Slovo pre animátora: Vrátime sa ešte k Dominikovi Saviovi a bližšie si vysvetlíme jeho predsavzatia podľa ktorých usmerňoval svoj život. Robíme to preto, aby sme chlapcom ponúkli určité pravidla, podľa ktorých by si zase oni mohli riadiť ten svoj život. Pamätáme aj na to, že im ponúkame základy miništrantskej spirituality. A centrálnym heslom, ktoré nám to všetko pomôže pochopiť je slovo priateľstvo. Pomôžeme chlapcom zistiť, že mať priateľov, to sa cení. Mať priateľa znamená nezostať sám. Priateľstvo patrí medzi najcennejšie skutočnosti v živote každého z nás. Zároveň tým chlapcom, ktorí sa rozhodli zložiť miništrantské sľuby pomáhame získať radostné odhodlanie ako naplniť toto ich rozhodnutie.
Cieľom je chlapcom príťažlivo ponúknuť predsavzatia, ktoré by ich priviedli k radostnému spôsobu života a vytvorili ich miništrantskú identitu.
Metodika: Kto našiel priateľa, našiel poklad.
Materiál: Papiere o veľkosti A4, malé lístočky, perá, špendlíky alebo lepiaca páska, CD prehrávač.
Aktivita s Božím slovom:
Najprv si prečítajme evanjelium (Jn 15, 9-17), ktoré hovorí, že aj Pán Ježiš túžil mať priateľov. Evanjelista Ján nám približuje slová, ktorými Pán Ježiš hovorí svojim apoštolom o priateľstve takto :
Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene. Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom.
Komentár k textu:
Priateľstvo? To sa cení. Opravdivý priateľ je na nezaplatenie. Pochopí, odpustí, neodsúdi, poteší, poradí, pomôže povstať na nohy. Mať priateľa znamená mať dobrý vzťah s iným človekom. Vytvára sa komunikáciou, cez ktorú sa láska spláca láskou. Je tam, kde je úcta k druhému, kde sa jemne rozpráva, ticho počúva a nešetrí sa úsmevom. Je to stav v duši, kedy sa človek neobáva toho druhého, ale cíti ako mu ten fandí. Áno, Ježiš bol takým priateľom ľudí a všetci okolo neho cítili, že ich má rád. Od neho sa učia priateľstvu ľudia všetkých čias.
Aj Dominik si pravé priateľstvo veľmi vážil. Nadväzoval priateľstvá s rovesníkmi, ale aj s dospelými ľuďmi. No nadovšetko chcel byť v priateľstve s Ježišom a Máriou. To bol prvý a hlavný bod jeho predsavzatia. Ostatné body to rozvíjajú. Majú vnútornú logiku a nadväzujú na seba. Všimnime si ich teda ešte raz. Prečo? Myslím si, že sú vynikajúcimi zásadami aj pre náš život. Mohli by byť akousi regulou života pre všetkých miništrantov. Tu sú:
- Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária.
- Radšej umrieť, ako ťažko uraziť Pána Boha.
- Budem sa často spovedať a na prijímanie pôjdem vždy, keď mi to spovedník dovolí.
- Budem svätiť zasvätené sviatky.
- Budem sa snažiť slúžiť Pánovi vo veselosti.
Ako sú teda tieto Dominikove zásady života navzájom prepojené? Veľmi zreteľne. To hlavné – priateľstvo s Ježišom a Máriou sa udrží len tak, ak sa odstráni to, čo mu v tom bráni. A to je najmä hriech. O tom hovorí druhý bod: Radšej umrieť, ako ťažko uraziť Pána Boha. Dá sa to povedať aj takto: Mojím cieľom je nebeský domov za každú cenu. Preto neurobím nikdy ťažký hriech. Myšlienky vystihujú konečný cieľ každého miništranta, zmysel jeho života: Ide o dosiahnutie neba za každú cenu.
