Kategórie: , , , , |Značky: |Prečítané za 8,9 min|1785 slov|

2. veľkonočná katechéza- Cirkev a život spoločenstva. Veľkonočné katechézy pre mladých s témami inšpirovanými liturgickými čítaniami počas veľkonočného obdobia sú určené pre birmovancov a stredoškolákov.

Každá téma pozostáva z krátkeho videa a samotnej katechézy vo forme prezentácie. Taktiež tu nájdete textový súbor (tento text je tiež v poznámkach prezentácie), ktorý môžete použiť ako text k prezentácii. Na konci každej katechézy je niekoľko otázok pre mladých na diskusiu v malých skupinkách. Trvanie jednotlivých katechéz je cca 30 – 45 min., takže sú vhodné pre farskú i školskú katechézu.
Veríme, že sa vám budú páčiť a že budú nápomocné v pastoračnej práci s mladými.

Celú katechézu (text, prezentácia a video) si môžeš stiahnuť TU.

 

Z Písma

Sk 4, 32-37

„Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, levita, rodom Cyperčan, mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.“

alebo Sk 2, 42-47

„Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.“

Katechéza (prezentácia)

Mnohí ľudia dnes nechápu to, čo je vlastne Cirkev a načo slúži. Myslia si, že Cirkev to sú len biskupi s pápežom, kňazi a možno ešte diakoni, ale to nie je pravda. Cirkev, jednoducho povedané, to sú Ježišovi priatelia, ba ešte viac. Cirkev, to je Ježišova rodina. Ježiš prišiel na tento svet nie na to, aby tu prežil život samotára či individualistu. Aj on túžil a stále túži mať priateľov. Ježiš je veľmi spoločenský. Počas jeho pozemského života ho vidíme na svadbe, na hostinách, s priateľmi, s deťmi, s učeníkmi a vidíme ho aj osamote v modlitbe s Otcom.
Ježiš miloval ľudí, veď práve kvôli nám prišiel na tento svet.

Hovoria to však možno preto, lebo majú predsudky alebo sú aj takí, ktorí sú zranení z nás kresťanov, možno z kňazov, ktorí patríme do Cirkvi alebo to hovoria, lebo nerozumejú tomu, o čom to celé je.
Pozrime sa bližšie, aký mal Ježiš plán.
Keď Ježiš vystúpil verejne, začali k nemu prichádzať učeníci. Keď ich už bolo veľké množstvo, vyvolil si z nich 12 apoštolov, ktorých po svojom zmŕtvychvstaní poslal do sveta ohlasovať evanjelium a budovať Cirkev, skladajúcu sa z jednotlivých miestnych cirkví. Vidím to napr. u sv. Pavla, ktorý písal listy do miestnych cirkví, kde predtým ohlasoval Krista. Kresťania, teda tí, ktorí prijali Krista, nikdy netvorili nejaký súbor jednotlivcov, aby si každý z nich mohol veriť v Ježiša tak, ako sám chce. Prví kresťania sa vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov, a to im zaručovalo autentickosť a pravosť evanjelia, ako ho apoštolom zveril Ježiš. Ježiš im totiž povedal: „Kto vás počúva, mňa počúva.“  (Lk 10, 16)  Počujete tú váhu slov? Cirkev je jeho hlasom, jeho slovom.
A po zmŕtvychvstaní apoštolom jasne povedal, aby šli do celého sveta, zaniesli jeho evanjelium všetkým ľuďom a získali mu učeníkov. Inými slovami, aby mu pomohli vybudovať  rodinu.
Dnes nám Cirkev hovorí presne tie isté slová. Všetci kresťania sme zodpovední za evanjelium, za to ako ho prijímame, ako o ňom svedčíme a aký obraz o  ňom vytvárame pred druhými naším životom.
Ohlasovať evanjelium a privádzať ľudí do Kristovej rodiny (Cirkvi) je pre kresťanov najdôležitejšou úlohou v tomto svete.

