Kategórie: , , |Značky: , , , , |Prečítané za 11,6 min|2318 slov|

Slovo pre animátora: Priatelia, nuž veríme, že sa vám podarilo dať dokopy ďalších pár chlapcov, ktorí by sa radi stretali. Ocitnete sa pred nimi a mate hrôzu? Sú hluční, neposední, plní svojich záujmov a skoro nezvládnuteľní? Chce sa vám zdupkať z boja a utiecť od nich? Vydržte. Prvým krokom, aby sme dobre zvládli stretnutia miništrantov je vytvoriť z nich dobrú partiu a nadchnúť ich pre vec. Chlapci v tomto veku prirodzene hľadajú svoju partiu, kamarátov s ktorými by si zmerali svoje schopnosti a prežili veľa dobrodružstiev.

Potrebujú aj veľké vzory s ktorými by sa identifikovali, ktoré by napodobňovali a ktoré by ich potiahli dopredu. Možno ich majú doma v otcovi, bratovi a možno nie. Preto pamätajte, že odteraz patríte medzi ich vzory aj vy. Vy ste lídrom tejto partie.

Je jasné, že dobré priateľské vzťahy udržujú človeka „nad vodou“. Ale priateľstvo si vyžaduje čas, stretanie sa, kvalitný program. Akú podobu by tieto miništrantské stretnutia mohli mať?

Ponúkneme vám pár dôležitých rád:

  1.  Nech prebiehajú približne raz za týždeň. Ak sa plánuje väčšia akcia, stretnutia môžu byť aj častejšie. Skupinku nech vedie zodpovedný vedúci (duchovný otec alebo animátor, ktorého on určí.) Veľmi výhodné mať pomocníka, ktorý by vám pomáhal.
  2. Vznik dobrej partie závisí od všetkých členov, preto nech medzi vami vládne atmosféra vzájomnej dôvery
    a porozumenia
    . Mladí nech sa navzájom povzbudzujú, nech nevládne konkurencia, ale tímový duch. Rozhovory nech sú aj trochu hlbšie, serióznejšie. (Samozrejme že „chi-chi-chi-cha-cha-cha“, veselosť i humor tu má svoje miesto. Ba aj štuchance môžu byť, ale nech sú aj chvíle ticha kedy prehovorí aj múdrosť.) Nech sa riešia problémy, ktoré prináša bežný život, nech sa plánujú spoločné akcie.
  3.  Je veľmi žiadúce aby každé stretnutie malo cieľ a pripravený program. Môže to byť aj nové poznanie našej viery, skvalitnenie prípravy liturgických obradov, spoločná športová akcia, výlet, oslava narodenín… Vedúci a jeho pomocník vidí, čo osoží jeho skupine, v čom treba pomôcť jej členom. A ostatní mladí im v tom, samozrejme, pomáhajú.

Stretko môže mať aj nasledujúci priebeh:

1. Po zvítaní sa a voľnom „džavotaní“ poprosíme o pomoc Pána Boha úvodnou modlitbou.
2. Predstavenie a vovedenie do témy – cez životné skúsenosti, zážitky, udalosti.
3. Vysvetlenie témy – môže byť názorné, s rôznymi pomôckami, pomocou počítača.
4. Rozhovor, podelenie sa – tak sa prehĺbi poznanie ako uskutočniť tému v živote.
5. Plánovanie spoločných akcii, potom môžu nasledovať hry, oslavy, občerstvenie (agapé).
6. Stretnutie sa patrí zakončiť opäť spoločnou modlitbou. A je to.

 

Pozbieral som ešte ďalšie múdre rady pre dobrý priebeh stretnutí. Veľký význam má:

a) Rodinná atmosféra, (Nikto nie je diktátor, ale sa cíti sloboda a priateľská atmosféra,…)
b) Odstránenie rušivých vplyvov, (Pozor na hluk, zimu, rôzne pohodené rušivé predmety,…)
c) Vhodné prostredie, (To znamená mať aj vhodne zariadenú miestnosť, pohodlné sedenie,…)
d) Vhodné témy, (Témy nech sú k veci, nech zaznie veľa príkladov, obohacujúcich testov,…)
e) Aktívne zapojenie prítomných, (K tomu patria aj vhodné otázky typu: Ako to vidíš ty?)
f) Hry, kvízy, súťaže, (Tých je potrebné mať až až. Tak sa utužuje priateľstvo.)
g) Predsavzatie, ktoré spája mladých ľudí do najbližšieho stretnutia, (Myslíme na seba často.)
h) Výlety, (Zážitky dávajú krídla, z krásnych spomienok sa dá čerpať dlho, predlho.)
i) Duchovné obnovy. (Prehlbujú náš duchovný život. Vtedy si človek dožičí viac času na seba a na Pána Boha.)

