Kategórie: , |Značky: , , |Prečítané za 12.5 min|2503 slov|

Budeme sa ďalej venovať téme krízy spoločenstva. Pokračujem v rozhovore s Peťom Strojným lídrom trnavského spoločenstva Aggeus – môjho niekoľkoročného vedúceho učeníckej skupinky, ktorá bola externou súčasťou spomínaného spoločenstva. Peter je okrem iného členom tímu kresťanského média, televízie LUX, kde pracuje ako riaditeľ marketingu. Spoločne sme sa pozreli na priebeh krízy v ich spoločenstve.
Zaujímalo ma, aký postoj k danej kríze v ich spoločenstve zaujali a k čomu ich táto kríza vyzvala.

Ako ste sa k tomu postavili a v čom spočívala daná kríza? (čo si robil ty ako líder?)
„Spočiatku to bolo pre mňa veľmi bolestivé, pretože ľudia z vodcovského tímu, o ktorých som sa chcel oprieť potrebovali v tom čase tiež niekoho o koho by sa mohli oprieť a myslím, že v tom čase som im veľmi oporou nebol. Dlhé roky v službe a neustály stres ma priviedli na pokraj síl kde som musel uznať, že to takto ďalej nejde. Dôležité bolo uvedomenie si, že keď som sa rozhodol ostať v spoločenstve, ktoré som pôvodne založil iba ako misijné dielo na čas počas vysokej škole, sa zmenilo Božím zásahom na dielo, v ktorom ak On ináč nedá, zostanem na celý život. Preto som prijal slobodu do vecí, najmä v tom, že už nebudujem iba niečo do času, ale na veľmi dlhý čas a tak sa postupne roztriedili aj moje priority a nakoniec aj priority vo vodcovskom tíme. Kedysi vyhľadávaná akčnosť a výkon sa museli podriadiť  budovaniu vzťahov, aby sa raz zo spoločenstva mohla stať rodina, ktorá spolu bez vonkajšej motivácie prežíva túžbu odovzdať svoje dary a talenty tým, ktorí hľadajú. K tomu sme prispôsobili aj program v spoločenstve. Rozhodli sme sa, že čas pre spoločenstvo bude maximálne 1x za týždeň, pretože ľudia sa musia venovať aj iným prioritám ako je rodina, či práca. Z toho dôvodu sme v spoločenstve obmedzili aj našu vonkajšiu službu, ktorá bola dovtedy pre naše spoločenstvo charakteristická (najmä realizovanie rôznych evanjelizačných seminárov) službu sme však úplne nezrušili. Skôr sme sa ale zamerali na spoločnú službu s inými spoločenstvami v Trnave, čo nám veľmi pomáha práve v preklenutí tohoto náročného obdobia. Takto realizujeme TT-Chvály a z času na čas nejaký seminár, do ktorého však uvoľňujeme iba ľudí, ktorí na to majú priestor. Snažíme sa investovať do ľudí a rozvíjať ich potenciál ak ich Pán do niečoho konkrétneho vola. Rešpektujeme, že Pán si jednotlivých členov môže povolať do projektov aj mimo nášho spoločenstva. Nevyžadujeme však od ostatných členov, aby boli súčasťou týchto projektov, iba ak oni sami pre to majú zápal. Takto sme postupovali už vo viacerých projektoch. Spomeniem aspoň niektoré, napr. Trnavská animátorská škola, ktorú som spolu s Ondrom Chrvalom založil a spolu so 4 členmi z nášho spoločenstva som ju ťahal asi 4 roky. Do tohoto projektu sa pridali iba tí čo chceli a videli priestor. Neskôr po jej absolvovaní som štafetu odovzdal Viktorovi, ktorému pre túto službu zahorelo srdce. Podobne sa k tomu dielu neskôr zo spoločenstva pridali iba tí čo chceli. Tiež naša Janka s Betkou založili modlitbový tím, ktorý sa pravidelne stretáva a slúži ľudom modlitbou vnútorného uzdravenia. Spolu s chalanmi nielen z nášho spoločenstva sme sa začali stretávať na modlitbách chlapov vždy ráno v piatky v garáži u kamoša pred prácou. Tieto stretnutia však nie sú povinné pre všetkých chalanov z nášho spoločenstva, ale iba pre tých, ktorým pre to horí srdce tiež. Teraz sme naše stretnutia trochu obmedzili, ale znova v tom chceme pokračovať. Naše mamičky na materskej  sa stretávajú na modlitbách matiek. Tiež tam nechodia všetky mamičky, ale iba tie, ktoré na to majú priestor. Ako som už uviedol, tieto stretnutia a aktivity pre členov spoločenstva nie sú zaväzujúce. Skôr chceme vytvárať priestor slobody pre členov, v ktorom oni sami budú môcť realizovať svoje túžby a sny, ktoré snívajú s Bohom.

