Slovo pre animátora: Páni, ideme ďalej. Chlapcov vovádzame do praxe a to predstavením si základných skutočností okolo miništrovania. V prvej téme sme si predstavili aká presvätá je obeta katolíkov nášmu Bohu. V druhej téme sme si pripomenuli, kto sa zúčastňuje tejto obety. Teraz pomaly prichádzame k predstaveniu priestorov, kde sa koná. Chlapcom pripomenieme, že človek odjakživa staval takéto priestory. Bolo to na výšinách, v lesoch, hájoch… Najprv to boli pohanské chrámy. Pohania v nich obetovali svoje krvavé obety, ba aj ľudí. Strašnéééé! No to sa nášmu Bohu nemohlo v žiadnom prípade páčiť.
My si viac všimneme ako to bolo u židov v starom zákone a potom najmä u prvých kresťanov. U chlapcov chceme prebudiť obdiv a úžas nad týmito stavbami a tiež im chceme pripomenúť aj základné princípy, ktoré je potrebné dodržať pri vstupe do týchto prostredí.
Cieľom je bleskovo – v nadhľade predstaviť chrámy ako posvätné miesta i to, ako sa pri vstupe do kostolov správať. Veď je to vlastne zóna prvého kontaktu s Bohom.
Metodika: Zóna prvého kontaktu.
Materiál: Papier, perá.
Voľne prerozprávaj: Viete, čo bola jedna z najväčších radosti židov pri putovaní z Egypta do zasľúbenej zeme? Nie? Tak vám to prezradím. Židia sa veľmi tešili, že Boh prebýval v stane medzi nimi. Ako je to možné? Starý zákon nám o tom prináša dôkladnú správu. Po udalostiach na hore Sinaj Boh prikázal Mojžišovi urobiť archu zmluvy a uložiť ju do umelecky ozdobeného stanu. Ten pri putovaní po púšti niesli zo sebou.
Keď sa izraeliti utáborili, postavili aj stan a umiestnili v ňom archu zmluvy. V stane sa stretal Mojžiš s Bohom. Stretnutie bolo viditeľne doprevádzané oblakom, ktorý zahalil archu zmluvy. Pre židov to bola nesmierne radostná skutočnosť – uvedomovali si že všemocný a najláskavejší Boh kráča s nimi. Ochraňuje ich, má stan vedľa ich stanu. Zdieľa ich osud. Keď židia obsadili zasľúbenú zem, pripravil kráľ Dávid pre svojho syna Šalamúna veľa zlata, striebra, dreva, kameňa a iného stavebného materiálu pre stavbu chrámu. Šalamún postavil taký nádherný chrám, že ho mnohí považujú za ôsmy div sveta. Židia boli nesmierne hrdí na toto svoje dielo. Tu prinášali Bohu obety, tu putovali celé zástupy izraelitov. No chrám bol počas vojny s Peržanmi zničený a zbúraný. Po návrate z babylonského zajatia sa židia opäť dali do stavby. Postavili nový chrám, ktorý neskôr Herodes Veľký ešte prestaval a nádherne ozdobil. Doň putoval aj dvanásť ročný Ježiš. No v roku 71 Rimania v krvavej vojne dobyli Jeruzalem a chrám úplne zničili. Taký bol osud jedného posvätného miesta, na ktorom prebýval Boh. Veriaci židia ešte mali vo svojich mestečkách a dedinách synagógy Boli to budovy, kde sa zhromažďovali na modlitby.
Prví kresťania sa v začiatku schádzali práve v týchto synagógach. No židia ich odtiaľ vypudili a tak sa začali schádzať na lámaní chleba – teda na svätej omši po domoch. Potom to bolo v katakombách alebo na iných tajných miestach. Väčšinou to bolo potajomky, s nasadením vlastného života. No časy sa postupne menili a keď dostali kresťania slobodu, začali aj oni stavať svoje kresťanské chrámy. Tie boli vždy ovplyvnené dobou, v ktorej žili. A tak máme kostoly rôznych stavebných slohov – románsky, gotický, renesančný, barokový, secesný, funkcionalistický… A došli sme až do 21. storočia a máme kostoly, ktoré sú v… Veruže neviem v akom štýle. Nazvime ho moderný.
Námet na zamyslenie:
Tak či tak kresťanský kostol je príbytkom Božím. Ježiš tu prebýva v Eucharistii. Hej, živý Ježiš má dom vedľa našich domov. To má byť zdrojom nesmiernej radosti pre ľudí dnešnej doby. V kostole sa schádzajú veriaci, aby spoločne chválili Pána Boha. V tejto súvislosti sa objavila pred nami ďalšia dôležitá otázka, na ktorú musia miništranti vedieť odpovedať: Ako sa správať v Božom dome? Odpoveď má byť nielen teoretická, ale odpoveď nutne musí byť najmä svojim životom. Pretože v tomto sú miništranti vzorom pre iných – pre kamarátov, mládež, deti, ale aj starých ľudí. Veď oni všetci si povedia: „Aha, tento chlapec miništruje. Je tak často pred Pánom Bohom v kostole. Istotne vie ako sa treba v ňom správať. Je nám v tom vzorom… Robme to tak ako on.“ A miništrant?
Aktivita: Tíško a dôstojne kráčať po miestach kde sídli Boh.
