púšti až do zasľúbenej zeme. Takisto sa tento stĺp zjavoval aj nad stánkom zjavenia, kde bola uložená archa zmluvy ako znamenie Božej prítomnosti. Izraeliti tento jav videli na vlastné oči, mohli si tak byť istý o tom, že Boh je neustále s nimi.
Symbolika Ducha Svätého spočíva v tom, že tento oblak osvetľoval temnú noc, viedol Izraelitov cez púšť, zjavoval Božiu prítomnosť a zahaľoval Boží majestát pred človekom.

V knihe Exodus sa píše, že keď po vyjdení z Egypta Izraeliti dorazili k Červenému moru, Pán ho celú noc prudkým východným vetrom rozháňal a vysušil. Vďaka tomu mohli Izraeliti prejsť cez Červené more a uniknúť Egypťanom, ktorí im striehli na život.
V Novom zákone taktiež čítame, že keď Duch Svätý prišiel k apoštolom, bol to hukot, ako keď sa ženie prudký vietor.
Symbolika Ducha Svätého vo vetre spočíva v tom, že nám pripomína vietor, ktorý poháňa veci vpred (napr. lode, plachetnice,…), ako vietor, ktorý sa nedá chytiť a spútať, ale je slobodný a robí si čo sám chce.

V Starom zákone sa Božie pôsobenie spájalo aj s pomazaním kráľov a kňazov. Práve s liatím oleja na hlavu sa spájala právoplatnosť intronizácia kráľa alebo vovedenie kňaza do úradu. Sv. písmo výslovne hovorí, že keď Dávida pomazali olejom, od toho momentu na ňom začal pôsobiť Boží duch.
Práve táto forma pomazania bola prevzatá aj do Nového zákona, napr. sv. Jakub píše vo svojom liste, že ak je niekto chorý, nech k nemu prídu starší, nech ho mažú olejom
Symbolika Ducha Svätého v oleji spočíva v tom, že ako olej vzpružuje telo a osviežuje, uzdravuje rany, vydáva zo seba príjemnú vôňu.

Keď sa Boh prvýkrát zjavil Mojžišovi, zjavil sa mu v podobe horiaceho tŕňového kríka, ktorý horel, ale nezháral. Neskôr, v Novom zákone, keď Duch Svätý zostúpil na apoštolov, zjavil sa v podobe ohnivých jazykov.
Duch Svätý je ako oheň, ktorým sa očisťuje zlato nášho srdca od každej nečistoty; ako oheň, ktorý zahrieva a prináša svetlo; ako oheň, ktorý stravuje všetko, čo mu bráni v ceste; ako Láska, ktorá horí a nezhára.

V Knihe starozákonného proroka Ezechiela čítame o tom, že prídu dni spásy, keď na nás Boh vyleje čistú vodu a obmyje nás od všetkých našich hriechov.
V Novom zákone čítame, ako Ježiš počas sviatkov stánkov, keď všetci izraelskí muži prichádzali do Jeruzalema, zvolal, že ak je niekto smädní a verí v neho, nech príde a nech pije. Hovoril o tejto vode, ktorá mala predstavovať Ducha Svätého.
Duch Svätý je ako voda, ktorá nás očisťuje od špiny, ktorá nám prináša život, hasí smäd nášho srdca, osviežuje nás a svojím milosrdenstvom nás nadnáša nad priepasťou temnoty a hriechu.

Na začiatku Ježišovho verejného účinkovania sa stalo niečo veľmi zaujímavé. Keď bol Ježiš pokrstený v rieke Jordán, zostúpil na neho Duch Svätý v podobe holubice. Práve tento symbol Ducha Svätého sa stal pre ľudí asi najznámejším.
Holubica nám pripomína ešte jeden príbeh zo Starého zákona. Keď skončila potopa sveta, pustil Noe práve holubicu, aby sa dozvedel, či je už niekde suchá zem. Holubica sa na druhýkrát vrátila s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku. Mnohí biblisti to komentujú ako znak toho, že skončila vojna ľudskej vzbury a nepriateľstvo medzi človekom a Bohom. Práve z tohto príbehu vznikol symbol holubice ako symbol mieru.
Duch Svätý je ako holubica, prinášajúca pokoj a mier do duše človeka. Zároveň je to veľmi plaché zviera, ktoré môžeme ľahko vystrašiť. Aj Duch Svätý je veľmi plachý a citlivý na náš hriech a veľmi ľahko ho ním môžeme zarmútiť.

