Slovo pre animátora: V týchto témach o svätcoch prinášame vzory ľudí, ktoré súvisia s našou hlavnou myšlienkou – rytierstvom, statočnosťou, obetou a službou. V živote svätcov sledujeme krásne vlastnosti, ktoré sa u nich prejavili. Veríme, že ich spoločne objavíme, že si chlapci svätcov obľúbia a identifikujú sa s nimi. V tomto veku mladí ľudia totiž prijímajú základné životné a morálne postoje. Tu sa kdesi rodí ich charakter. Pomáhame im teda vytvoriť si dobrý základ, z ktorého budú čerpať aj neskôr.
Dnes si predstavíme svätého Šebastiána, nabudúce svätého Juraja. Obidvaja žili skoro v jednom čase a ich osud je podobný. No vyzdvihneme u nich rôzne vlastnosti. Pri svätom Štefanovi sa miništrantov snažíme urobiť citlivými na hodnoty, ktoré sa nemôžu v žiadnom prípade zradiť. Je vecou správneho chlapa, muža, rytiera, miništranta byť verným týmto hodnotám. Pestujeme to v nich a preto sa nebojíme chlapcov povzbudiť, pochváliť za dobré veci ktoré dokázali urobiť, za prejavy obety, dobroty a služby. Myslíme to úprimne.
Aktivita – mapovanie miest v mieste bydliska (najprv pozitívnych, neskôr aj negatívnych) nás zase pripravujú spustiť „výpravu“ do miestneho terénu.
Metodika: Tajomstvo bohatiera
Materiál: Papiere formátu A4, kompas, fixky, perá, zápisníky.
Aktivita s Božím slovom:
Nadviažeme na utrpenie prvých kresťanov. Pripomenieme si, že museli znášať utrpenie od mocných tohto sveta. A bolo to od kráľov Izraelských, cisárov rímskych aj iných. Príkladom je nám aj uväznenie svätého Petra.
(Porov. Sk 12, 1-9, 18-19.)
Počúvajte. V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých príslušníkov Cirkvi a mučil ich. Jánovho brata Jakuba zabil mečom. A keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch: po Veľkej noci ho chcel predviesť ľudu. Petra teda strážili vo väzení. Ale Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho. V poslednú noc, ako ho mal Herodes predviesť, Peter spal medzi dvoma vojakmi spútaný dvoma reťazami a strážnici predo dvermi strážili väzenie.
Čítanie z Písma môžeme prerušiť a opýtať sa. „Chlapci viete, ako skončil tento prípad? Nie? Tak počúvajte ďalej. Peter je teda vo väzení, keď…“
Tu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Vstaň rýchlo!“ A reťaze mu spadli z rúk. Keď sa rozodnilo, nastal medzi vojakmi nemalý zmätok, čo sa mohlo stať s Petrom. Herodes ho hľadal, a keď ho nenašiel, vypočúval strážnikov a rozkázal ich odviesť.
Komentár k textu:
Kresťania vždy verili len v jedného dobrého, milujúceho Boha. Neuznávali všelijakých pohanských bôžikov, ktorých si vytvorila ľudská fantázia. A v antických časoch si ich ľudia vysnívali viac než dosť! A neuznávali ani falošný obraz o Bohu, ktorý vytvorili farizeji a iní v židovskom národe. Kresťania svojim spôsobom života prekonávali staré, bezduché zvyky. Nuž a vtedajší mocipáni ale aj mnohí bežní ľudia to nevedeli zniesť. Vyrušovalo ich to, vyzývalo k zmene, prebúdzalo sa im svedomie… Starý poriadok sa im rúcal ako spráchnivený dom. Preto boli proti týmto „kresťanským“ novotám a surovo pritlačili na kresťanov. Tým išlo o „krk“, o život. Čo robiť? Opustiť Ježiša? Zradiť a zachrániť si kožu? Nie!
Ťažká doba zrodila nevídaných hrdinov. Nádej veriacich vo večný život a láska k Ježišovi im pomáhala prekonať aj tie najkrutejšie muky. Vedeli, že keď slúžia Bohu, slúžia správnej veci a smrť je len nutným prechodom k Nemu – do nového večného života. Kresťania tých čias sú vzorom statočnosti, hrdinstva, vernosti i vzájomnej pomoci… Aj vám sa natíska otázka: Ako je to možné, že to dokázali? Či necítili bolesť? Či hádam boli z iného „cesta“, či sveta? Všimnime si jedného výnimočného mladíka – Šebastiána. Pozrime sa na jeho život a možno niečo veľmi dôležité pre život miništrantov odhalíme.
