Slovo pre animátora: Priatelia, estetike miništrantov venujeme viac tém. V predchádzajúcej sme pripomenuli miništrantom, že oblečenie je prvým znakom toho, či si chlapec miništrovanie váži. Či túto službu berie seriózne, alebo len tak, ľahostajne, ako nejaký zábavný doplnok. Pravda je však taká, že byť len pekne oblečený nestačí. Ani nádherné šaty totiž neurobia zo špinavého, zanedbaného chlapca vzor pre iných. Práve naopak.
Zvýraznia sa rozdiely medzi krásou obleku a drsnou realitou tela. A to je katastrofa. Ako len pohoršuje neveriacich, keď kresťania hovoria o krásnom, nádhernom, dobrom Bohu a pritom im chýbajú základné ľudské návyky. A o čo viac krútia hlavami, ak to chýba tým chlapcom, ktorí kresťanov reprezentujú pri oltári a sú postavení do centra pozornosti. Túto kresťanskú duchovnú schizofréniu a základný rozpor musíme napraviť. Pripomínam, že sledujeme aby formácia miništrantov bola komplexná. Preto využívame každú príležitosť, aby sme z nich vykresali kvalitných ľudí. Verte, či neverte, teraz ideme do toho podstatného.
Cieľom je teda vštepiť chlapcom presvedčenie, že miništrovať sa chodí čistý a upravený. Ak sú určité nedostatky, je nutné získať správne ľudské návyky.
Metodika: Obleku, telu i duši čistota sluší.
Materiál: Veľký papier, fixky, perá, zápisníky, pripravený text s aktivitou, špendlíky, lepiaca páska, malé ceny na odmenu.
Voľne prerozprávaj:
Chlapci, hádam ani netreba pripomínať, že vo všetkých náboženstvách poznajú úkon očisťovania. O čo išlo? O tom by sa dala napísať kniha. Ale my zostaneme pri tom, že tí, ktorí vstupovali na posvätné miesta, museli byť bezpodmienečne obradne čistí. Neideme spomínať všetky prípady, ale za všetky sa pristavme pri Židoch. Tí si veru na čistotu veľmi potrpeli. Dodržiavali veľmi veľa predpisov, ktoré ich udržiavali v čistom stave. Ľudia sa nemali stretať s nečistými zvieratami, s hriešnymi ľuďmi, nesmeli jesť nečisté jedla… Ak boli nečistí, nemohli sa zúčastňovať liturgických slávnosti. Preto praktizovali rôzne úkony očisťovania. Museli si veľmi často umývať ruky i celé telo. A ešte iné predpisy dodržiavali, len aby sa mohli stretnúť s Bohom.
Pre kňazov a ich služobníkov boli predpisy ešte prísnejšie. V židovskom chráme nemohli v stave nečistoty pristúpiť k oltáru ani k liturgickým úkonom. Táto tradícia (ba nutnosť) sa v zdravej miere preniesla aj do Katolíckej Cirkvi. Tak či tak, jedna pravda sa uchováva po tisícročia: K oltáru musíme prichádzať čistí, pretože vtedy prichádzame pred Boha. Povedzme si však pravdu: Niekedy to miništrantom robí problém. Zabudnú, alebo nemajú čas urobiť si pred svätou omšou dokonalú hygienu. Máte s tým skúsenosť? Videli ste chlapca miništranta, ktorý na to pozabudol? Ja hej. To vám bola hanba. Aby sme sa vyhli trapasom, urobíme si verejnú diskusiu na túto tému.
Aktivita: Obleku, telu i duši čistota sluší.
Rozpravu začneme tým, že na veľký papier nakreslíme postavu miništranta. Poslúži nám ako model, do ktorého v závere zapíšeme poznámky, ako sa treba starať o jednotlivé časti nášho tela. To, na čo sme spoločne prišli. Nuž a aby postup nebol chaotický, začneme hodnotiť miništranta od hlavy nadol. Pomôžeme si krátkym humorným opisom ako to niekedy v praxi býva. Zároveň tým prítomným dávame možnosti. Správne i nesprávne. Úlohou chlapcov je podčiarknuť správne odpovede. (To v prípade, ak máme pre nich vytlačený nižšie uvedený text.) Ak text nie je, tak po prečítaní viet im dáme čas, aby napísali na svoj papier odpoveď, ktorú považujú za dobrú. Pozor, vety sú zámerne trochu mätúce a aj ironické. Akokoľvek, je medzi nimi aj správna odpoveď. V texte je vyznačená hrubým písmom. Cieľom aktivity je humorným spôsobom, bez urážok dôstojnosti chlapcov poukázať na hygienu miništranta. Dávame pozor, aby chlapci nezačali hľadať chybu jeden na druhom a aby sa neposmievali jeden druhému.
