Kategórie: |Značky: , , , , |Prečítané za 8,9 min|1779 slov|

Slovo pre animátora: Ako ste si istotne všimli, naše témy majú určitú logiku. Všetko to smeruje k tomu, aby miništrant v tejto fáze formácie zvládol základné veci, ktoré potrebuje k miništrovaniu. Aby bol samostatný v základných situáciách a teda aby sa vedel pohybovať v liturgickom priestore, aby vedel s akými ľuďmi má tú česť byť pri oltári, aby sa vedel dorozumieť s kňazom, teda poznal názvy liturgických predmetov i liturgickú reč… Nuž a teraz keď už toho pomerne dosť veľa vie, je načase obliecť ho do miništrantského. Lenže k miništrantskému oblečeniu si treba vytvoriť vzťah. Nechceme, aby to chlapci robili len tak povrchne. Preto opäť silnejšie oživíme myšlienky, že formujeme z chlapcov charakterných rytierov. Paralela medzi brnením rytierov a oblečením miništrantov príde vhod.

Cieľom je pomôcť vytvoriť chlapcom vzťah k miništrantskému oblečeniu, starať sa oň i pomôcť im aby boli hrdí na to, že si ho môžu obliecť.

Metodika: Skôr než sa zaradíš do Ježišovej družiny.

Materiál: Poznámkový blok, perá, vešiaky, celý miništrantský oblek, alba.

Voľne prerozprávaj: Chlapci, nastal čas vedieť sa obliecť do miništrantského. Poviete: Nič ľahšie. Počkajte, počkajte! Udalosti z mnohých slávností potvrdzujú, že o dramatické situácie, ktoré súvisia s oblekom miništrantov nie je núdza. Tu je príklad: Zvonec oznámil začiatok liturgického slávenia. Hudba nádherne znela, ľudia boli v nadšenom očakávaní a vtedy to prišlo. Zo sakristie sa vynorilo akési prečudesné čudo. Malo strapatú hlavu, veľké čierne oči a neprirodzene zohnutý chrbát. Golier tohto indivídua bol zapnutý nakrivo a spod neho sa dral na povrch krikľavý futbalový dres.
Miništrantskú košeľu mal náš chlapík o tri čísla väčšiu a bola taká pokrčená, akoby ju práve vytiahli krave z pysku. A predstavte si, bola dokonca zasunutá v kamži. Tá však bola tiež „sto puková“ a nejako prekvapivo krátka. Siahala mu len tesne pod kolená. No a v dolnej časti sa z nej ťahal akýsi povrázok. Tenisky mal aspoň o dva čísla väčšie a podobali sa na plutvy. Šnúrky boli rozviazané a ťahal ich meter za sebou… Zoznámte sa prosím: „Miništrant z Hornej Dolnej.“ Keď so objaví vo dverách sakristie, tetky v prvých laviciach až cúvnu. Vystrie ich tak akoby stretli strašidlo z kapusty. Priatelia, z dôvodu veľkej pravdepodobnosti výskytu mŕtvice u veriacich musíme rázne zasiahnuť. Ideme miništrantov upraviť, aby vyzerali k svetu. Začneme od miništrantského šatníka. Predstavíme si čo je čo. Poďme od vrchu nadol. A oblečenie môžeme aj prakticky predviesť.

Golier
Je prikrývka krku i časti ramien. Oblieka sa na ramená a zasúva sa pod superpelíciu. Trochu sa líši od klasického goliera na kabáte, alebo svetri. Je väčší, mohutnejší a zakrýva „civilný“ oblek miništranta.

Superpelícia
Je biela košeľa so širokými rukávmi a hranatým výrezom okolo krku. Siaha poniže pásu mladíka. Pozor! Nezasúva sa do kamže, ale je na jej povrchu. Ak sa superpelícia nezavesí na vešiak, býva veľmi pokrčená, čo najviac kazí dojem z miništranta. Biela farba symbolizuje čistotu srdca, s ktorou by mal miništrant vždy pristupovať k oltáru.

Kamža
Je dlhá sukňa, ktorá siaha od pásu až po členky. Miništrant si musí voliť správnu dĺžku kamže, aby mu spod nej príliš netrčali nohavice a v lete chlpaté nohy. Ak je kamža veľmi dlhá hrozí, že sa mu zamotá medzi nohy a spadne alebo ju zašpiní blatom z topánok. Sukňa sa väčšinou upevňuje povrázkom okolo pásu. Ten však treba vedieť správne zaviazať na mašličku. Uzol alebo iný zapínací systém môže narobiť obrovské problémy.

Alba
Je dlhý biely odev siahajúci od ramien až po členky. Vznikla zo starobylej tuniky. Ak sa používa alba, nepoužíva sa golier, pretože nie je potrebný. Alba totiž nemá hranatý výrez okolo krku. Názov alba je odvodený od jej bielej farby. Je symbolom čistoty duše.

Cingulum
Je ozdobný pletený povrázok so strapcami na koncoch, ktorý sa používa na stiahnutie voľnej alby v priestore pásu. Zabezpečí sa tak, aby sa alba nevliekla po zemi. Symbolicky znamená pás čistoty na premáhanie telesnej žiadostivosti. Môže byť v rôznych farbách, ktoré sledujú liturgický rok. Malá rada príde vhod. Odporúča sa ho nesťahovať príliš, aby si neodpadol…

Námet na zamyslenie:

Mnohé stredoveké historické listiny uvádzajú, že keď šľachetný rytier bral na seba brnenie, prežíval to veľmi vzrušujúco. Vedel, že ide do akcie, v ktorej môže byť ohrozený jeho život. Mnohí sa modlili, aby boli verní rytierskemu sľubu, aby ich nepriateľ nezranil, aby šíp neprenikol cez ich oceľový oblek. Aj pri obliekaní miništrantského obleku prežívajú mnohí chlapci veľké vzrušenie. Idú pred ľudí a celé nebo ich sleduje. Upravujú sa, aby sa zaradili do Ježišovho sprievodu. Prosia Pána, aby boli statoční, verní kresťanským ideálom, aby ich nepriateľ – zlý duch nezranil… Mysli aj ty na to vždy, keď budeš obliekať miništrantské šaty. Nezabudni na tieto vznešené myšlienky. Nedaj, aby pod krásnym oblekom bilo nečisté, nečestné a nešľachetné srdce.