Tak, poďme na to. Cieľom druhého stretnutia je vyhodnotenie aktivity z minulého stretnutia, vzájomné spoznanie sa, odhalenie svojich darov, upevnenie družiny, prebudenie nadšenia, že sa ideme stretať a túžby stať sa Božím rytierom.

Metodika: Rytieri okrúhleho stola.

Materiál: Sväté Písmo, perá, papieriky, nádoba alebo košík.

 

Aktivita s Božím slovom:

Prečítame si ako povolával Pán Ježiš apoštolov do svojej družiny.
Je to v evanjeliu podľa Lukáša.
(Lk 6, 12 – 17).

„V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine
i veľký zástup jeho učeníkov
a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho i sidónskeho pobrežia.“

 

Komentár k textu:

Akoby som počul vaše mená: Vyvolil si Lukáša, Petra, Jána, Tomáša, Jozefa, Karola,… Všetkých, ktorí ste prítomní na tomto stretnutí. Až na toho Judáša. Veríme, že ten medzi nami nie je, i keď aj my sme už niekedy zradili Pána Ježiša, však? No nie o tom je dnes reč.
Priatelia, odjakživa sa vie, že nie je dobre byť človekovi samotnému. Dobrí priatelia sú na nezaplatenie. Veď radosť,
s ktorou sa človek podelí, sa v dobrej partii zviacnásobí. A smútok sa umenší, rozdelí na jej členov. Ako len túžia mnohí chlapci mať dobrých kamarátov. Aj Pán Ježiš po tom túžil. Chcel mať okolo seba priateľov, s ktorými by si rozumel. Povolal k tomu jednoduchých ľudí, ktorí síce mali rôzne povahy, vlastností, návyky, ale postupne sa menili. Pán ich totiž dlhú dobu formoval, povzbudzoval, vyučoval ich k novému videniu sveta. Po čase sa z týchto ľudí vytvorilo spoločenstvo priateľov. Mali sa radi, pomáhali si, šírili vieru, ktorú prijali od Pána Ježiša. Tak sa navzájom oduševnili, že zapálili svet novými ideami. Z nich žijeme aj my dnes.
Píše sa 21. storočie a situácia sa opakuje. Ako? Pán žije v Eucharistii aj vo vašej dedine, či v meste. Tiež aj dnes chce dať dokopy akčnú skupinku priateľov. Potrebuje aspoň dvanástich, ktorí by zapálili tento moderný svet jeho myšlienkami. A predstav si, teba pozýva do tejto služby.

Voľne prerozprávaj:

Patriť do skvelej družiny bola túžba mnohých kráľov, rehoľníkov, športovcov, cestovateľov i obyčajných ľudí. Koľkokrát si pomohli, ťahali sa z rôznych nebezpečenstiev… Jeden príklad za všetky: Istotne poznáš legendu o kráľovi Artušovi
– rytierovi, ktorý dal okolo seba skupinu statočných rytierov. Všetko okolo nich je síce zahalené rúškom tajomstva ale tradícia hovorí, že vládli v Anglicku okolo 5. storočia a snažili sa tam udržať pokoj, spravodlivosť. Vážne veci riešili okolo okrúhleho stola. Prečo práve tam? Okrúhly stôl je symbolom, že všetci rytieri sú si rovní. Majú rovnaké práva
i povinnosti. Uznávajú autoritu kráľa a on si ich váži ako slobodných, statočných a čestných ľudí. Česť pre každého z nich má nesmiernu cenu. Dávali do spoločného všetky svoje osobné dary. A ak bol niekto v nebezpečenstve, neváhali zaň nasadiť aj vlastný život. Kým držali pospolu nik ich nepremohol. To je stredoveká legenda, ale ideál ktorý zavanul k nám z nej je veľmi silný.

Námet na zamyslenie:

Pán Ježiš nás vo vytváraní spoločenstva veľmi povzbudzuje. V jednej situácii sa vyjadril že kde sa dvaja, traja zídu v jeho mene, tam je prítomný aj On. On je teda pri každom spoločenstve, ktoré sa zišlo v jeho mene, v jeho záujme. On je vašim skutočným vodcom. Vidím ti na očiach sériu otázok: „Je to možné? Prečo ho teda nevidíme?“ Odpoveď je jasná:
„Nie sme na to pripravení. Zomreli by sme. Lebo on je taký nádherný, fantastický, že by sme pohľad naň nezniesli.“ Oponuješ: „A čo zjavenie svätej Faustíne a iným svätým?“

Nedám sa a odpoveď je: „V poriadku, Pán ich na to pripravil a vtedy to zniesli.“ Ale iné chcem zvýrazniť. Skutočnosť,
že keď sa už dvaja zídeme v jeho mene, On je medzi nami. Jeho dobrota nás sprevádza. A to je úžasné. Už len preto sa oplatí stretávať, aby bol pri nás. A to ešte nerozvádzam fakt, že chlapci sú miláčikmi Panny Márie. Ona ich zvláštnym spôsobom chráni a sprevádza. A ako je rada, keď sa navzájom povzbudzujú k dobrému životu… Hej, je veľa dôvodov, prečo vytvárať dobrú partiu.