Všetci členovia spoločenstva však vedia, že existuje v rámci vnútorného života spoločenstva určitý harmonogram stretávania sa, na ktorom chceme, aby členovia boli prítomní. V prvom týždni v mesiaci mame takto chvály, druhý skupinky (manželia manželské, nemanželia nemanželské), tretí týždeň patrí stretnutiu celého spoločenstva a štvrtý týždeň býva deň spoločenstva, ktorý sa každé dva mesiace strieda s dnom TT spoločenstiev, kde sa stretávame všetky spoločenstva Trnavy spolu v nedeľu a máme spolu sv. omšu, chvály, prednášku, zdieľanie a spoločný obed.

To na čo sme vo vodcovskom tíme prišli a čo si myslíme, že nám postupne v spoločenstve pomáhalo dostať sa do krízy bola absencia vyučovania. Keď totiž obmedzíte v spoločenstve službu, kde ako tak ľudia čerpajú, a ešte obmedzíte ľudom aj prísun potravy, tak kríza je hneď za dverami. Tak to aspoň bolo u nás. Domnievali sme sa, že ľudom stačí vyučovanie z TT-chvál. To bol však veľký omyl, čo neskôr aj viacerí na chuťovke skonštatovali. Myslím, že ľudia potrebujú byť sýtení. Je to jedna z podstatných vecí v rámci života spoločenstva, pretože ľuďom dáva víziu a vhlaď do vecí, nad ktorými môžu uvažovať a ktoré si môžu osvojiť. Pochopili sme, že stretávanie pre stretávanie nie vždy prináša dobré ovocie. Ľudia v spoločenstve potrebujú hovoriť o veciach, a jedny z najkvalitnejších rozhovorov, ktoré môžu vzniknúť v spoločenstve je práve spoločné uvažovanie nad otázkami, ktoré z vyučovania vyplynú. Ľudia tak dostávajú priestor na vlastné uvažovanie a v takejto atmosfére Duch Boží veľmi rád spolupracuje. Myslím, že Bohu sa páči poriadok a príprava vo veciach a kde mi dáme 30% tak on da 70%. Ale keď mi nedáme ani 10% tak potom sa to musí prejaviť aj na živote spoločenstva.“

TVÁROU V TVÁR REALITE
Jedným zo znakov krízy je, že sme nútení zastať, poobzerať sa okolo seba a uvedomiť si, čo sa to vlastne deje. Kde to som? Ako som sa sem dostal? Čo som spravil zle? Potrebujeme prepojiť aktuálne rozpoloženie s veľkým príbehom, ktorý sa deje okolo nás. Vidím svoje slabosti. Vidím nedostatky a chyby. Vidím, v ktorých oblastiach som ťahal sám a bez Boha. Vidím, kde som konal na oslavu seba samého. Dôvod na smútok? Vonkoncom nie! Na pokánie a zmenu myslenia i konania? Áno! Práve som totiž obsiahol pravdu, na ktorej sa dá stavať nové dielo, nové poschodie veľkej stavby môjho života! Stavať sa dá iba na tom, čo je pevné a ozajstné, a to je Pravda! Vďaka Bohu, že si došiel až sem! Vďaka Bohu, že Jeho Duch ťa uviedol do pravdy, aby s tebou mohol hýbať doteraz nepochopiteľnými spôsobmi. „Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť.“ (Jn 16,13)
V kríze takto zakaždým prichádza možnosť nanovo a skutočnejšie žiť vieru, vzťah s Bohom, spoločenstvo. To, čo doteraz bolo motivované vonkajšími pohnútkami (výkon; pohľad ostatných na mňa; potreba niekam patriť; mať dobrý pocit zo seba a svojej služby), sa premieňa na niečo vnútorné, očistené od sebeckých pohnútok (túžba darovať seba; starostlivosť o iných; horiace srdce pre Božie plány).

PROBLÉM SI ŽIADA TVORIVÉ RIEŠENIE
Tvorivosť je základnou vlastnosťou lásky, a teda Boha, ktorý je Láskou. Vďaka poníženiu, ktoré sa na začiatku krízy objaví, vďaka všetkým problémom, ktoré odrazu vidíme, môžeme nechať úplnú iniciatívu Božiemu Duchu. Ten sa veľmi rád ujme spoločenstva a jednotlivých sŕdc, pretože to je jeho potešením. Ak sa vďaka kríze ako spoločenstvo zastavíme, objasníme si body, v ktorých zlyhávame, máme možnosť sa zamerať na to, aby sme tieto oblasti nechali rásť pod Božou rukou. Od tohto momentu sa priprav na prekvapenia! „Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.” (Jn 3, 8) Duch bude konať v jednotlivcoch a zároveň budú naplnené túžby aj potreby nielen celého spoločenstva, ale aj okolia, do ktorého je dané spoločenstvo zasadené. Boh sa bude zjavovať v neuveriteľných nápadoch a stále nových snoch, príde nová sloboda! „Pán je Duch; a kde je Pánov Duch, tam je sloboda.“ (2 Kor 3, 17)
Je dobré nechať sa viesť pri tvorivosti Duchom Svätým, ktorý obnovuje naše srdcia a vytvára v nich pôdu pre zasiatie nových zrniek Božieho kráľovstva. „Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme“ (Žalm 104, 30) Prosme si v tom skutočnú otvorenosť. Spoločenstvo sa môže pretaviť do malých skupiniek, kde sa ľudia s podobnými problémami a podobne horiacimi srdcami môžu navzájom stretávať a povzbudzovať. Iní môžu v mene spoločenstva chodiť slúžiť mimo, a stále ostanete spojení, stále je tu možnosť prísť sa obohatiť a navzájom sa držať.