Napokon sa dostávame k vrcholu dnešnej témy. Doposiaľ sme hovorili o symbolike a biblických (pred)obrazoch Ducha Svätého. Povedali sme, že Duch Svätý je akoby oblak, vietor, voda, oheň, olej, holubica,…Avšak teraz si povedzme, kto Duch Svätý v skutočnosti je  – v prvom rade OSOBA. Nie je len nejakou abstraktnou silou, nie je nejakým živlom, je osobou, ktorá má nesmiernu moc, neuveriteľnú inteligenciu, schopnosť tvoriť veci z ničoho, autoritu nad všetkými anjelmi – je jednoducho tretia božská OSOBOA.
Čo to však znamená pre nás?
Každá osoba predpokladá vzťah. Nik z nás, nik z ľudí nežije bez vzťahov. A keďže sme stvorení na Boží obraz, aj Boh má vzťahy (napr. vzťahy medzi osobami Trojice).
Boh túži aj po vzťahu s nami. Túži sa s tebou zhovárať, túži ťa počúvať, túži, aby si mu hovoril o tom, čo ťa teší, čo ti robí radosť, ale aj čo ťa trápi, v čom si nevieš dať rady, čomu nerozumieš. Túži ti hovoriť o svojej láske k tebe, o tom, čo má pre teba pripravené, aké plány s tebou zamýšľa. Túži odpovedať na tvoje otázky, túži utrieť tvoje slzy. Vieš si predstaviť, aký je úžasný?
Pred sebou vidíš ikonu azda najznámejšiu ikonu Najsvätejšej Trojice od ruského ikonopiscu Andreja Rubleva, ktorá pochádza približne z r. 1411. Osoby Trojice sú znázornené v podobe troch anjelov z príbehu, keď k Abrahámovi prišli traja Boží poslovia, ktorí mu priniesli zvesť o tom, že bude mať syna (porov. Gn 18).
Minikvíz: Skúste uhádnuť osoby Trojice na ikone. Prečo si myslíte, že je to tak?
Teraz pekne po poriadku:
Naľavo od nás v zlatých šatách je Otec. Zlato symbolizuje Božiu vládu a majestát.
Oproti nám, v strede, sedí osoba Syna. Cez jeho červené šaty, symbolizujúce krv vyliatu za nás, prechádza zlatý pás, ktorý symbolizuje kráľovskú dôstojnosť. Jeho prsty ukazujú č. 2, čo pripomína Ježišove dve prirodzenosti – božskú i ľudskú.
Napravo je Duch Svätý. Jeho šaty symbolizujú vodu (modrá) a život (zelená).
Osoby sedia akoby v kruhu, čo je znakom dokonalosti. Tento kruh je otvorený práve na našej strane, akoby nás pozývali k sebe do ich spoločenstva, mať účasť na ich božskom živote. Medzi nimi je miska (pravdepodobne s hroznom), ktorá predstavuje ich večné nedeliteľné spoločenstvo.
Za nimi sa nachádzajú tri veci: Za Otcom je dom, ktorý je symbolom otcovstva a prijatia; za Synom je strom, symbolizujúci strom života, ale aj drevo kríža; za Duchom Svätým je skala, pripomínajúca nám príbeh stretnutia Eliáša i Mojžiša s Bohom, ktoré sa odohrali na skale vrchu Sinaj.

Ježiš nám vo svojej rozlúčkovej reči tesne pred smrťou zanechal silné posolstvo o tom, že nás nenechá samých, ale pošle nám Tešiteľa. Všetci sme ho dostali v krste a rovnako ho zvláštnym spôsobom prijímame vo sviatosti birmovania. Uvedomme si, že je darom ZADARMO. Ničím sme si ho nezaslúžili a ničím nedokážeme vyvážiť jeho dar pre nás. Je jednoducho Božím darom pre nás.  Avšak na to, aby sa v nás mohol prejavovať, musíme Mu to dovoliť. Duch Svätý potrebuje našu slobodu, našu túžbu po ňom a ochotu načúvať Jeho hlasu. Jediné, čo môžeme urobiť ako poďakovanie za tento úžasný dar, je odovzdať sa mu.
Môžeme sa teraz krátko pomodliť modlitbu sv. Simeona. V tejto modlitbe odovzdáme Duchu Svätému vládu nad naším životom a poprosíme ho, aby nás v živote viedol, kam on bude chcieť:
„Príď, pravé svetlo.
Príď, večný život.
Príď, skryté tajomstvo.
Príď, bezmenné tajomstvo.
Príď, nevýslovná skutočnosť.
Príď, ty, ktorý unikáš ľudskému chápaniu.
Príď, nekončiaca radosť.
Príď, svetlo bez tieňov.
Príď, nádej všetkých spasených.
Príď, vzkriesenie mŕtvych.
Príď, môj dych a môj život.
Príď, potešenie mojej duše.
Príď, moja radosť a moja sláva, moja neutíchajúca rozkoš, žiariaci šat, spaľujúci démonov, očistenie, ktoré ma obmýva nepoškvrnenými a svätými slzami.
Ostaň, Zvrchovaný, nenechávaj ma samého: Až prídu moji nepriatelia, ktorí sa stále snažia pohltiť moju dušu, nech nájdu Teba, prebývajúceho v nej a nech hneď utečú, aby proti mne nič nezmohli, lebo uvidia Teba, najsilnejšieho zo všetkých, prebývať v dome mojej úbohej duše.“
AMEN.

Otázky do skupiniek:

  1. Čo ťa v tejto téme najviac zaujalo? Bolo v nej niečo nové, čo si si doteraz neuvedomoval?
  2. Ktorý obraz Ducha Svätého sa ti páčil najviac? Prečo?
  3. Uvedomil si si už niekedy, že krstom si sa stal príbytkom Ducha Svätého?
  4. Ako by sa podľa teba malo na kresťanoch prejavovať to, že v nich prebýva Duch Svätý?
  5. Zmenil sa nejako tvoj pohľad na Ducha Svätého po tejto katechéze?
  6. Je niečo, čo by si chcel dnes povedať Duchu Svätému?

Za spracovanie metodického materiálu ďakujeme Diecéznemu katechetickému úradu Spišskej diecézy.