Kategórie: , |Značky: , , , , |Prečítané za 6.4 min|1280 slov|

Ročné obdobia duchovného života – duchovná jar

„I budú rásť uprostred zelene ako vŕby pri potokoch vôd.“ Iz 44,4

Jar – symbol nového života, obdobie kedy sa svet prebúdza a začína rásť a kvitnúť. Človek začína pripravovať pôdu pre sejbu nových rastlín, a taktiež sa stará o tie, ktoré už boli zasiate prv. Je to obdobie radosti, krásy a rozmanitosti. Ku koncu jari už človek vidí rozkvitnuté kvety, cíti zmes krásnych vôní a niekde vo vnútri začína vnímať skutočný potenciál vykonanej práce.

V duchovnom živote môžeme za jar pokladať obdobie nových vecí. Obdobie, kedy možno po dlhšej stagnácii prichádza nové vanutie Svätého Ducha, ktoré so sebou prináša novú túžbu, nové nápady, nové nadšenie. Človek vidí ako mu nové diela rastú pod rukami a má z toho radosť.

Toto obdobie sa vyznačuje akýmsi “nádychom” po období stagnácie. Človek má veľkú túžbu modliť sa a tráviť čas s Pánom, zažíva radosť zo služby a je plný entuziazmu a túžby viesť svet ku Kristovi. Často začína vnímať nové podnety od Pána a pozerá sa na veci novým pohľadom. Je veľkou pomocou, byť v tomto období vnímavý – práve vtedy môže Boh zjaviť svoju vôľu a je našou úlohou to správne zachytiť. Avšak niekedy by sa mohlo zdať, že v tomto období je týchto podnetov až priveľa. Práve vtedy môže človeku pomôcť to, že si ich nejakým spôsobom uchová. V tomto období tiež môže človek zachytiť väčší obraz Božích zámerov. Je to práve jar, kedy vidíme pestrosť – a podobne je to aj v duchovnom živote. Diela iných nám môžu slúžiť ako inšpirácia, a taktiež na ne môžeme pozerať pohľadom spolupráce. 

„Hľa, robím čosi nové, teraz to klíči, či to nebadáte? Áno, urobím cestu na púšti a rieky na pustatine.” Iz 43,19 

Problémom tohto obdobia môže však byť nedostatok kritického myslenia. Človek plný nadšenia môže ľahko prehliadať fakty reality a “neprepočítať” si možnosti predtým ako sa do niečoho pustí. To môže viesť k postupnej dezilúzii a vyhoreniu, pretože aj keď v úvodnom období rastú rôzne diela pomerne rýchlo, časom vyžadujú viac úsilia a starostlivosti, čo môže byť náročné. Problémom tiež môže byť prehnaná horlivosť a netrpezlivosť. Človek, ktorý prežíva “duchovnú jar” má často tendenciu chcieť všetko hneď a nekompromisne – a podobne ako Peter v Getsemanskej záhrade je ochotný aj stínať nejaké tie uši, alebo aj hlavy. No Kristus nás učí trpezlivosti a miernosti – a na to treba pamätať aj v týchto chvíľach. 

“Nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí, kým nedopomôže právu k víťazstvu.” Mt 12,20 

V spoločenstvách je toto obdobie sprevádzané novým rastom a zmenami. Môže sa jednať o príchod nového kňaza alebo lídra, o zvýšený počet novoobrátených členov alebo o nejaký určujúci zážitok spoločenstva na jeho duchovnej ceste. Často má spoločenstvo túžbu začať mnoho nových projektov, no je práve úlohou lídra správne rozlíšiť, “do ktorej vinice ich volá Pán”. Dobrým odporúčaním je vybrať len pár oblastí a projektov a tým sa venovať. Prvotný entuziazmus je síce krásny, no postupne bude starostlivosť náročnejšia, a tak ako v osobnom živote, aj v spoločenstve prichádzajú obdobia sucha, ktoré môžu dobré diela zničiť.

Všetky tieto rady môžu znieť až príliš abstraktne. Na drobné nám ich pomôže rozobrať náš nový kamoš Adam, ktorý nás bude sprevádzať sériou týchto blogov.

Adam je chalan z malého mestečka na strednom Slovensku. Keď mal 14 rokov, zažil osobné stretnutie s Kristom, ktorý sa ho dotkol tak hlboko, že Adam zatúžil viesť k nemu aj druhých. Preto Adam začal čítať Sväté Písmo, pravidelne sa modliť, neskôr sa prihlásil na animátorskú školu a po jej ukončení aj na líderskú animátorskú školu (ktorú zhodou okolností organizovalo ZKSM :D).

Práve skrze túto skúsenosť zažil Adam akýsi “nový impulz”. Mal pocit, že skrze veci, ktoré odzneli na LAŠke (líderskej animátorskej škole – pozn. autora) mu Boh ukazuje jeho miesto v Cirkvi a pozýva ho k službe. Vrátil sa domov plný entuziazmu  a začal si všímať, že mnohé state Svätého písma mu zrazu dávajú nový zmysel. Rozhodol sa, že ich bude zdieľať so svojimi priateľmi, no keď bol s nimi, často si potom nevedel spomenúť, čo ho to vlastne oslovilo. Rozhodol sa o tom teda porozprávať so svojím kamošom Petrom, ktorý už Krista poznal dlhšie. Ten mu poradil, nech si založí modlitebný denník, kde si bude postrehy zapisovať, aby sa k nim mohol časom vrátiť. Peter Adama upozornil, nech sa nesnaží všetko aplikovať do života hneď a naraz. Odporučil mu tiež, aby si našiel nejaké spoločenstvo, v ktorom by mohol kráčať ku Kristovi spolu s ostatnými.

Adam si zobral jeho rady k srdcu. Po čase si všimol, že práve vďaka modlitebnému denníku sa stal jeho modlitebný život konzistentnejším a začal vidieť veci v širších súvislostiach. Často sa vracal k predchádzajúcim zápiskom, ktoré spolu vytvárali krásnu mozaiku pre duchovný život. Adam si našiel aj spoločenstvo – pomocou mu bol mladý kňaz, ktorý pôsobil v ich farnosti. Adam za ním zašiel a zistil, že vo farnosti už funguje stretko mládeže, ktoré sa stretáva v piatok podvečer. Po niekoľkých týždňoch sa Adam cítil naplnený a šťastný. Mal pocit, že každým dňom sa čoraz viac blíži ku Kristovi. A videl aj veľký potenciál vo farnosti. V spoločenstve sa rozhodli založiť malé skupinky kde čítali a rozoberali Sväté Písmo. Časom začali navštevovať starých ľudí v miestnom starobinci. No Adam túžil slúžiť ešte viac. V jeden večer teda došiel za kňazom a navrhol mu, aby vo farnosti začali organizovať modlitby chvál. No ináč vždy ústretový kňaz mu tentoraz odpovedal, že si nemyslí, že je to najlepší nápad. Pokračoval aj akýmsi odôvodnením, no Adam ho už nepočúval. Vo vnútri mal pocit nepochopenia a hnevu. Nechápal, prečo mu niekto ide brániť v jeho túžbe hlásať Krista. Veď predsa všetky aktivity sa spoločenstvu daria a on sám má ešte dosť voľného času. Od kňaza odchádzal sklamaný a s otázkou čo robiť ďalej …

Ak chceš vedieť ako príbeh Adama pokračoval, určite si prečítaj aj ďalší blog zo série. Budeme sa v ňom venovať obdobiu duchovného leta.

 

Juraj Gereg, absolvent LAŠ (Líderskej animátorskej školy)