Kategórie: |Značky: , , |Prečítané za 3.3 min|654 slov|

Každé spoločenstvo má svoju cestu. Sú spoločenstvá, ktoré vznikajú spontánne z priateľstiev. Iné vznikajú na základe nejakej služby. Ďalšie vzniknú na základe spoločného zážitku. Preto sa budovanie spoločenstva nedá úplne do detailov naplánovať.  Ako hovorí líderka spoločenstva Christoforus Veronika Hubeňáková, s ktorou sme tento blog spoločne tvorili: ,,plánovať je od slova plano”… Je to o pravidelnom pýtaní sa Boha na Jeho pohľad a Jeho víziu.

Budovanie spoločenstva nie je to isté ako budovanie tímu. Keď budujem tím, vyberám si tých najlepších, pozerám sa na to, čo už ľudia dosiahli, aké talenty sa u nich prejavili. Keď budujem spoločenstvo, vyberám si tých, ktorých posiela Boh, bez ohľadu na to čo už dosiahli. A spolu potom hľadáme, objavujeme a využívame naše talenty. Fascinujúce je, že nakoniec to Boh vyskladá tak, že naše dary a talenty sa dopĺňajú spôsobom, ktorý by manažéri len dlho skladali a ladili. Budovanie spoločenstva nie je možné pokiaľ jeho líder neverí ostatným, že im na spoločenstve tiež záleží a nezverí im dôležité služby, zodpovednosť. Pokiaľ líder drží všetku zodpovednosť vo svojich rukách, je jeho obdarovanie limitom. Ak dokáže delegovať, jeho talenty sú podlahou, na ktorej môže byť vybudované ďalšie poschodie. Samozrejme, nie je možné delegovať čokoľvek komukoľvek a je to tiež proces, ale to je už iná téma.

S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí alebo vstáva, v noci či vo dne semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“
(Mk 4,26-29)

Veronika hovorí: ,,Naša skúsenosť je, že rast a budovanie spoločenstva úzko súvisí so službou. Služba je najväčší dar, alebo teda jeden z najväčších darov. V službe je miesto, kde spoločenstvo aj každý jeho člen musí vyjsť zo seba. Je to miesto, kde človek potrebuje ostatných, aby to zvládol. Nevystačí si sám. Ani celé spoločenstvo často na službu nestačí. Každý potrebuje bratov a sestry a všetci spolu potrebujeme Otca. Je to škola dôvery, trpezlivosti, pokoja, lásky. A keď rastie láska, rastie spoločenstvo.Rast spoločenstva do hĺbky – v láske – musí byť základom rastu v počte členov. Každý nový človek v spoločenstve potrebuje zažiť, že je milovaný taký aký je. Iba tak. Z toho dôvodu v našom spoločenstve noví členovia neslúžia, iba sú obsluhovaní. Ale nie sú vylúčení zo vzťahov. Teda najprv budujeme vzťahy, až potom ich zapájame do služby.
Spoločenstvo rastie z Božej lásky, ktorú si navzájom prejavujú Jeho deti. Preto je pri budovaní spoločenstva rozhodujúce budovanie vzťahu s Bohom. Ale tam dobrodružstvo nekončí, tam ešte len začína. Čím hlbšia je totiž láska v spoločenstve, tým hlbšie má spoločenstvo korene. Veronika hovorí, že ju to naučilo sa modliť jednu krásnu modlitbu: „Pane, prosím, nauč ma milovať.“ Lebo vie, že sama to nedokáže. Ale s Bohom? Až je prekvapená, koľko ľudí sa jej zmestí do srdca ☺

,,A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast.
(1Kor 3,7)

Jednoducho, budovanie a vzrast spoločenstva je Božia túžba, Jeho robota, Jeho zodpovednosť a potom aj Jeho sláva.

 

Mirko Barutiak