Slovo pre animátora: Nábeh do stretnutí sme zvládli. Skupinku chlapcov sme dali dokopy, ba aj pravidla podľa ktorých by mala skupinka fungovať sme si ako tak stanovili. Videli sme ochotu malých miništrantov ponúknuť niektoré svoje vlastnosti do spoločného. Máme teda na čom budovať. Mnohé vlastnosti musia však chlapci aj získať. Toto budeme odteraz sledovať skoro stále a v rôznych variáciách.
Zatiaľ vychádzame z evanjelií, a bude tomu tak aj v tejto téme. Hľadáme príbeh, kde by sme našli chlapca v ich veku, ktorý bol v kontakte s Ježišom a bol ochotný s ním spolupracovať a zároveň mal pekné vlastnosti. Našli sme ho pri zázraku rozmnoženia chleba. Povedzme, že on je akýmsi „prototypom“ miništranta i nositeľom základných vlastnosti, ktoré majú mať kandidáti na miništrovanie. V téme zaostríme naň pohľad. Keďže sa neuvádza jeho meno, nazveme ho Bezmenný hrdina. Upriamite teda pozornosť miništrantov na tohto chlapca, bez ktorého by Ježiš zázrak nemohol urobiť tak, ako ho urobil. Téma je potom rozvinutá v metodike.
Cieľom stretnutia je teda pozrieť sa až k Ježišovi, nájsť prapôvod miništrovania a upozorniť na základné vlastnosti miništranta.
Metodika: Bezmenný hrdina
Materiál: Sväté Písmo, fixky, nožnice, lepidlo, papier, papier formátu A3.
Aktivita s Božím slovom:
Stretnutie začneme čítaním z Božieho slova.
(Jn 6, 1-13.)
Ježiš odišiel na druhý breh Galilejského čiže Tiberiadského mora. Šlo za ním veľké množstvo ľudí, lebo videli znamenia, ktoré robil na chorých. Ježiš vystúpil na vrch a tam si sadol so svojimi učeníkmi. Blízko boli židovské sviatky Veľkej noci. Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude stačiť, ak sa má každému ujsť čo len kúsok.“ Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých?“ Ježiš povedal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. A mužov si tam posadalo okolo päťtisíc. Tu Ježiš vzal chleby, vzdával vďaky a rozdával sediacim; podobne aj z rýb, koľko chceli. Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“
Komentár k textu:
Chlapci, kto pozorne číta Sväté písmo, dozvie sa, že aj mladí ľudia boli nadšení Ježišom. Priťahoval ich. Cítili sa pri ňom bezpečne. Fascinovali ich jeho zázraky, moc i dobrota. Pozorne sledovali, aké posolstvo prináša. Verím, že ani nedýchali, keď začal rozprávať o svojom Otcovi, alebo o večnom živote.
Aj Ježiš ich istotne pozorne sledoval. Som presvedčený, že im často zamával a srdečne sa na nich usmial. Preto radi k nemu prichádzali. O tom máme správy v iných častiach evanjelia. Ba častokrát mu boli naporúdzi aj pre službu. Svedčí o tom aj toto dnešné evanjelium.
Nášho chlapca môžeme pokojne nazvať Bezmenný hrdina. Dôvod? Nepoznáme jeho meno. Ale ja si myslím, že je to dobre. Prečo? Lebo keď si ešte raz predstavíš celý tento príbeh, v chlapcovi môžeš vidieť tisíce jemu podobných. Ba aj seba. Tento chlapec je akýmsi prototypom miništranta. Prečo? Nuž podíďme k nemu trochu bližšie. Zvoľme postupy detektívov a dozvieme sa aj toto…
Voľne prerozprávaj:
Medzi riadkami evanjelia sa cíti, že mladík nebol hocijaký vetroplach. Veď posúďte sami: Od rána sa mohol túlať po dedine či miestnom potoku. Mohol ísť za kamarátmi a stvárať všelijaké huncútstva, otĺkať susedom jablká, preháňať sa na ťave, chytať lúčne koníky, hrať kocky či o fazuľky… Ale on nie. Rozhodol sa ísť počúvať Ježiša. Istotne povedal svojim doma kam ide, i ako tam asi dlho bude pretože ho vystrojili piatimi chlebmi a dvoma rybami. Toľko jedla vystačí tak akurát na osobu a deň. A potom ho vidíte?