Tretia zásada: Budem sa často spovedať a na prijímanie pôjdem vždy, keď mi to spovedník dovolí, hovorí ako Dominik túžil po prítomnosti Pána Ježiša vo svojej duši. Tu musíme poznamenať, že v tom čase sa chodilo na Sväté prijímanie veľmi zriedka, ale spovedník mohol odporúčať aj častejšie Sväté prijímanie. Preto toto predsavzatie upravíme: pre dnešné časy: Budem sa často spovedať a na prijímanie pôjdem vždy, keď to len bude možné. A čo k tomu dodať? Priateľstvo vyžaduje, aby jeden druhého nosil v srdci. To je krásne, však? Predsa však môže prísť zo strany človeka k prerušeniu priateľstva s Ježišom. Preto sa v tejto zásade ponúka riešenie, čo robiť, ak by sa niekto predsa len ocitol v hriechu – vyspovedať sa. Predsavzatie upozorňuje na prostriedky, ktoré máme používať k dosiahnutiu neba: Svätá spoveď a Sväté prijímanie. Povedzte mi, prečo to nevyužívať a neprijímať často Pána Ježiša vo Svätom prijímaní?
Štvrtý princíp Dominikovho života sa zdá byť veľmi bežný: Budem svätiť zasvätené sviatky… Ale je nesmierne dôležitý! Ak má priateľstvo s Ježišom a Máriou rásť, človek si musí na nich nájsť čas. Má mať s nimi často „duchovné“ rande. Hej, priateľstvo potrebuje čas a preto sa Dominik rozhodol, že bude kvalitne sláviť zasvätené sviatky. A to je výzva aj pre nás. Aspoň v nedeľu a sviatky si treba nájsť dostatok času na stretnutie s Ježišom a Máriou. „Okúpať sa“ v ich prítomnosti a láske. Potom nám bude sveta žiť. Presvedčite sa, že je tomu tak!
Nuž a piaty bod: Budem sa snažiť slúžiť Pánovi vo veselosti, poukazuje na to, že Dominikov vzťah k Ježišovi sa vyvíjal v radosti a nie v strachu. Je to nadčasové tvrdenie, ktoré je také blízke všetkým mladým ľuďom. Dominik pochopil, že duchovný život nie je život v smútku, ale v iskrivej radosti. Keď pochopíme, že s radosťou sa lepšie kráča životom, vyhrali sme aj my. Radosť prebúdza úžasnú energiu a nijakú službu nám už nebude ťažké vykonať. Radosť zapaľuje srdce nadšením. Po radosti každý túži a jej nedostatok spôsobuje osobné katastrofy. Darcom radosti je Ježiš a podmienkou aby sa usadila v hociktorom ľudskom srdci je čisté srdce.
Námet na zamyslenie:
Čo dodať na záver hodnotenia Dominikových predsavzatí? Snáď len konštatovanie, že tento mladý svätec bol génius. Nevymyslel nejakú strastiplnú ani komplikovanú duchovnú cestu, ale prišiel na jednoduché zásady, ktoré sa dajú bez problémov žiť. Všetko čo si naprogramoval zapadá do systematického celku. A my môžeme s radosťou vykríknuť: „Ach akú nádheru mal v duši.“ Ale môžeme aj dodať: „Ach, akú nádheru môžem mať v duši aj ja.“
Ale aby sa predsavzatia nestali len prázdnymi slovami, navrhujem ich doplniť ešte o praktické potvrdenie. Ide o čosi také ako razítko na konci krásneho listu a znie: Denne urobím jeden dobrý skutok. Ide o pečať, že to ty, ba každý miništrant so službou myslí naozaj vážne. Teraz môžeme povedať, že všetky tieto uvedené zásady sú aj cestou k svätosti, k šťastiu každého miništranta – či už zloží sľuby, alebo nie. Ak si zásady osvojí a bude ich žiť, určite ho čaká šťastie a veľké bohatstvo v nebi. A máme to. Čo? Obsah miništrantských sľubov.
Aktivita:
Dnešná ponúknutá činnosť na stretnutie sa zaoberá témou priateľstva. Pôjde nám o to, aby sme sa o ňom dozvedeli viac a najmä aby sme ho v skupinke aj zacítili. Potom budeme mať nádej, že zacítime aj priateľstvo a lásku Ježiša i Panny Márie. K tomu ponúkame viac aktivít:
- Najprv vyprovokujeme chlapcov k zamysleniu sa nad otázkou, čo je to priateľstvo. Urobíme to tak, že im rozdáme papieriky a potom im opakujeme vetu: Priateľstvo je… Počkáme, kým si chlapci zapíšu, čo si pod priateľstvom predstavujú. Keď to urobíme päť krát za sebou, vetu zmeníme na: Mať priateľa pre mňa znamená… Opäť zopakujeme vyššie uvedený postup. A do tretice opäť päť krát zopakujem: Bez priateľa sa cítim… Potom každý prečíta, čo napísal. Nakoniec si môžeme na túto tému aj pekne porozprávať.