Vstup do aktivity začneme humorným prečítaním, alebo prerozprávaním situácie, ako to niekedy u nás pri vstupe do kostola vyzerá. „Tak teda ako sa sem-tam niektorý miništrant správa? Často dobehne do kostola ako tornádo. Urobí pred bohostánkom niečo ako parakotúľ. Len tí najdôvtipnejší ľudia pochopia, že to sa asi poklonil Pánu Ježišovi. Súčasne zamáva rukami akoby odháňal stádo múch – aha, to sa vlastne prežehnal. Potom sa rúti do sakristie ako parný valec a naberie na kolena pár stoličiek. Keď sa vystrie aký je dlhý a pozviecha sa zo zeme, pokračuje v dostihovom tempe. Samozrejme prepadne na prvom schodíku a urobí rachot akoby vystrelili z dela. Babky chytajú modlitebné knižky, slabších na srdce chytá infarkt. Pohľady všetkých hľadajú odpoveď na otázku: „Čo sa robí?“ Až po chvíli počuť zborový výdych: „Ach ako vždy. Miništrant Mišo už došiel. Chystá sa miništrovať.“ Miništranti, a sme v kaši. Toto chcete? Alebo? Zastavte sa a doplňte nasledujúcu osnovu textu.
Chlapcov ponecháme nech doplnia nasledujúce vety. Ústrednou témou je čo sa v kostole sluší a čo nie. Nenašepkávame im, aby sme videli, akí sú, ako sú pohotoví, ako im pracuje fantázia. Sme zvedaví, čo vypláva na povrch. Aktivita súvisí aj s pravidlami slušného správania. Pre vás v závere textu ponúkame aj správne riešenia – doplnenia viet. (Pre každý prípad, ak by ste niečo pozabudli.) „Tak teda chlapci pozor, rozbiehame to!!!“
- Čo tak si ešte pred vstupom do chrámu skontrolovať …………..? Pohľadom zistím, či na nich niečo psie nevlečiem, alebo či na nich nemám za traktorovú vlečku blata. Hádam je viac než jasné, že ak je problém, nedostatok odstránim.
- A potom čo tak prísť do chrámu pokojným a vznešeným …………?
- Namočiť si prsty pravej ruky do sväteničky a pekne sa …………..
- Pomyslieť si za tým trebárs toto: „Bože idem do tvojho domu, očisť ma tak ako pri ……… Som tvoje dieťa.“
- Pokračujem v chôdzi a na vhodnom mieste, tak aby som druhým nezavadzal, si…………… smerom k bohostánku.
- S pokorným srdcom si môžem tíško………… ďalšiu strelnú modlitbu. Napríklad: „Klaniam sa ti Pane Ježišu a ďakujem za spásu.“
- Opäť pomaly pokračujem a zásadne divoko …………… vpred.
- Pri vstupe do sakristie pekne………….. „Pochválený buď Ježiš Kristus.“
- Usmejem sa na prítomných a zapojím sa do ………….. na liturgiu.
- Tesne pred začatím liturgie zostanem už ………….. Ozaj, prečo by som nemohol tak konať už odteraz? Jasnačka, že celá úvaha je aj námet na čin.
Pomôcka: 1. topánky. 2. krokom. 3. prežehnať. 4. krste. 5. pokľaknem. 6. šepkať. 7. necválam. 8. pozdravím. 9. prípravy. 10. ticho.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- Prakticky prekontrolovať vchod do kostola. Či sa tam nedá niečo konkrétne urobiť, aby sa špina nevnášala dovnútra?
- Vyprášiť, (nie miništrantov, ale!) ale kostolné koberce.
- Ak vás už len pri reči o tom seklo v krížoch, navrhujem ich aspoň povysávať.
- Ale prečo trocharčíme? Jedna brigáda miništrantov na úpravu okolia kostola padne iste vhod celému farskému spoločenstvu.
Predsavzatie: Kontrolovať svoj príchod do kostola.
Skutočný príbeh: Stalo sa to dávnej dobe v istej chudobnej farnosti. Pán farár smutne prehovoril k veriacim: „Bratia a sestry, nemáme na výdavky okolo kostola, ba ani na sviečky, či na olej do lampy pred svätostánkom. Ak nič nevymyslíme, budeme musieť cez týždeň zatvárať kostol.“ Veriaci sa smutne radili ako riešiť nepríjemnú situáciu. V tom sa zdvihla jedna starenka a prehovorila: „Viete že ja už nemám nikoho. Som stará a mám dosť času. Ja viem, že som nehodná, ale ak uznáte za vhodné, môžem byť v kostole od rána do večera a nahradiť večné svetlo. Budem aj strážiť Pána Ježiša vo svätostánku.“
Úžasná starká. Pochopila, akými majú byť kresťania – majú svietiť svojim životom a upozorňovať druhých, že Pán Ježiš je stále živý. Príbeh je trochu aj úsmevný, lebo starká chcela strážiť Pána Ježiša – toho, čo stráži všetkých ľudí. No niekedy treba aj to, pretože nedobrí ľudia sa nehanbia ukradnúť z kostola aj kalichy s Hostiami alebo iné posvätné predmety. A ako je to s tebou? Upozorňuješ svojim životom, že Pán Ježiš je živý v tvojom srdci? Už si bol niekedy na poklonu Najsvätejšej Oltárnej Sviatosti? Už si ho niekedy „postrážil“?
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