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj:
Šebastián sa narodil v 3. storočí, pravdepodobne v Miláne. Rodičia mu dali meno, ktoré pochádza z gréčtiny. „Sebastos“ znamená vznešený, velebný, majestátny. A on takým aj bol. Už za mlada sa stal vojakom v rímskej cisárskej armáde. Išiel tam s úmyslom, že bude uprostred pohanov pomáhať tým, ktorí uverili v Krista. Totiž, aby bolo jasné, spoločenská situácia v Rímskej ríši po čase pokoja nabrala dramaticky spád. Za cisára Diokleciána mali kresťania dvadsať rokov aký taký pokoj. Avšak ku koncu svojej vlády vládca akoby stratil rozum. Prudko zmenil svoj postoj. Omámený slávou zvolal prefektov, sudcov a vojvodcov na veľkú poradu. Z tejto schôdze nevzišlo nič dobré. Boli prijaté výnimočne tvrdé zákony proti kresťanom: ich chrámy mali byť zbúrané a sväté knihy spálené. Kresťanov mali zbaviť všetkých občianskych práv. Biskupov a kňazov mali uväzniť. Kto by nechcel obetovať štátnym bohom, toho mali k tomu donútiť mučením. Ak to nešlo, mal byť odsúdený na smrť. Vypuklo všeobecné prenasledovanie kresťanov.
A tak keď sa cisár dozvedel, že aj dôstojník Šebastián, ktorého si inak veľmi vážil, je kresťan, vydal ho na smrť. Vojaci ho bez váhania priviazali ku kolu a začali doň strieľať šípmi. Prebodli ho viacerými strelami. „Už je mŕtvy“ skonštatoval jeden z nich. Zarehotali sa a nechali ho napospas ďalšiemu osudu. No istá mladá vdova sa rozhodla mučeníka pochovať. Nahla sa nad jeho telo a prekvapene zhíkla: „Ale veď on ešte žije.“ Odviazala ho od kola, a potajomky ho previezla do svojho domu. Dlhý čas sa o neho starala. Po čase sa Šebastián uzdravil. Keď nazbieral dosť síl, rozhodol sa, že svoje poslanie dokonči. Odvážne prišiel k cisárovi Diokleciánovi. Ten celý prekvapený vypliešťal naň oči ako na zjavenie. Sľuboval mu hory doly, ak zmení svoj postoj… Ale karta sa na chvíľočku obrátila: Šebastián ho obvinil zo zločinu prenasledovania kresťanov. To panovníka natoľko rozzúrilo, že ho dal na smrť zbičovať. Udialo sa to v jednom rímskom cirkuse. Náš hrdina statočne zniesol tento šialený rozsudok a odovzdal svoju šľachetnú dušu Nebeskému Otcovi. Stalo sa to 20. januára v roku 288. Telo Šebastiána je pochované v bazilike San Sebastiano. Vznešený a nebojácny vojak patrí k veľmi uctievaným svätcom. Je patrónom vojakov, umierajúcich i záhradníkov.
Námet na zamyslenie:
Svätý Šebastián je skutočným vzorom hrdinu. Je typom človeka, ktorý sa len tak nevzdá pravých hodnôt. Neuhol sa šípom, neuhol sa pohľadu do očí cisára, neuhol pravde. To bol charakter! Nezradil pravdu a česť za pár drobných výhod. Ako veľmi dnes potrebujeme takýchto chlapov. Keby sme mali odvahu a zmysel pre hodnoty ako Šebastián, svet by vyzeral inak.
Áno, sú hodnoty, ktoré sa musia nutne chrániť. Žiaden zákaz, príkaz, či rozkaz nemôže v človekovi porušiť vernosť týmto hodnotám. Šebastián odvážne a poslušne slúžil svojej vlasti a chránil jej cisára. Ale keď ho ten nútil zradiť to, čo bolo dobré a čomu Šebastián uveril, tak odmietol. Keď od neho požadoval vzdať sa vlastného presvedčenia, tak povedal rázne nie. Pána Boha treba počúvať viac než chúťky nejakého človeka. Bodaj by sme aj my mali odvahu stáť si za tým, čo považujeme za sväté!
Aktivita: Tajomstvo bohatiera
Do aktivity vojdeme plynulým rozprávaním. „Chlapci, tá otázka z úvodu je stále vo vzduchu: „Ako je možné, že prví kresťania dokázali takto odvážne žiť?“ (Počkáme na ich odpovede.) Potom pokračujeme: Nech by sme filozofovali akokoľvek dlho, odpoveď je vlastne jednoduchá: „Vedeli si doplniť Božiu energiu – Lásku.“ Potom sa nebáli ani smrti ani cisára. Pýtate sa: „Dá sa to? Ako sa to robí?“ Predstavte si, dá sa to. Má to však pár háčikov. Treba sa vedieť stíšiť a potom stretnúť s Pánom. O tom bude ešte veľa reči.