Chcem zdôrazniť, dovoľme iným byť pre nás darom! Nepodľahnime pri tom potrebe byť všade! Otec nikdy neporodí dieťa a mama nemá takú silu, aby postavila múry domu. Preto aj v spoločenstve, pokladajme iných za väčších od seba a nechajme, nech sa v nich naplno prejaví Božia vôľa a obraz, na ktorý sú stvorení. „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho.“ (Flp 2,3) Nechajme iných realizovať sa v jednotlivých veciach, pre ktoré spoznali, že ich srdce horí. Nevstupujme do toho s nutkavou potrebou mať všetko podľa seba, alebo s nastavením „ja by som to vedel lepšie“! Pomáhajme iným vytiahnuť na svetlo to, čo do nich Boh vložil! Má to obrovskú silu! Presne takú, ktorú spoločenstvo potrebuje na to, aby prešlo ťažkým obdobím. Buďme jedno telo! (1 Kor 12, 20-22)

KDE JE VLASTNE PROBLÉM?
Spoločenstvo, nech už necháme Duchu akékoľvek silné pôsobenie, musí podliehať určitým pravidlám a poriadku, ktoré je pre danú komunitu vždy charakteristické. Boh je Bohom poriadku. „Ale nech sa všetko deje slušne a po poriadku.“ (1 Kor 12, 20-22) Spoločenstvo sa tiež nemôže rozdeliť na malé skupinky bez možnosti stretávať sa aj ako celok. Vyhlo by sa tak možnosti vzájomnej kontroly, neustáleho zjednocovania si vízie a tak aj povzbudzovania vďaka svedectvám Božích skutkov, ktoré sú zjavené na jednotlivých poliach pôsobenia.
Dôležitými piliermi, ktoré nesmú v žiadnom spoločenstve chýbať sú: 1. modlitba, 2. stretávanie sa: so zdieľaním životov a formáciou, 3. služba. Sú opreté o seba. Akonáhle jeden z nich padne, rozsype sa spoločenstvo. Modlitba udržuje napojenie na Boha a dáva priestor konať Duchu. Stretávanie a zdieľanie životov nás vyvádza zo seba, pomáha niesť vzájomné bremená. Pri tom formácia nás učí viac o Bohu, kŕmi nás, buduje postoje a vieru, aby sme vládali ďalej spoločne kráčať. Služba nedovoľuje spoločenstvu uzavrieť sa samo v sebe, ale otvára ho pre okolie, čiže predchádza akémusi „zhnitiu“ darov vnútri komunity. Boh vždy dovolí vzniknúť spoločenstvu v kontexte rozličných potrieb, ale aj potenciálu okolia (mesta, regiónu, krajiny), na ktoré skrze spoločenstvo môže priniesť odpovede, naplnenie a možnosti žiť Božie kráľovstvo jedinečným spôsobom na danom mieste podľa jeho vôle.
Poznať svoj stav a úroveň stability jednotlivých pilierov nám môže pomôcť rozoznať pôvod krízy a viesť k riešeniam, ako chýbajúce alebo nefungujúce časti doplniť.

Zhrniem iba pár vetami. Ak ťa zastihne kríza, neboj sa priznať si, že si v niečom zlyhal. Keď pomenuješ konkrétnu oblasť, pozvi do toho Boha. (Vystríham ťa pred riešením svojich nedostatkov „po svojom“. Uisti sa, či si v tom naozaj úplne vnímavý na Neho!)
Čo bude nasledovať ďalej? Môžeš sa nechať prekvapiť, určite v tom však nebudeš sám! Boh koná jedinečne ale aj „hromadne“. Budeš vidieť, ako tvoje túžby „sedia“ s túžbami ľudí okolo, budeš vidieť, ako sa mení okolie, budeš vidieť mnoho nových vecí. V pokore sa nechaj viesť, vďaka tejto kríze budeš vidieť ďalej!
Odkiaľ toľká istota? Boh miluje žiť v spoločenstve, Boh miluje žiť medzi ľuďmi „A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: “Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojim ľudom.“ (2 Kor 6, 16) – je jeho záľubou zjavovať sa na vzťahoch, na uzdraveniach sŕdc, na premenách životov, na dopĺňaní sa charakterov, na zjednocovaní rozličných darov… Boh sa CHCE nechať poznávať. „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ (Jn 17,3)

 

Veronika Vaculčiaková