Aktivita: Skôr než sa zaradíš do Ježišovej družiny.

Aktivitu uvedieme otázkami typu: „Chlapci, videli ste už niekedy rytierske brnenie? Z čoho pozostáva? Videl niekto film s rytierskou tématikou? Ako sa rytier oblieka do brnenia?“ Chlapcov vypočujeme a potom im takúto situáciu predstavíme. Trebárs aj nasledujúcimi slovami: „Predstav si, že si rytier. Chystáš sa do služby, a berieš na seba ochranné brnenie. Obliekaš sa postupne od nôh nahor. Jednotlivé časti si pevne pripínaš na telo. Upínaš ich koženými sponami. Oceľové plechy dávaš na nohy, hrudník, ramena i ruky. Nakoniec si nasadíš prilbu. A ešte niečo. Treba ťa dostať do sedla koňa. Je to problém. Na tele ti pribudlo asi 20 kíl železa, takže? Ako to robili kedysi? Kladkou. Viedlo cez ňu lano, ktoré bolo zakončené hákom. Ten sa zakvačil za oko brnenia. To zase bolo na chrbte a rytier sa za pomoci zbrojnošov vyzdvihol do sedla koňa. Ak sa vec podarila, hrdina bol pripravený do akcie.“

  • následne miništrantov oboznámime, ako sa obliecť, keď idú do služby pri oltári. Namiesto oceľového brnenia majú k dispozícii miništrantské oblečenie. Kamžu si navlečú cez hlavu a pripevnia ju na páse. Potom si oblečú golier a superku. Pozor na veľkosť a dĺžku obleku, vrátane rukávov. A čo prilba? Nuž keďže ju nemajú, tak sa aspoň učešú. Postup pri oblečení im ukážeme aj prakticky.
  • niekedy sa stane, že sa treba obliecť veľmi rýchlo a preto ďalšou aktivitou je súťaž v obliekaní. Pôjde o to, kto sa najrýchlejšie oblečie, a zároveň bude aj pekne upravený.
  • potom chlapcom ukážeme, ako sa miništrantská rovnošata ukladá do skrine. Nebojte sa tomu venovať dostatok času, pretože v tejto činnosti sú miništranti veľmi poruchoví. Stále sú v tom problémy a získať dobrý návyk sa dá len neustálym opakovaním.

Ďalšie aktivity na stretnutie:

  1. Vysvetlite chlapcom, že oblečenie miništrantov signalizuje iným ľuďom, že sú „vyvolení“ z ľudu, že majú byť čistí na srdci. Mali by si uvedomovať, že zvláštnym spôsobom patria ku Kristovi, že ho reprezentujú svojím správaním i celkovým výzorom.
  2. Chlapci si môžu zložiť osobnú modlitbu, ktorú budú recitovať pri obliekaní sa do miništrantského obleku.
  3. Dá sa prebrať a rozdeliť aj služba pri udržiavaní poriadku v miništrantských skriniach.

Predsavzatie: Dávať si záležať na uložení svojich šiat.

Skutočný príbeh: Stalo sa to v stredoveku. Znepriatelené armády sa chystali do boja. Veliteľ na obkľúčenom hrade vydával úsečné povely: „Každý chlap nech si vezme oceľovú košeľu, brnenie a nech sa vyzbrojí mečom a kopijou.“ Nepriateľ sa približoval k múrom a očakával sa útok. Dvaja kamaráti dokončievali prípravu, keď tu jeden druhému hovorí: „Henrich, dostal som zo zbrojnice akúsi krátku košeľu. Chýba jej pletenie na krku.“ „Filip, choď si ju rýchlo vymeniť,“ odporúčal mu kamarát. No na to už nebolo času. Nepriateľ zaútočil. Obrancovia sa statočne bránili, ale aj tak sa útočníci dostali za hradby. Nastal tvrdý boj. Po hodinovej bitke obrancovia vytlačili nepriateľa z hradu. Nastal čas na pomoc zraneným. Henrich hľadal priateľa, pretože ho už dlhšie nevidel. Začal vykrikovať: „Filip, Filip,“ ale nič. Prezeral aj ranených, ale ho nenachádzal. Opäť skričal priateľove meno a zrazu videl, ako jeden ležiaci vojak pohol rukou. Pribehol k nemu a skutočne. Bol to jeho priateľ. Ležal v kaluži krvi. Mal veľkú ranu na krku. Presne tam, kde končila krátka oceľová košeľa.

Chlapci, ak by mal náš priateľ dobrý odev, mohol v boji obstáť. Vedzme, že miništrantský oblek je aj symbolom toho duchovného. Zlý nás chce bodnúť na mieste, na ktorom nie sme chránení. Snaží sa využiť naše ľudské slabosti a cez ne chce „zasadiť našej duši“ smrteľný úder. Milosť posväcujúca, sviatosti a modlitba sú našou najväčšou ochranou. Oni sú naším „božím oblekom“. Neskracujme si ich!

Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.

Zdroj: www.ministranti.dcza.sk