Aha, je v tom obrovskom dave, čo počúva Učiteľa. Len chlapov je tam okolo päť tisíc. No náš chlapík sa nestratil, je životaschopný. Neuspokojil sa s miestom v zadných radoch, kdesi za dolami – horami. Neuviazol ani za chrbtom nejakého veľkého chlapa. Chcel vidieť Ježiša z blízka. Vyznal sa v tlačenici a dostal sa až pred Majstra. Odkiaľ vieme zase toto? Nuž nadviazal kontakt s apoštolmi, ktorí boli blízko pri Ježišovi, lebo tí – konkrétne Ondrej vedel, že má päť chlebov a dve ryby. Z toho môžeme usúdiť ďalšie fakty, mladík bol kamarátsky, zhovorčivý a otvorený pre dialóg – veď sa spriatelil s apoštolom Ondrejom, bratom Šimona.
To nie je všetko. Mládenec veľmi dobre počúval čo hovorí Ježiš, pretože sa nezachoval sebecky. Veď keď hlad dorazil do jeho brucha, svoje jedlo mohol zjesť okázalo pred všetkými a sám. Alebo sa mohol ticho vzdialiť do kríkov a poriadne sa tam napchať. Ale neurobil tak… Rozhodol sa podeliť s inými. Snáď najprv ponúkol Ondreja, aby si uhryzol z jeho chleba. Osobne si myslím, že sa porozprával aj s Ježišom. Možno mu Pán s úsmevom povedal: „Ozaj sa chceš podeliť s nami?“
Nuž akokoľvek to bolo, chlapec dal svoje jedlo k dispozícii. Spolupracoval s Pánom. A ten jeho štedrosť odmenil nevídaným zázrakom: Nasýtil jeho i celý obrovský dav. Ani sa nečudujem, ak chlapec od radosti výskal a híkal. A viete si predstaviť ako o tom potom nadšene rozprával rodičom i kamarátom?
Priatelia je to jasné, chlapča malo dobrú výchovu! Bolo to „riadne žihadlo“ a správny nadšenec za Ježiša. Neodmietol spoluprácu s ním a stal sa zázrak. A to je dôležitý postreh aj pre nás. Chlapci poučme sa: Keď pozýva Ježiš, to sa nikdy neodmieta. Spolupráca s ním je plná zázrakov a pozornosti k nám. Presvedčite sa, že On „platí“ vznešene.
Námet na zamyslenie:
Nuž len si pomysli: Aj ty si v podobnej situácii ako ten neznámy chlapec. Vo Svätej omši budeš prinášať ako obetný dar chlieb. Budeš spolupracovať s kňazom (Ondrejom?) i s Ježišom. On ho premení na svoje telo, ktorým nasýti tisíce ľudí. Vždy, keď prídeš k oltáru počas Svätej omše, budeš mať to šťastie, že môžeš byť prítomný ešte pri väčšom zázraku než pri tom čo sa udial na Izraelskej pláni. Budeš prítomný pri najväčšom diele Božej lásky. Sprítomní sa Ježišova obeta na kríži. Je veľkým šťastím môcť byť stále nablízku tomuto nevysloviteľnému tajomstvu! Preto sa od teba bude žiadať aby si neprichádzal do kostola s povrchnosťou. Ak chceš, dokážeš sa vždy vnútorne pripraviť na stretnutie s Pánom, na slávenie svätej omše. Nadšenie za Božiu vec sa veľmi cení.
Aktivita: Chlapec so zásobami.
