Slovo pre animátora: Sú znaky, ktoré nám hneď vypovedajú o čo ide. Vidíš to a vieš, na čom si. Tieto gestá sú akýmisi prostriedkami identifikácie. Človek nimi dáva najavo s čím sa zjednocuje, s čím sympatizuje. Napríklad, keď sa futbalista vybiehajúci na ihrisko prežehná, hneď vieme, že je kresťan. Nuž ale tiež je pravda, že tak často sa prežehnávame a pritom tak často zabúdame, o čo pri prežehnaní ide, že to až bolí. Mnohé gestá robíme mechanicky ako stroje. Vnútro sa nám vôbec neprebudí. City sa nezachvejú a myseľ blúdi po galaxii. Aby k tomu viac už nedošlo, práve preto ideme dnes o prežehnaní hovoriť. A opäť nám pôjde o preniknutie do hĺbok tohto symbolu. Naše úsilie bude smerovať k tomu, čo a ako prebudiť, aby miništranti robili tento úkon dôstojne, a hlavne aby sa s ním stotožnili. Téma má teoretickú aj praktickú časť. Katechéza o kríži je vždy aktuálna a môže sa počas formácie miništrantov použiť aj viackrát. A to aj na duchovnú obnovu.
Hlavným cieľom je uvedomiť si, čo je to prežehnanie, zvnútorniť tento úkon a prebudiť vedomie i srdce miništrantov k prežívaniu tohto úkonu.
Metodika: Identifikujte sa prosím!
Materiál: Sväté Písmo, Kríž s korpusom Pána Ježiša, perá, zápisník.
Aktivita s Božím slovom:
O kríži nám toho veľa povedal sám Pán Ježiš. V jednej reči ho spojil s tými, ktorí ho chcú nasledovať. Evanjelista Matúš to zaznamenal do svojho evanjelia takto: (Porov. Mt 16, 24-27.)
Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.
Komentár k textu:
(Voľne prerozprávaj.) Chlapci, dnešné Božie slovo okomentujeme jednou starou legendou. Tá hovorí o tom, ako skupina ľudí putovala do zasľúbenej zeme. Každý si niesol okrem batožiny aj svoj osobný kríž. Jeden z putujúcich však začal špekulovať: „Ten môj kríž je akýsi mimoriadne ťažký a pridlhý. Prečo si neuľahčiť cestu?“ Dlho neváhal a rozhodol sa z kríža odpíliť veľké kusisko. Ej, ale sa mu kráčalo ľahko. A hneď to aj oznámil ďalším:
„Hej, ľudia, nebláznite… Pozrite sa, ako je mi sveta žiť. Zbavte sa svojich krížov. Bez nich sa žije omnoho ľahšie,“ vykrikoval na ostatných. No jeho nadšenie trvalo len chvíľku, pretože onedlho sa putujúcim do cesty pritrafila priepasť. Bola nesmierne hlboká a nedala sa obísť. Pútnici rozmýšľali, ako ďalej… Tu ktosi dostal nápad a preklenul priepasť svojím krížom. „Aha ľudia. Sedí to. Môj kríž poslúžil ako lávka na druhú stranu. Prešiel som za pomoci svojho kríža.“ kričal od radosti z druhej strany. Skúsili to aj iní a predstavte si, každého kríž bol akurát… Dalo sa po ňom prejsť ponad priepasť. Všetci jasali na druhej strane, až na jeden prípad. Do zasľúbenej zeme sa dostal každý, okrem toho chlapíka, ktorý si kríž skrátil a dôležitý kus z neho odhodil.
Námet na zamyslenie:
Hej, chlapci miništranti. Tak je to! Môžeme povedať, že most na druhú stranu života má podobu kríža. Áno, s láskou prijatý kríž je mostom do neba, do večnosti. A tiež je pravda, že podoby kríža sú rôzne a aj rôzne silno tlačia. A tak ho mnohí chcú skrátiť, odhodiť… Avšak vtedy ďaleko nedôjdu. A preto: Nech ťa ani nenapadne odhodiť svoj kríž. Ty sa ho neboj prijať. Kde je? Čo to je? Možno si chorý, možno máš strach, možno trpíš, lebo si dostal zlú známku. Možno ťa nechápe otec… Kríž je ťažká udalosť, ktorú práve žiješ. Ide o prítomný okamih. Teraz a tu. Prijmi to, čo treba prijať v tejto chvíli a na tomto mieste. To je kríž života. Tento prítomný okamih ti nesmie ujsť! Musíš ho uniesť! A podarí sa ti to, ak ho zodvihneš ako Kristus. S láskou. V nej ukrytá nepremožiteľná sila. Tá zdvihne všetky kríže.
Aktivita: Identifikujte sa prosím!
