Slovo pre animátora: V predchádzajúcej téme sme prišli k úplným počiatkom miništrovania. Teraz chceme pre chlapcov priblížiť, ako sa miništrovanie vykryštalizovalo a rozšírilo v prvotnej cirkvi. Zároveň chceme zvýrazniť, že cirkev hneď vo svojich začiatkoch mala svoje vnútorné pravidlá, ktoré sa kresťania snažili dodržiavať. To im pomáhalo dobre žiť, uchovať si radostného ducha a šíriť sa po celom svete.
Na tomto stretnutí pôjde o vytvorenie pravidiel aj pre vašu skupinku. Bude to akýsi váš štatút, základná listina „slobôd, práv i povinnosti“. Dá vám príslušnosť a identitu skupinky. Ide o fundament, ktorý vás ochráni pred rôznymi vplyvmi.
Je dobré, keď ich budete zostavovať spolu s chlapcami, pretože tak budú „vaše“. Nielen vedúcich, ale aj chlapcov. Potom sa môžete na ne odvolávať v rôznych situáciách, ktoré prinesie život. Môžete s humorom, alebo aj veľmi vážne prehlásiť: „Podľa miništrantského (alebo rytierskeho) zákona číslo 7, paragrafu 4, odseku 6 sa vec má takto…“ Je to úsmevné, ale po čase objavíte aj výhody tohto postupu. Máte „vnútorný“ zákon a môžete sa naň odvolať. Mladí uvidia, že nejde len o vašu svojvôľu, ale že sledujete vzájomnú dohodu. Naša motivácia je teda jasná: Dohodneme si pravidlá kvôli dobrým vzťahom vo vnútri skupinky, kvôli disciplíne a bezpečnosti pri akciách. Pomôžu vám aj pri zvládnutí rôznych dobrodružstiev, kvôli prezentácii navonok, atď.
Sledujeme teda určitú paralelu medzi prvými kresťanmi a kresťanmi dnes. Tak ako sa jednotlivec môže inšpirovať konaním „neznámeho chlapca“ z evanjelia, tak sa vaše spoločenstvo môže inšpirovať životom prvého kresťanského spoločenstva. Údaje o živote prvých kresťanov budeme čerpať zo Skutkov apoštolských. Všetko sa snažíme prezentovať s nadšením, trochu tajomne a „spiklenecky“. Chlapci v tomto veku to majú radi.
Cieľom stretnutia je inšpirovať sa na živote prvých kresťanov a spísať pravidlá pre vašu skupinu rytierov.
Metodika: Nasledovníci v službe.
Materiál:
Sväté Písmo, perá, lístočky, zápisníky, obhorený papier, (alebo koža či papyrus), vosk, fixky, atrament, biela a čierna fazuľa.
Aktivita s Božím slovom:
(Slová zo Svätého Písma môžeme uviesť napríklad týmto príhovorom.) Chlapci, tešme sa, že naša skupinka sa dala dokopy. Minule sme poodhalili svoje vlastnosti. Zdá sa vám to až skoro zázrak, že sme takí rozdielni a predsa sme pokope? Nuž to je dielo Ducha Svätého, ktorý každého z nás pozval do tejto skupinky. A čo by mala takáto skupinka robiť, ako žiť? Pozrime do histórie a inšpirujme sa od spoločenstva prvých kresťanov. Opisuje nám to svätý Lukáš v knihe, ktorú nazývame Skutky apoštolov.
(Sk 2, 42- 47.)
Prví kresťania sa: Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.
Komentár k textu:
Prví kresťania boli veľmi nadšení z učenia, ktoré im zanechal Pán Ježiš. Chceli sa zapojiť do zmien a každý robil, k čomu bol volaný. Napríklad apoštoli vysvetľovali Ježišovu radostnú zvesť a vyučovali náboženské pravdy… Tí, ktorí uverili v Ježiša, sa pravidelne schádzali po domoch na lámaní chleba – čiže na slávení Eucharistie. Toto robili podľa príkazu Ježiša. Veď on pri poslednej večeri povedal: „Toto robte na moju pamiatku.“ Všetkým nám je jasné, že pod lámaním chleba sa myslí na slávenie svätej omše. Po nej sa organizovali radostné posedenia (agapé) a diakoni obsluhovali pri stoloch. Praktizovalo sa aj nacvičovanie liturgických spevov. Nezabudlo sa ani na tých najbiednejších. Mnohí kresťania popredali majetky a robili zbierky na podporu chudobných. Starali sa o siroty, vdovy i chorých. Iní sa starali o liturgické oblečenie, vyšívali naň rôzne symboly. Ďalší prepisovali evanjelia a listy apoštolov, maľovali výjavy zo života Pána Ježiša. Neskôr si veriaci začali budovať aj svoje chrámy.
