Kategórie: , |Značky: , |Prečítané za 5.6 min|1114 slov|

Tento blog je nepriamym pokračovaním blogov, ktoré sa venujú formácii ľudí v spoločenstve. V tomto blogu sa zameriavam na to, ako je potrebné prispôsobiť štruktúry a samotnú formáciu popri raste spoločenstva. Môj pohľad je doplnený názormi dvoch lídrov zo spoločenstva Piar, pátra Juraja Ďurneka SchP. a rehoľnej sestry Timotey Šebeňovej. Obidvaja lídri stáli pri zrode spoločenstva Piar a venujú sa mu celým srdcom. Páter Juraj vyštudoval teológiu v Ríme a niekoľko rokov bol aj riadeľom Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi. Pred nejakým časom bol zvolený za provinciála rehole Piaristov na Slovensku. Sestrička Timotea má vynikajúci vhľad do vecí a je obdarená veľkým prorockým darom. Je veľmi skúsená vo výklade Svätého Písma.

Dynamickosť ako nutná podmienka
Tak, ako sa mení všetko vo svete, tak sa mení aj spoločenstvo. Je veľmi zaujímavé sledovať to, ako sa musí tomuto fenoménu prispôsobiť aj samotná formácia. Na začiatku je ľudí málo a o ich formáciu sa stará sám líder, očakáva sa najmä osobná formácia, pri ktorej líder môže ku každému členovi pristupovať osobitne, dobre ho pozná, a teda mu vie aj dobre poradiť. Toto tvrdenie veľmi podporuje aj názor sestry Timotei: “Na počiatku to bolo tak, že formáciu poskytovali dvaja z lídrov a prizývali ľudí z iných spoločenstiev, ktoré už boli rozbehnuté a zakorenené.  Po prvotných evanjelizačných kurzoch vznikali nové malé skupinky, ktoré sa raz do týždňa schádzali, aby sa spolu modlili a zdieľali, pastiermi týchto skupiniek boli ľudia, ktorí boli už viac zakorenení a skúsenejší.” Pohľad pátra Juraja je tiež veľmi podobný a nezabúda spomenúť ani duchovné obnovy: “V začiatkoch sme sa poznali všetci osobne, tak bolo ľahké hovoriť o tom, ktoré spoločenstvo potrebuje aké témy. Vyučovanie cez duchovné obnovy bolo vedené kerygmatickým spôsobom. Tak boli prejdené témy kurzov Filip, Emauzy, Jozue, …”

Spolupráca a partnerstvo s inými spoločenstvami
Ako Timotea spomína, v začiatkoch je dobré pozvať si na pomoc aj iných ľudí, ak v niektorých témach nemáme my sami dostatočnú skúsenosť. Vytvárať takéto partnerstvá je dobré nielen v začiatkoch spoločenstva, ale aj neskôr, prináša to mnoho výhod. Aj v stredných fázach nám skúsené spoločenstvo môže veľmi pomôcť. Napríklad, veľké výhody spoločnej služby vidím vo vzájomnej pomoci, kedy si môžeme vzájomne dopĺňať kapacity potrebné k jednotlivým službám.

Delegovanie ako jediná možnosť
V momente, keď je počet ľudí už väčší a lídri nemajú dostatok času pre všetkých, je dôležité delegovať časť tejto dôležitej úlohy iným dôveryhodným ľuďom, a to taktiež vyžaduje určitú systematickosť. Podobne to vídí páter Juraj: “So stále väčším rastom členov v spoločenstve sme zároveň aj museli vnášať väčšiu systematickosť vo formácii. Dnes je členov omnoho viac a taktiež formácia prebieha aj v iných mestách, kde máme skupinky. Preto sme vytvorili formačný tím, ktorý sa venuje systematickej formácií (ak sa teda dá hovoriť o systéme, pretože v mnohom je to závislé od toho, ako nás práve Duch Svätý vedie).” Rovnako sa na to pozerá aj sestra Timotea: “Postupne, ako sa spoločenstvo rozrastalo, starší preberali iniciatívu, získavali dôveru lídrov a pomáhali už oni pri organizovaní kurzov a víkendov pre mladších, či nových členov spoločentva.”
Delegovanie úloh pomáha lídrovi sa sústrediť na veci, do ktorých je povolaný, a takisto vytvára priestor na realizáciu ostatných ľudí v spoločenstve, čo je veľmi dôležité pre každého jednotlivca. Pre samotné spoločenstvo je dobré, keď sú do služby uvoľnení ľudia, ktorí majú pre to špeciálne obdarovanie a pomôže to tak celému spoločenstvu. Okrem toho, práve pri vyučovaní sa veľmi ľahko môže stať, že konkrétny človek, pokiaľ vyučuje príliš často, bude pre druhých opočúvaným. Teda ľudia už poznajú jeho myslenie a neprináša niečo extra nové, preto je dobré, keď vyučuje nielen jeden človek, ale keď sa striedajú. Myslím si, že toto sa stáva často kňazom pri kázňach a možno lídrom, ktorí sú o dosť skúsenejší voči ostatným v celom spoločenstve a vyučujú oni sami.

Formačný tím
V prípade väčšieho spoločenstva (viac ako 150 ľudí) je zaujímavé začať uvažovať o vytvorení formačného tímu. Vytvorenie takéhoto tímu vidím ako prínosné hlavne pre ľudí, ktorí prišli neskôr do spoločenstva a potrebujú rásť viac ako starší v spoločenstve. Samozrejme, lídrom spoločenstva stále zostáva zodpovednosť podielať sa na formácii celého spoločenstva, ale skúsenosti, ktoré získali starší členovia pri svojom vlastnom raste, môžu teraz títo starší členovia odovzdávať tým novším. Okrem toho, vytvorenie formačného tímu dokáže veľmi odbremeniť vedúcich spoločenstva, pretože úlohu výberu tém pre mladšie spoločenstvá bude mať na starosti práve formačný tím.

V súčasnosti funguje formácia na rôznych úrovniach. Od malých skupiniek, cez spoločné duchovné obnovy až po osobné stretnutia. V tomto všetkom netreba zabúdať ani na špecializáciu v konkrétnej oblasti, aby jednotlivec mohol rozvíjať svoje osobné dary. Ako príklad uvediem prorocký tím, či evanjelizačný tím, ktorý môže konkrétne obdarovania človeka rozvíjať veľmi praktickým spôsobom. Koniec koncov, myslím si, že spoločenstvo je tiež len určitá pomôcka pre jednotlivca, ako rozvíjať svoj vzťah s Bohom a rásť k zrelému kresťanstvu, ktoré prináša ovocie. To, ako veľmi chce človek rásť, vždy závisí na jednotlivcovi.

 

Martin Detko