1. Vlasy.
Aké ich má mať miništrant? Možnosti sú pestré. Najlepšie je keď je miništrant holohlavý alebo strapatý. Veľmi pôsobivé je keď má vlasy mastné, učesané, nalakované, s tužidlom podľa vzoru Hamšík, dlhé, čisté, krátke, prefarbené, s príčeskom, s cestičkou, zapletené do vrkôčika alebo do chvostíka. Tak ako mali Tatári. Veď aj miništrant musí byť niečo extra. Chlapci, odhalili ste, čo je pravda a čo klam? Nie? Tak ešte raz. (Zopakujem text.)
2. Uši.
Nie sú len na to, aby nám čiapka nespadla na ramená. Máme nimi počúvať, preto je dobré, ak sú natiahnuté ako lopúchy. Ak sú zaprášené je to znakom, že miništrant sa namáhal počúvať. Dal ich totiž na také miesto s do takej polohy, kde sa prášilo. Je jedno aké sú, hlavne že sú čisté. Vidíš, vidíš… Len jedna veta z textu je pravdivá. Ktorá by to bola?
3. Tvár.
Jej ozdobou je veľký raťafák a mnohopočetné jazvy. Hej, každá jazva je ozdobou chlapa. Hovorí o tom, že dotyčný človek sa zasadil za správne veci? Nuž a čistá pokožka je bonus naviac. Je však len akýmsi doplnkom. Tá patrí len dievčatám, pretože starať sa o tvár je výnimočne babská záležitosť. Hm, čo je na tom všetkom pravda?
4. Dych.
Ako dobre zapôsobí, keď sa v kostole objaví u niekoho dych s vôňou cesnaku, cibule či tabaku, však? Jeho prínos je v tom, že hneď to zobudí z driemot široké okolie veriacich. Zjav svedčí aj o tom, že dotyčný vie pripraviť pre druhých správne pokánie a ľudia si nemusia vymýšľať nijaký špeciálny sebazápor. Na schôdzke miništrantov síce ktosi zašepkal, že je dobré, ak je dych človeka čerstvý. No Mišo, naša miništrantská hviezda, nás hneď poopravil, že to mohol povedať len slaboch. A čo hovoríš ty? Čo je dobré?
5. Zuby.
O zuboch sa dá toho povedať až, až. Keďže ich je 32, tak je tu aspoň 32 možnosti aké môžu byť. Prinášajú síce pre miništranta šarm, ale aj bez neho sa dá žiť. Hm, zuby… Človeka povzbudí štrbavý úsmev so zeleným povlakom. Pekné sú aj krivé, divoko rastúce, deravé, čisté i biele zuby. Zhrnieme to do jednej vety: Hlavne je, že miništrant nie je bezzubý alebo že nie je šelma zubatá.
6. Krk.
Teraz príde správa z pozorovania života: Videl som, ako si Jano obliekol úplne čistú albu. Po miništrovaní ju pohodil na stoličku a rýchlo zmizol. Na vešiak ju dávala kostolníčka. Pozrela sa na golier a prekvapene zhíkla: „Ach táto alba sa nosila hádam už rok. Musím ju vyprať.“ Ani len netušila, čo nosí Jano na krku. Ja som sa išiel na to pozrieť a videl som to: Mal tam presne takú vrstvu, aká je na mojom prevodovom koliesku na bicykli. Priatelia, zapnite teda všetky kolieska vo svojej mozgovni a odpovedzte na nasledujúcu otázku iba jedným slovom. Aký má byť krk miništranta? (Čistý.)
7. Ruky.
Vyznáva sa miništrant: „Raz som krátko zapochyboval, či náš duchovný otec je veriaci. Prečo? Lebo počas omše neveriacky krútil hlavou i očami. Ale pochopil som príčinu kňazovej slabej chvíľky. Stalo sa to vtedy, keď môj kamarát držal lavabo – snehovo bielu utierku. Keď kňaz videl Jožove ruky, nechcel veriť, že sa na ne môže usadiť toľko špiny.“ Veru špinavé ruky miništranta sú postrachom kňaza, kostolníka, veriacich. Značkuje nimi všetko: velum, lavabo, paténu, košeľu… Nuž a to by ste ešte mali vidieť tváre ľudí, ak pri prijímaní drží paténu a tieto ruky podstrčí každému pod nos. Jediné riešenie pre každého je mať ruky vždy umyté.