Nuž môžeme konštatovať, že kto chcel, a nemal „tuleniu“ chorobu, mohol sa zapojiť do života spoločenstva a pomáhať. Hej, každý podľa svojich schopností si mohol nájsť miesto pri budovaní Božieho kráľovstva. Tak sa nadšenie šírilo k iným ľuďom. A bolo to cítiť. Pre pohanov boli kresťania úžasným vzorom, lebo sa navzájom mali radi. Pomáhali si a dokonca všetko mali spoločné. (Porov. Sk 2, 42-47).
Voľne prerozprávaj:
Prví kresťania mali medzi sebou vynikajúce vzťahy, preto vytvorili krásne spoločenstvo. Nebáli sa slúžiť, pomáhať si. Pre službu mladíkov v prvotnej cirkvi sa ujalo slovo „miništrovať“ – výraz pochádza z latinského slova „ministrare“, čo v preklade znamená „posluhovať“, alebo aj „posluhovať pri stole“. Táto služba sa ukázala ako veľmi potrebná už v úplnom začiatku Cirkvi. A najlepšie sa v nej osvedčili čestní, ochotne počúvajúci i konajúci mladíci. Takí, ktorí z celého srdca milovali Pána Boha a chceli mu bez výhrad slúžiť.
Ako sa mali správať? V začiatku pre to ani nemali presne sformulované predpisy. Hlavnou myšlienkou ich činnosti, bola služba pre potreby spoločenstva. Avšak niektoré ich funkcie boli veľmi zaujímavé. Predstavte si: Mnohí z nich preberali dary, ktoré veriaci nosili na obetný stôl a ktoré sa po svätej omši zjedli na spoločnej hostine. Iní zase boli poverení strážením vchodových dverí, aby medzi veriacich neprenikli nepriatelia… Títo museli byť skutočne múdri, opatrní i statoční junáci. Naozaj to bola služba plná dobrodružstva. Postupne však bolo treba organizovať a koordinovať činnosť všetkých kresťanov. Na obzore boli pravidlá, ktoré mali chrániť zhromaždenia pred všeobecným chaosom.
Námet na zamyslenie:
Miništranti sú vlastne vyvolenci z ľudu. Sú vyslancami spoločenstva. Sú určení na pomoc kňazovi pri slávení Najsvätejšej slávnosti. Preto sa pre túto úlohu vždy vyberali mládenci, ktorí si to svojím životom a správaním najviac zaslúžili. Miništrovať – to bolo veľké vyznamenanie. Miništrant mal byť vzorom pre ostatných. Ako sa to chápe dnes? Berieš miništrovanie ako vyznamenanie? Povolanie od Pána? Ďakuješ mu že si ťa našiel a mimoriadne oslovil i vyvolil? Na to si musíš odpovedať sám.
Aktivita: Miništrantský parlament
Do aktivity môžem voviesť chlapcov aj nasledujúcimi vetami: Priatelia, naša družina je tiež povolaná slúžiť iným. A viete, ako sa pracuje s ľuďmi – raz to ide, druhý raz pošomrú. Budeme musieť robiť rýchle rozhodnutia, byť súdržní, nehádať sa, byť vzorom… Preto jednoducho potrebujeme pravidlá, ktoré nás udržia nad vodou. Na pravidlách sa však ale musíme dohodnúť – preto si ich navrhneme. A budeme pri tom postupovať nasledovne.
– vytvorí sa Miništrantský parlament. Na lístočky treba napísať funkcie, ktoré sú aj v parlamente ako: predseda parlamentu, podpredseda parlamentu, spočítavač hlasov, zapisovateľ, poslanec, poslanec, poslanec… Je toľko funkcii, (lístočkov) koľko je chlapcov. Predseda parlamentu nech je animátor. Ostatné lístky sa dajú do nádoby alebo košíka a chlapci si losujú funkcie.
– zasadanie parlamentu riadi animátor (predseda parlamentu). Vyzve prítomných, aby si sadli do parlamentných lavíc a prezentovali sa. Každý nahlas prečíta svoju funkciu. Ak nie je jasné, kto čo robí, predseda parlamentu to vysvetlí. (Veríme, že aspoň on vie, o čo ide.)