Aby nám chlapec nadlho utkvel v pamäti, „nazrieme“ viac aj do jeho duše. Zaslúži si to. Nasledujúca aktivita nám v tom pomôže. Pripravte si veľký obrázok chlapca. (Aspoň formátu A3.) Môže to byť aj nasledovný chalan na obrázku. Ak nemáte kopírku, môžete si podobného chlapíka dopredu nakresliť. Potom vyzvite chlapcov, aby sa zamysleli aké vlastnosti mal podľa nich chlapec z evanjelia.
– po chvíli nech chlapci tieto charakteristiky píšu okolo postavy, (Sú to vlastnosti ako napríklad obetavosť, zodpovednosť, priateľskosť, schopnosť viesť dialóg, spolupráca s inými, nadšenie za Božiu vec, túžba stretnúť sa s Ježišom, ochota podeliť sa, všímavosť k iným, ochota zapojiť sa do diania, schopnosť priniesť obetu, atď.)
– keď to bude hotové, priložte k postave obrázok na ktorom je 5 chlebíkov a 2 ryby. (Môžete použiť aj uvedený obrázok, alebo si nakresli vlastný.) – do rýb a chlebíkov vpíšte, čo môžeme dnes venovať Ježišovi. (Napríklad pri miništrantskej službe mu venujeme čas, ruky, nohy, všetky naše dobré skutky…)
– nakoniec „oblečte“ chlapca do miništrantského oblečenia. Nakreslite mu súperku, golier a kamžu. Oblečenie si môžete aj dopredu pripraviť a vystrihnúť. Potom ho len prilepíte na plagát. Nuž a samozrejme takéto dielo nemôže predsa skončiť v koši. Šup-šup s nim na nástenku. Že ju ešte nemáte? No toto…
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- Zistite ktorá vlastnosť je pre miništranta najdôležitejšia?
- Aké ďalšie vlastnosti by mal mať dobrý miništrant?
- A ktoré vlastnosti sú „nezlučiteľné“ so životom a funkciou miništranta?
- Skúste si vysvetliť akým spôsobom sa dajú získať dobré vlastnosti.
Predsavzatie: Náš neznámy chlapec z evanjelia mal dobré srdce a vedel sa podeliť. Čo tak si precvičiť túto nádhernú vlastnosť a podeliť sa o niečo s niekym? Čím skôr, tým lepšie.
Skutočný príbeh: Kráľ Richard bol na poľovačke aj so svojimi rytiermi. V poľovníckom zhone sa zrazu ocitol sám v hlbokom lese. V tom sa rozpútala desivá búrka a on zablúdil. Nevedel nájsť cestu domov, takže celú noc strávil vonku. Nad ránom premočený, hladný a unavený naďabil na sedliacky dvor. Zaklopal na dvere, no nikto neotváral. Zúfalý kráľ sa pokúsil otvoriť dvere. Neboli zamknuté. Tu od kuchynského stola vyskočil sedliak a skríkol:
„Ty darebák! Už aj zmizni, lebo poštvem na teba psov!“ Kráľ prosil a prosil, ale sedliaka to ešte väčšmi nahnevalo. Nakoniec udrel kráľa do tváre a vyhodil ho von. Kráľ sa však vďaka ľuďom, čo išli okolo, dostal domov.
O tri dni dal predvolať sedliaka do kráľovského paláca. Sedliak uvažoval: „Prečo mám ísť ku kráľovi? Veď ani ho nepoznám.“ No išiel. Vo veľkej sále predstúpil pred zhromaždené kniežatá z celého kráľovstva. Kráľ bol v slávnostnom rúchu, v ruke držal žezlo, na hlave mal korunu. Dlho sa pozeral na chvejúceho sa sedliaka a mlčal. Potom sa opýtal:
„Spoznávaš ma?“
Sedliak bol tými slovami taký ohromený, že vzápätí zomrel.
Priatelia, vedieť sa podeliť s vecami ktoré nám dal dobrý Boh patrí medzi krásne vlastnosti ľudí. Pamätajme, že v každom človekovi je Kristus a pri poslednom súde nám dá spoznať, že čokoľvek sme urobili jednému z najmenších, jemu sme urobili. Len aby sme obstáli.
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