Aktivita: Rytieri okrúhleho stola:

Cieľom tejto aktivity je vyjasniť si pravidlá v skupinke. Nadväzujeme na tému rytierov okrúhleho stola. Sadneme si preto za okrúhly stôl, alebo ak ho niet, tak aspoň do kruhu. Miništrantov informujeme, že podobne sedeli aj rytieri okrúhleho stola. Svoje meče vytasili a položili hrotom do stredu stola, do spoločného bodu To symbolizovalo, že vytvárajú jednotu a že každý rytier dáva do spoločného svoje dobré vlastnosti, schopnosti i osobné dary. Chlapci meče síce nemajú, ale dobré vlastnosti áno a tie môžu dať do stredu pozornosti.

Po tomto prerozprávaní, uvedení do kontextu, nasleduje:

– rozdáme si papiere a perá a chlapci sa vyzvú, aby na papieriky napísali svoje dary, osobné vlastnosti, ktoré chcú ponúknuť ostatným. (Napríklad pracovitosť, ochotu pomôcť, rýchle nohy, fotografovanie, dar reči, rozprávanie vtipov, vytváranie web stránok, požičanie lopty, bicykla,…)
– animátor im môže pomôcť objavovať svoje dary, – miništranti napíšu svoje ponuky a poskladajú papieriky,
– vedúci dá do stredu nádobu a chlapci hodia papieriky do nádoby,
– vedúci postupne vyberá lístky a prečíta prvý. Prítomní môžu hádať, kto je autorom konkrétnej ponuky. (Ten je zatiaľ v prísnom utajení.) Pri viacerých návrhoch sa môže hlasovať. Animátor výzve prítomných: „Kto je za, že tieto vlastnosti ponúka Mišo, nech zdvihne ruky.“ Pozitívne hlasy si každý miništrant spočítava a tak vzíde víťaz.

Ďalšie aktivity na stretnutie:

  1. Zistiť kto akú má povahu vo vašom spoločenstve a akú úlohu zastáva v partii.
  2. Zapísať si do notesa, kto kedy má meniny, narodeniny. Dôvod? Aby ste ich slávili.
  3.  Porozprávať sa, čo môže vylepšiť atmosféru vo vašej skupinke.
  4.  Naplánovať si super akciu, ktorá by zblížila vzájomné vzťahy v skupinke.

Predsavzatie: Večer o 20. 00 hod. myslieť na seba a pomodliť sa za členov miništrantskej skupinky jeden Zdravas. A čo tak poprosiť v tom čase pána farára o požehnanie?

Skutočný príbeh: Istý Pán farár mal zbožného, statočného farníka, ktorý každú nedeľu bol v kostole na svätej omši. Ale zrazu ho nevidel jednu, potom druhú i ďalšiu nedeľu. „Čo sa to len s ním stalo?“, povedal si pán farár. „Musím ho ísť pozrieť.“ I stalo sa tak. V nedeľu poobede zaklopal na dvere. Chvíľu bolo ticho, no potom sa vo dverách objavila dcéra nášho farníka. „Je otec doma?“ opýtal sa jej duchovný otec. „Je, poďte ďalej.“ Kňaz prijal ponuku a vošiel do izby. V kresle sedel náš muž a pozeral do ohňa, ktorý veselo praskal v krbe. Farár prišiel k nemu a tiež sa zahľadel do ohňa. Nepovedal ani len slovko. Po dlhšej chvíli zobral kutáč a z ohňa vytiahol jeden uhlík. Pritiahol ho na okraj krbu a opäť bol ticho. Uhlík pomaly dohorieval a ohník, ktorý na ňom ešte donedávna podskakoval zrazu zmizol. Ostal len čierny dymiaci uhoľ. Po chvíli farník zdvihol hlavu a povedal: „O týždeň prídem do kostola.“
Všetko sa mu v hlave vyjasnilo. Pochopil, že vo svete sa bez spoločenstva neudrží. Ak nebude mať kontakty s veriacimi, o chvíľu ochladnú jeho vzťahy a jeho viera bude len dymiť. A svoje slovo dodržal. O týždeň už bol na svätej omši.
Nuž tak je to s každým človekom. Ak nemá dobrú partiu, kde by sa povzbudil do dobrého života, môže sa stratiť. Alebo sa z neho stane divný samorast.

Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.

Zdroj: www.ministranti.dcza.sk