V Evanjeliu podľa Matúša (Mt 16, 18) čítame ako si Ježiš vyvolil apoštola Petra, na ktorom sa rozhodol postaviť svoju Cirkev. Ježiš mu sľúbil, že žiadne pekelné brány ju nepremôžu. Ježiš si ho vybral skôr, ako ho Peter zaprel, napriek tomu, že Ježiš vedel, čo sa stane. Napriek tomu, že vedel o Petrovom zapretí, Ježiš mu dôveroval. Rovnako je tomu aj dnes. Hoci sme slabí, aj keď zrádzame a padáme, Ježiš nám dôveruje a posilňuje nás. Každý môže byť jeho učeníkom. Stačí na to len toľko, aby si ty začal dôverovať Jemu ;)
V Knihe Skutkov apoštolov čítame, čo charakterizovalo prvé spoločenstvo kresťanov, prvotnú Cirkev: Mali jedno srdce, všetko mali spoločné, rozdeľovali majetok, kto ako potreboval , zúčastňovali sa na spoločných modlitbách, na lámaní chleba (eucharistia), na bratskom spoločenstve a na učení apoštolov (porov. Sk 2, 42 – 47) –  Video – 2. Život prvého spoločenstva
Dnes po 2000 rokoch je kresťanov omnoho viac, a preto sa aj vedenie Cirkvi muselo prispôsobiť týmto potrebám. Avšak podstatné znaky prvotnej Cirkvi ostali zachované dodnes:
– učenie apoštolov (učiteľský úrad Cirkvi – pápež spolu s biskupmi), lámanie chleba (každodenné sv. omše po celom svete), bratské spoločenstvo (pastoračné stretnutia veriacich vo farnostiach, diecézach, Svetových dňoch mládeže,…), služba chudobným (charita, služba misionárov), evanjelizácia.
Nie je to skvelé, že je to rovnaké ako v prvotnej Cirkvi?
Existuje tu ešte jedna vec, ktorá sa nazýva apoštolská postupnosť. Znamená to asi toľko, že od čias apoštolov bola táto služba vysluhovania sviatostí  odovzdávaná biskupom cez všetky generácie už 2000 rokov. Táto postupnosť nebola v Katolíckej cirkvi nikdy porušená. A vďaka tomu môžeme dnes v Cirkvi slúžiť  napr. sv. omšu, krst, spoveď, svätiť kňazov a biskupov. Biskupi sú teda nositeľmi apoštolskej moci, vďaka čomu máme všetci pokrstení účasť na tejto milosti a záruku autentickosti našej viery od počiatku kresťanstva.

Čo to znamená?
Pozrime sa na to, ako funguje zdravá rodina:
a. Rodičia majú radosť z úspechu svojich detí;
b. chodia na ich koncerty, športové zápasy, tlieskajú ich a povzbudzujú ich;
c. akékoľvek ťažké chvíle prežívaš, rodina ťa vždy prijme a usiluje sa ti pomôcť;
d. rodičia vytvárajú deťom priestor pre napĺňanie ich snov a túžob;
e. rodičia vychovávajú deti tak, aby ich vlastné deti raz predbehli;

Rodina nie je podnik, kde súťažíme o to, kto je lepší. Rodina a rastie sa vytvára v prostredí lásky, prijatia a úcty. Rodinou nie sme preto, lebo sa spolu cítime dobre alebo preto, že sme blízki priatelia, ale preto, lebo máme jedného Otca a my všetci sme jeho deti. V žiadnej rodine to nie je ideálne a ani v Cirkvi to nie je vždy medzi nami ružové. Náš nebeský Otec nás však miluje takých, akí sme. Preto sa nemáme vzájomne odsudzovať ani odcudzovať, ale učiť sa navzájom prijímať, tak, ako nás prijíma On aj s našimi chybami a pádmi.

Nie je náhoda, že si súčasťou tvojho mesta, obce, farnosti, príp. miestneho spoločenstva. Tu si povolaný/á prinášať Božie kráľovstvo, byť soľou zeme a svetlom sveta. Ak nezažívaš duchovnú rodinu, buď ty ten. kto ju začne budovať, kto začne prinášať úctu, prijatie a pochopenie v tvojom spoločenstve, tvojej farnosti.
Ako začať?
Začni sa modliť, pros Ducha Svätého, aby ti ukázal, aká je tvoja úloha, tvoje poslanie na danom mieste. Pros ho, aby premenil tvoje srdce a ukázal ti svoj pohľad na jeho Cirkev, aby ti zjavil svoju lásku a súcit, s akým sa díva na každého vôkol teba.
Môžeš sa opýtať kňaza vo svojej farnosti, ako by si mohol pomôcť alebo sa aktívne zapojiť do nejakej služby, ktorá ti bude blízka a pomôže ti rozvíjať dary, ktoré sú v tebe.

  1. Zmenil sa nejako tvoj pohľad na Cirkev? Uvedomil si si už niekedy svoju zodpovednosť za to, ako Cirkev dnes vyzerá, keďže aj ty do nej patríš?
  2. Čo by sa podľa teba malo zmeniť v Cirkvi, aby lepšie ohlasovala a žila evanjelium?
  3. Čo si preto pripravený urobiť ty?
  4. Keby si mal možnosť osobne stretnúť Svätého Otca, čo by si mu chcel povedať?
  5. Cítiš sa byť súčasťou tvojej farnosti, v ktorej bývaš? Prečo áno/prečo nie?
  6. Počul si už o spoločenstvách mladých, v ktorých sa mladí stretávajú, spoločne trávia čas a učia sa žiť evanjelium? Mal by si záujem vidieť, ako to tam funguje?

Za spracovanie metodického materiálu ďakujeme Diecéznemu katechetickému úradu Spišskej diecézy.