Dnes poznamenáme, že sa to robí najmä na posvätných miestach.“ Toto často prežíval aj svätý Šebastián, náš vzácny bohatier. Často chodil na posvätné miesta, vedel sa tam stíšiť a modliť. Jeho zdrojom sily bol pokrm, ktorý dostával pri lámaní chleba – Eucharistia. Jeho tajomstvo spočívalo v tom, že vedel nájsť energiu pre dobrý život so stretnutia s Bohom. Poznámka, že mal na to špeciálne miesta i čas je pre nás veľmi dôležitá. Provokuje nás k ďalšej otázke: Sú také miesta aj dnes? Sú ďaleko a či blízko nás? Nájsť ich skúsime v dnešnej aktivite.
- chlapcov poučíme ako sa kreslia mapy. Rozdáme im papier, perá a povieme im, že dôležité je nájsť kde je sever. Potom nech si papier podľa neho vhodne zorientujú. Vysvetlíme im, čo je to mierka mapy. Oboznámime ich s farbami a značkami, ktoré sa používajú v mapách. (Napríklad: Modrá znamená vodu, zelená hory, vrcholy nech sa označia krížikom, budovy obdĺžnikmi…).
- po týchto údajoch im povieme aby si zakreslili základný orientačný bod, ktorým bude pre nás kostol. Zaznačí sa ako kruh s krížikom. Následne nech si označia rieky, kopce, ulice, ihrisko,… Potom ich vyzveme k rozhodujúcej činnosti: „Chlapci v našom okolí sa nachádza veľa krásnych a posvätných miest. Nech sa každý zamyslí ktoré sú to a nech si ich nakreslí do svojej mapy.“ Môže sa im pri tom pustiť pekná hudba. Ak nechápu čo sú to posvätné miesta, treba im povedať, že ide o miesta, v ktorých sa viac cíti prítomnosť Pána. Sú to miesta kde sa ľahšie modlí. Často sú to ich obľúbené miesta, kde radi chodia na vychádzky… Dožičte im čas na otázky aj prácu.
- keď sú hotoví, nech každý predstaví svoju mapu i miesta, ktoré sú preňho najdôležitejšie. Nech aj povie prečo. Dajte chlapcom čas aby otvorili dušu a povedali, ako tam často chodia, čo tam také zvláštne cítia. Je veľmi dôležité, aby veci vedeli pomenovať, vyjadriť.
- v záverečnej reči chlapcov upozorníme, že najposvätnejšie miesto v našom okolí je svätostánok. Upozorníme ich aj na ďalšie miesta, v ktorých cítiť „vôňu“ Pána – na kostol, cintorín, kríže, ktoré sú v mieste bydliska.
- nakoniec ich upozorníme, že posvätným miestom môže byť aj kútik ich izby. Vlastne každé miesto sa môže stať miestom posvätným, ak doňho pozveme Pána Ježiša.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- Porozprávať sa o tom, či je ťažko povedať pravdu do očí.
- Poradiť sa, akým spôsobom sa to dá.
- Povzbudiť sa výpoveďami o tom, kto mal odvahu a už vyznal vieru v nejakej ťažkej situácii.
- Povedať chlapcom, čo môžeme načerpať na posvätných miestach ako: v prírode, pri studničke, pri rieke, v lese, pri stretnutí so zvieratkami, v kostole…
Predsavzatie: Vytvoriť si doma posvätné miesto, ktoré budem používať na stretnutie s Pánom.
Skutočný príbeh: V rímskych archívoch sa nachádza zápis zo súdneho procesu s kresťanmi. Zhromaždili ich do žalára a veľmi silno presviedčali:
„Ak sa zrieknete svojho Boha, darujeme vám slobodu.“
No kresťania odmietli klaňať sa falošným bohom. Nevzdali sa viery ani pod sľubmi na odmenu ani pod vyhrážkami na mučenie. Nakoniec im tyrani pohrozili smrťou:
„Ak sa nevzdáte aspoň schádzania sa v nedeľu na obradoch, všetkých vás usmrtíme.“
Nato kresťania hrdo odpovedali:
„Nikdy. To nás drží vo viere. Práve to nemôžeme urobiť.“
A tak radšej obetovali život akoby sa vzdali nedeľnej svätej omše.
To je to miesto, kde sa dá načerpať energia na dobrý život na celý týždeň. Nuž ale keď si to porovnáme s aktuálnou situáciou – je až do plaču, ako ľahostajne dnes pristupujú mnohí ľudia k účasti na svätej omši.
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