– potom sa opäť ujme slova a povie: „Má niekto z poslancov návrh na zákon, podľa ktorého sa bude riadiť činnosť rytierov okrúhleho stola?“ Chvíľu čaká a ak sa nikto neozve, predstiera návrhy ako napríklad: „Navrhujem, aby sa zakotvilo medzi zákony: Rytier (miništrant) prichádza na stretnutie vždy načas, bez blata na topánkach, s perom a so zápisníkom.“ Potom vyzve prítomných: „Má niekto pozmeňovací návrh?“ Opäť počká. Ak áno, tak sa znenie pôvodného zákona upraví. Ak nie, opäť vyzve prítomných: „Má niekto faktickú poznámku? Ak nie, dávam hlasovať. Kto je za, aby sa prijal zákon v tomto znení?“ (Prečíta ho.) Spočítavač hlasov spočíta hlasy. „Kto je proti?“ (Opäť sa počítajú hlasy.) „Zdržal sa niekto hlasovania?“ (Počíta sa aj teraz.) Potom predseda parlamentu povie: „Za návrh hlasovalo XY hlasov. Proti bolo YZ hlasov. Zdržalo sa XZ hlasov. Zákon bol prijatý, (zamietnutý). Prosím zapisovateľa, aby zákon zapísal do zbierky zákonov.“ Ten neváha a zákon prepíše. Hlasovať sa môže aj tajným spôsobom. Napríklad vložením čiernych fazuliek (záporný hlas), alebo bielych fazuliek (kladný hlas) do šiltovky. Je jasné, že „sčítavač“ potom spočítava fazuľky a nie ruky.
– ak by vám došli nápady, ponúkame niektoré praktické návrhy do zákonov: Miništrant nenadáva; za žiadnych okolností nešomre; neskáče do reči; nebije kamarátov; nie je agresívny; neničí zariadenie miestnosti alebo sakristie; počúva vedúceho; počas stretnutia si vypne mobil; neúčasť na stretnutí vopred oznámi; za každú minútu meškania zaplatí 1000 eur :-); uprace si šaty; má čisté ruky; nefajčí; prijme rozdelenie úloh od vedúceho;…
Zákony sa v závere nech zapíšu na ozdobný (napr. na pekne obhorený) papier, alebo kožu a môže sa uložiť do rámu… Alebo sa papier môže skrútiť, previazať ozdobným špagátom a na uzle vytvoriť pečať s vašim rytierskym znakom. Listinu môžete podpísať, alebo označiť odtlačkom palca namočeného v atramente. (Na znak, že so zákonmi súhlasíte.) Pravidiel nech nie je strašne veľa, lebo potom sa stratí o nich prehľad. Pri prepise ich označte starobylo a právnicky: Zákon číslo xy, paragraf (§) jedna, dva… odsek 1…
Na záver prečítajte ešte raz všetky zákony a slávnostne ich odložte na dôstojné a viditeľné miesto. V prípade núdze, predseda parlamentu môže opäť zvolať miništrantský parlament (zasadanie rytierov okrúhleho stola) a zákony sa môžu upraviť. A ešte niečo: Vedúci má pri hlasovaní právo veta. Dôvod? Viac než jasný: aby sa neschválila nejaká somarina. Ak veto použije, nech ho aj zdôvodní. Právo veta má aj duchovný otec, ktorý schvaľuje zákony úplne v závere a robí to „am block“ – v celku.
Ďalšie aktivity na stretnutie: Dnes ich ozaj viac netreba.
Predsavzatie: Úprimne sa poďakovať Pánu Bohu za dar miništrovania.
Skutočný príbeh: Je to vlastne správa o istom mladíkovi, ktorý nedodržal pravidla bezpečnosti a skoro sa stála veľká tragédia. Udalosť sa odohrala v gréckej Troade. Dávajte pozor čo sa tam vlastne stalo. Svätý Lukáš v Skutkoch apoštolských (Sk 20, 7-12) píše o tajomnej udalosti takto: Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci. V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. Istý mladík menom Eutychus sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho. Pavol zišiel dole, ľahol si naň, objal ho a povedal. „Neplašte sa, lebo jeho duša je v ňom.“ Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho, až do svitania, ešte hovoril a potom odišiel. Chlapca priviedli živého a nemalo ich to potešilo.
Vidíte, čo sa môže prihodiť na stretnutí? Ak nie sú pravidlá a každý by si konal po svojom, štveral sa po oknách, alebo bol inak nepozorný, môže dôjsť aj k tragédii. Hm, a kde by sme našli nablízku človeka svätého ako Pavol, aby vzkriesil mladíka? Preto pozor, pozor.
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