(Aktivitu môžem začať nasledujúcou rozpravou.) Miništranti, jedna legenda hovorí, ako sa traja diabli rozhodli zničiť tri nevinné deti. Pripravili im pascu na vlakovej stanici. Keď deti prechádzali cez koľaje, práve vtedy sa vyrútili dva vlaky a deti sa ocitli v úzkom priestore medzi nimi. V ohlušujúcom rachote ich diabli chceli hodiť pod kolesá, ale… Nestalo sa tak. Nebezpečenstvo pominulo a prestrašené deti sa dostali do bezpečia. No diabli zúrili a navzájom si surovo vyčítali:
„Prečo si nehodil to dievča pod kolesá?“
„Nemohol som, lebo malo na krku krížik.“ odvetil diabol.
„A ty?“ zaútočil prvý na druhého.
„Ani ja som nemohol, lebo dieťa, ktoré som chcel zmárniť ja, sa ráno prežehnalo.“
„A prečo si nezničil ty to posledné decko?“ zúrivo dobiedzali tí dvaja na posledného z diabolskej trojice.
„Tomuto decku urobila mama pred odchodom z domu krížik na čelo, a ja som bol bezmocný.“ odvetil s preklínaním tretí diabol.
Po príbehu pokračujem v dialógu s chlapcami: „Priatelia, táto legenda nám odkrýva silu znamenia kríža. Ak ho urobíme úctivo, s vierou a dôverou v Ježiša Krista, aj diabli pred ním kapitulujú. No život nás presviedča aj o tom, že ľudia často nedávajú znaku kríža veľký význam. Prežehnávajú sa ledabolo, veľmi rýchlo a bezmyšlienkovito. Prečo je tomu tak? Čo vy na to?“ (Čakám na ich odpovede a potom poviem aj svoj názor, ktorý môže byť aj takýto.) „Možno je to aj preto, lebo tento úkon trvá veľmi krátko. Raz-dva-tri-štyri, a už je potom. Za takýto krátky čas si treba uvedomiť i prežiť niečo duchovné. A mnohí to nevedia ba ani nestihnú. No je to vôbec možné duchovne prežiť? Ja tvrdím, že áno, ak! Ak použijete metódu strelnej modlitby. Čo by to bolo? Nuž tak sa nazýva veľmi krátka myšlienka (vzdych, modlitba), počas ktorej bleskovo prebudím aj srdce a pozdvihnem ho do neba. Teda ešte raz: Myšlienka vystrelená mysľou „zaletí“ až do nebies, ale zobudí aj moje srdce! A teraz to použijeme pri prežehnaní sa: Nech úkon rúk sprevádza jedna myšlienka, ktorá však nech je poriadne silná. Taká, ktorá doletí do nebies a zároveň rozochveje moje srdce láskou. Nech prerazí moje hluché miesta v duši a nech rozruší, zapáli moje city láskou k Ježišovi.
(S chlapcami sa to musíme naučiť. Ale aký zvoliť postup? Treba si to precvičiť a to viackrát. Ale ešte pred tým si objasníme, čo znamená znamenie kríža a prežehnanie sa. Môžem im čítať a vysvetľovať nasledujúce vety. Kríž si pritom nech každý drží v ruke, alebo nech ho má pred sebou. Ak ich nemáme toľko, je vhodné postaviť sa pred kríž a vysvetľovať to tam.)
Znamenie kríža:
– je pripomenutím si toho, že Pán Ježiš z lásky k nám zomrel na kríži.
– je najkratšie vyznanie viery, je prihlásenie sa k tomu že som kresťan katolík. – je dômyselná skratka modlitby, ktorá sa volá Krédo.
– je osobným vyjadrením, že prijímam lásku a chcem ju šíriť.
– je vyjadrením toho, že beriem na seba utrpenie a každodenný kríž. A chcem ho niesť ako Kristus.
– je znakom posvätenia sa: gestom ruky „načerpávam milosti a vylievam ich na seba.“
– je prihlásenie sa ku krstu i znamením toho, že obnovujem krstnú zmluvu. – je to akoby pribitie sa ku krížu – k obete a k láske. Tým sa zjednocujem s Ježišovým krížom a s Kristovou láskou.
– je privolanie ochrany nebies na telo i dušu. Robím ho preto aj v ľaku, v strachu, v hrôze…
– dotyk tela v tvare kríža chce prebudiť vo mne múdrosť, lásku, odvahu a všetky dobré emócie.
– je sprevádzané všemohúcimi slovami: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
– je úkon, ktorým sa priznávam, že verím a milujem Najsvätejšiu Trojicu – Otca, Syna i Ducha Svätého.
– je znamením toho, že do činnosti (do práce, do modlitby, do dňa, do toho, pred čím sa prežehnám) vstupujem v mene Lásky, ktorú má Otec, Syn i Duch Svätý.
– je načerpanie múdrosti, lásky a sily. Pri dotyku na čelo prosím nebeského Otca o múdrosť, pri dotyku hrude prosím Pána Ježiša o lásku a pri dotyku ramien prosím Ducha Svätého o silu.