- Poukážeme aj na zlých priateľov, ktorí môžu chlapcov strnúť na zlé chodníčky. Lebo často platí: Povedz mi s kým sa priatelíš a ja ti poviem, čo ti hrozí. Alebo: Aká partia, taký človek.
- Rozdáme nové papieriky a vyzveme chlapcov, aby na jednu stranu napísali odpovede na otázku: „Čo buduje priateľstvo?“ Odpovede môžu napríklad byť takéto: úcta k druhému, podelenie sa o zážitky, porozprávanie sa, hry, spoločné záľuby,… Na druhú stranu nech zase napíšu odpovede na otázku: „Čo búra priateľstvo?“ Chlapci istotne majú s tým skúsenosti. My ponúkame tieto fakty: šomranie, ohováranie, ironické šuškanie, posmievanie sa, prezývanie sa, násilie, bitky,… Na záver tejto časti aktivity môžete spolu vytvoriť rebríček, ktoré veci najviac budujú a ktoré najviac búrajú priateľstvo. Týchto sa treba chrániť ako moru.
- Nuž a nakoniec zoberieme papier formátu A4 a upevníme ho špendlíkom alebo lepiacou páskou každému z prítomných na chrbát. Pustíme dobrú muziku a chlapcov vyzveme, aby každému z prítomných napísali, čo si na tom dotyčnom najviac cenia. Prečo je dobrý kamarát. Potom po niekoľkých minútach vyzveme chlapcov, aby si svoj text z chrbta dali dolu a v tichu si ho prečítali. Je to ich malé tajomstvo, ktoré ich môže v srdci tešiť a na duši dlho hriať. Nuž a ak si tam napíšu dátum a lístok si odložia, po rokoch budú istotne milo prekvapení, akí duchovne krásni boli.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- Porozprávať sa, čo to znamená priateliť sa s Ježišom a Pannou Máriou. Čo treba preto urobiť, čo by mal človek pri tom asi v srdci cítiť… Je to ťažké, alebo ľahké?
- Povedzte si, akých priateľov ste už mali a prečo ste si ich vážili.
- Pozná niekto nejaký príbeh, v ktorom sa priateľ obetoval za druhých
- Čo by bolo treba urobiť medzi vami miništrantmi, aby ste boli lepšími priateľmi?
Predsavzatie: Pospytovať si svedomie podľa vyššie uvedených miništrantských zásad. Zapísať si ich na obrázok (napr. Dominika Savia) a snažiť sa ich uskutočniť vo svojom živote.
Príbeh: Anglický kráľ Richard Levie Srdce bol veľmi statočný. V roku 1199 podnikol so svojim vojskom výpravu proti Saracénom v Palestíne. Chcel zabezpečiť, aby sväté miesta natrvalo nepadli do rúk pohanov. Kráľ bol medzi svojimi vojakmi veľmi obľúbený. Mal veľa priateľov, ktorí boli ochotní obetovať aj svoj život za neho. Nepriatelia sa ho báli a preto rozmýšľali, ako ho dostať do pasce a zničiť. A raz k tomu skoro došlo. Richard sa v jeden krásny deň vybral so svojou družinou na poľovačku a pritom vôbec netušil, že mu nepriatelia pripravili pascu. V rokline ho obkľúčili a s veľkou presilou prepadli. Nastal tvrdý boj a nepriateľ vyhrával. Mnohí jeho rytieri padli. V najkritickejšej chvíli však jeden z jeho priateľov skríkol: „Ja som kráľ!“
Len čo to nepriateľskí vojaci počuli, zúrivo sa naňho vrhli. To využil Richard a prebil sa z obkľúčenia. Rýchlo vyskočil na koňa a zachránil si život. Netrvalo dlho a nepriatelia premohli rytiera, ktorý sa vydával za kráľa. Predviedli ho pred sultána Saladina. „Ach, ale veď to nie je kráľ Richard.“ skríkli prekvapene. Tu zbadali svoj omyl. Avšak obeta priateľa za svojho kráľa tak ohromila Saracénov, že sa veliteľ Saladin zachoval veľkodušne. Nášho rytiera nezabil. Richard, keď sa dozvedel, že jeho priateľ žije, rýchlo dohodol jeho výmenu za desať zajatých arabov.
Čo dodať? Veru, niet nad dobrého priateľa. Ježiš ním istotne je. A čo ty? Si dobrý priateľ? Toľko na dnes. Inokedy niečo iné.
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