8. Nechty.
Tie síce patria k rukám, ale zaslúžia si našu špeciálnu pozornosť. Mnohí ľudia sa držia hesla: „Hryz sem, hryz tam a nechtu niet.“ Iní ich naopak majú dlhé, s riadnou vrstvou bahna. Hádam v časoch krízy by sa tam dali pestovať aj uhorky. Pre miništrantov navrhujem aby si ich vždy skontrolovali, vyčistili, prípadne ostrihali.
9. Civilný oblek miništranta.
Ten často nakukuje spod „miništrantskej uniformy“. Nuž a keď sa tá vyzlečie máme pred sebou chlapíka s často „najnovším pouličným výkrikom módy“. Model je zložený z prepoteného trička z ktorého trčí nezahalené brucho; zo zamastených nohavíc vzor detva, ktoré sú ovešané reťazami a vrstvou blata ako na traktorovom blatníku; z murárskych topánok či krikľavých tenisiek, z ktorých trčí palec. Uf, uf… Kde sa podela kultúra obliekania. Jednoznačne tu treba zaviesť vkus.
10. Nakoniec to najlepšie: Exotická vôňa miništranta.
Hm, horšie povedané smrad. Všeličo sa na človeka časom nalepí… Pot je to, čo si nikto nepraje. Ak je zdrojom tejto omamujúcej vône miništrant, je „správny chlapík“. Niečo sa už od opustených chlapov naučil. Našiel svoje miesto na svete. Treba ho dať do centra k oltáru, lebo jeho aróma zničí v textilných látkach mole a v drevených sochách červotoče. Taký miništrant ma okolo seba vždy voľný priestor, preto mu dávame dôležité úlohy. Povzbuďme ho ešte k tomu, aby túto vôňu prajašterov zmiešal s lacným sprejom. A roj múch ho neopustí. Dúfam, že ste to nebrali vážne a že riešenie poznáte. Spočíva v pravidelnom sprchovaní. Lebo inak je nám všetkým naokolo beda.
Nuž teraz zverejníme správne odpovede a vysvetlíme prečo je tomu v jednotlivých prípadoch tak. Za každú správnu odpoveď získajú chlapci bod. (Pozor, niekde sú aj dve správne odpovede.) Vyhráva ten, kto má najviac bodov. Je dobré, ak máte pripravenú odmenu pre prvých troch miništrantov. V závere aktivity správne odpovede zapíšeme do plagátu a môžeme ho vyvesiť na nástenku. Nech sa poučia aj iní.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
Budú ešte viac praktické.
- Zistite, či netreba urobiť farskú brigádu na upratanie vašej miništrantskej skrine.
- Prezrite si vaše miništrantské oblečenie a zistite jeho stav a čistotu. Nič v zlom, ale hlavne si všimnite goliere a rukávy.
- Zabezpečte dostatok vešiakov a dohodnite spôsob ukladania časti oblekov.
- Urobte si sebareflexiu a sledujte, aké máte návyky. Či po Svätej omši si všetci starostlivo uložia svoje miništrantské oblečenie, aby zostalo čisté a nepokrčené.
Predsavzatie: Pravidelne si kontrolovať čistotu tváre a rúk.
Skutočný príbeh: Každý z vás istotne pozná slávneho sochára Michelangela. Už za jeho života veľmi obdivovali jeho diela. Raz sa ho spýtali: „Majster povedzte nám, akú metódu ste použil na vytesanie tej nádhernej sochy Mojžiša?“ Umelec sa usmial a pokorne odpovedal: „Je to veľmi jednoduché. Zoberiete veľký kus mramoru a osekávate všetko, čo sa nepodobá na Mojžiša!“
Odpoveď bola jednoduchá, dôvtipná a hlavne obsahovala hlbokú pravdu.
Ktovie, čo by odpovedal na otázku: „Majstre, akú metódu treba použiť na výchovu miništranta?“ Hm, možno tiež treba zobrať mladíka a „osekávať“ z neho všetko, čo sa nepodobá na Božie dieťa. Ak chceme byť nádhernými ľudskými bytosťami, musíme v sebe otesať všetko, čo je neľudské, špinavé, neestetické, neprirodzené, pokrivené… Len potom z mladíka „vyskočí“ správny miništrant, ty!
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