Každý miništrant nech si poznačí, ktorý citát sa mu najviac páči. Vo voľnej rozprave nech vysvetlí prečo. Potom im dajme čas, nech si každý ešte hlbšie v mysli i srdci precíti svoj výrok. Pri prežehnaní si môžu „ukladať do srdca city“, ktoré pri tom vznikli. V tichosti si môžu precvičiť tento cvik, až im vznikne návyk. Podobne si môžu prejsť aj ostatné výroky a ktorý im najviac „sedí“ nech si ponechajú. A prežehnanie sa tak zmení z prázdneho gesta na radosť prinášajúci úkon. Nuž a teraz príde ešte pár technických rád, ako sa prežehnávať a robiť znamenie kríža. Poznáme teda:
Veľký kríž
Vykonávame ho vždy s úctou a pokojne. Tak ako pri každom úkone, aj teraz si máme pritom uvedomiť, čo robíme. Prežehnávame sa na začiatku a na konci svätej omše, na začiatku a na konci modlitby. Ľavá ruka je položená v strede na hrudi (vo výške tesne pod srdcom) a pravou rukou (prsty sú spolu) sa dotýkame čela, srdca, na ľavom a potom na pravom ramene. Nakoniec ruky zložíme.
Malý kríž
Robíme ho pri svätej omši pred evanjeliom tak, že ľavá ruka je položená v strede na hrudi (vo výške tesne pod srdcom) a palcom pravej ruky (prsty sú spolu) robíme krížik:
Na čele – Symbol, že o slovách Pána Ježiša budeme rozmýšľať.
Na ústach – Vyjadrujeme, že o slovách Pána Ježiša budeme hovoriť.
Na srdci – Znamená, že slová Pána Ježiša chceme uchovávať v srdci.
Krížik na čele
Je nádherné gesto, ktoré robí otec, mama, starí rodičia, kňaz, ale aj priateľ priateľovi. Privolávam cezeň druhému alebo aj sebe ochranu a požehnanie. Požehnanie znakom kríža Udeľuje ho najmä kňaz. Ale môže ho urobiť aj iný človek. Týmto gestom sa zvoláva dobrodenie na tých, ktorí sa požehnávajú. Biskup žehná trojitým znamením kríža.
Krížik na chlebe
Je nádherným zvykom, ktorým sa Pánu Bohu ďakuje za dary, ktorými nás živí – najmä za náš každodenný chlieb.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- Vyššie uvedené vety môžete oddelene napísať na malé lístočky a dať ich do klobúka. Každý prítomný miništrant losuje jeden výrok a potom opíše, čo by asi mal človek cítiť pri slovách, ktoré sú na lístočku.
- Porozprávajte sa, aké podoby môže mať ľudské utrpenie a kríž? Skúste si vymenovať, čo všetko môže človeka bolieť. Od telesných bolestí prejdite na duševné a duchovné utrpenie. Je niekto vo vašom okolí, kto skutočne trpí?
- Precvičte si, ako sa správne prežehnáva, ako sa robí malý krížik na čele, ústach i prsiach, pred čítaním evanjelia.
- Prehodnoťte si svoje doterajšie prežehnávanie sa. Bolo správne?
Predsavzatie: Skúsiť prežívať prežehnávanie sa podľa predchádzajúcich rád.
Príbeh:
Nuž ako sme už spomenuli, otec Konštantína Veľkého bol cisár Konstancius Chlorus. Za ženu si zobral kresťanku Helenu. Počas vládnutia urobil zaujímavý ťah, v ktorom bol veľmi dôležitým aktérom. O čo išlo? Nuž odohralo sa to v starovekom Ríme. Imperátor vedel, že mnohí jeho úradníci sú kresťania a preto sa rozhodol vyskúšať ich vernosť svojmu Bohu. A išiel na to veľmi jednoducho. Oslovil celý svoj personál s výzvou:
„Všetkým prikazujem, že v najbližších dňoch je každý povinný priniesť obety naším rímskym bohom. Kto tak neurobí, toho prepustím z mojich služieb. A kto chce, môže odísť zo služby sám.“ prísne zakončil cisár svoju reč. Medzi prítomnými služobníkmi to len tak zašumelo. Pozerali sa na seba, či vyjde najavo, kto je kresťan. Ale nikto nič neprejavil. Na druhý deň však prišlo rozuzlenie kto je kto. Mnohí úradníci radšej opustili služby cisára akoby mali obetovať nepravým bohom a zradiť Pána Ježiša Krista. Rozhodli sa zostať verní Ježišovi a jeho krížu. Pri najbližšom nástupe úradníkov cisár zisťoval, kto z kresťanov odišiel. Keď pravda vyšla najavo, urobil nečakané rozhodnutie:
„Tí, ktorí sa prejavili ako kresťania nech sa vrátia naspäť do služby. A tých, ktorí sú kresťania a zostali vo svojich úradoch prepúšťam.“ Keď sa ozvali prekvapivé výkriky, Konstancius Chlorus to odôvodnil nasledujúco:
„Kto ľahko zradí svojho Boha, ten ešte ľahšie zradí svojho cisára.“
Priatelia, niekedy sa kríž len trochu, trošičku o nás „obšmetnie“ a my už aj zrádzame nášho Boha. Ale kto ostane verný Ježišovmu krížu, ten vstane s ním z mŕtvych. Ten vyhral zápas o svoj večný život. A to už stojí za to, však?
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
