Tento blog je nepriamym pokračovaním blogov, ktoré sa venujú formácii ľudí v spoločenstve. V tomto blogu sa zameriavam na to, akú stravu dávať jednotlivcom v priebehu ich osobného rastu v spoločenstve. Môj pohľad je doplnený názormi dvoch lídrov zo spoločenstva Piar, pátra Juraja Ďurneka SchP. a rehoľnej sestry Timotey Šebeňovej. Obidvaja lídri stáli pri zrode spoločenstva Piar a venujú sa mu celým srdcom. Páter Juraj vyštudoval teológiu v Ríme a niekoľko rokov bol aj riadeľom Piaristickej spojenej školy Františka Hanáka v Prievidzi. Prednedávnom bol zvolený za provinciála rehole Piaristov na Slovensku. Sestrička Timotea má vynikajúci vhľad do vecí a je obdarená veľkým prorockým darom. Je veľmi skúsená vo výklade Svätého Písma.
Rozdeľuj a veď
Je podstatné si uvedomiť, že ako sa spoločenstvo rozrastá a prichádzajú noví ľudia, tak tí, čo prišli skôr, s vysokou pravdepodobnosťou budú mať viac poznania a skúseností a aj hlbší vzťah s Bohom ako tí, ktorí sa práve obrátili. Preto je dôležité dávať každému človeku taký pokrm, aký dokáže stráviť. Toto je problém, s ktorým sa stretáva množstvo väčších spoločenstiev. Sestrička Timotea podrobne opísala ako je tento problém riešený v spoločenstve Piar: “Rozdelili sme spoločenstvo do troch úrovní, podľa toho, ako dlho sú v spločenstve, podľa toho sa aj vyvýja spôsob formácie. Pri tých najmladších kladieme dôraz na budovanie identity, na život v modlitbe, na porozumenie toho, ako koná Boží Duch skrze prejavy. Druhá skupina dostáva tuhší pokrm, ako sú služobnosti, zameranie sa na službu, na to, že nie je dôležité len prijímať, začíname ich vovádzať hlbšie do tajomstiev Božieho kráľovstva, učia sa budovať vzťahy, úctu medzi sebou i v rodinách, prehlbujeme rozmer osobnej modlitby, potreby intimity a podobne. Zameriavame sa aj na emočnú stránku osobnosti cez kurzy o hraniciach a emočnej zrelosti. Hovoríme viac o zmysle utrpenia, o kríži. Postupne sú už uvoľňovaní a vysielaní do služby na úrovni spoločenstva (najmä pri evanjelizáciách). Tretia úroveň je skupina najstarších ľudí v spoločenstve, tí sú často formovaní osobným sprevádzaním od lídrov spoločenstva, lebo tie základy už majú. Ale pastieri skupiniek podľa potreby dávajú vyučovania na aktuálne témy. Aj podľa toho, ako sa hýbe Duch v Cirkvi. Dostávajú tuhší pokrm – podľa potreby. Títo ľudia sú plne v službe nielen na úrovni spoločentva, ale idú podľa potreby slúžiť aj mimo vlastného spoločenstva – vyučovať, evanjelizovať, viesť chvály a podobne.” Myslím si, že Timotea veľmi dobre vystihla aj to, akým témam sa treba venovať v jednotlivých fázach rastu jednotlivca v spoločenstve.
Špeciálne pomazanie
Rozdeľovať ľudí podľa toho, kedy prišli do spoločenstva, môže byť nepresné a čas od obrátenia nie je vždy vystihujúci. Každý má osobitný charakter, rôzne milosti, rôzny hlad po Bohu a podľa toho aj rastie v hĺbke poznania Boha. Preto sa často stáva, že aj keď jednotlivec prišiel do spoločenstva neskôr, vďaka jeho zápalu a napredvídateľnej Božej milosti, ho Boh bude povyšovať. Toto sú prípady, v ktorých si musíme dať pozor na závisť od druhých ľudí. Takisto sa nám môže stať, že nám Boh ukáže špeciálne niektorých ľudí, ktorým máme venovať viac pozornosti. Možno sa nám to môže zdať nespravodlivé ale všimnime si, že podobné veci robil aj Ježiš, keď si vybral troch apoštolov a len tých bral na špeciálne miesta. A nikde v evanjeliu som nenašiel, že by mal potrebu niečo vysvetľovať ostatným. Nemôžeme brániť Božej milosti, pokiaľ si Boh vyberie ľudí a bude ich chcieť niekde posunúť, len preto, aby nevznikla v našom spoločenstve závisť. Je to práve Božia nepochopiteľná múdrosť, keď v určitý čas chce posunúť niekoho vyššie a niekoho iného zase v iný čas.
Rásť ako spoločenstvo
Treba si uvedomiť, že je potrebné ľudí budovať súčasne aj na úrovni vzájomných vzťahov a sú témy, ktoré môžeme ponúkať celému spoločenstvu, napriek tomu, že sa ľudia nachádzajú na rôznej duchovnej úrovni. Viac o tom píše páter Juraj: “Je pravda, že sa dá hovoriť o duchovnej úrovni jednotlivých členov, alebo porozumeniu jednotlivým vyučovaniam. No dôležité je taktiež to, že Duch Svätý prebýva v rovnakej miere vo všetkých členoch a dokáže svojim spôsobom vysvetliť to, čo hovoríme. Teda ak hovoríme o identite, každý si z toho niečo zoberie, podľa spôsobilosti a zrelosti. Prakticky vyučovanie nahrávame na záznam a každý, kto si chce dobrať témy, ktoré nepočul, môže si ich vypočuť zo záznamu.”
Vedenie jednotlivca
Pri formácii jednotlivca nemôžeme hovoriť len o jeho formácii v skupine. Ja osobne považujem za veľmi dôležitú osobnú formáciu, pri ktorej sa jednotlivcovi venuje jednotlivec, či už ide o učeníctvo, duchovné sprevádzanie alebo tréning jednej vlastnosti. Z vlastnej skúsenosti viem, že človeka stojí veľa energie viesť jednotlivca, ktorý o to nejaví priveľký záujem. Mám rád, keď človek sám chce rásť a chce sa od niekoho učiť. Potom je to naozaj radosť. Aj pri vedení jednotlivca treba byť v prvom rade citlivý na Ducha Svätého, či už pri tom, aké skúsenosti mu budeme odovzdávať – nie všetko musí byť pripravený prijať, taktiež náš čas je vzácny a je potrebné si rozmyslieť, ktorým ľuďom ho chceme venovať a kde nás Duch Svätý chce mať.
Niekedy môže byť naozaj nebezpečné rozdeľovať ľudí na duchovné úrovne, môže to priniesť do spoločenstva určité porovnávanie, ale asi je to niečo, čomu sa nedá vyhnúť a správny líder musí byť na to pripravený a správne viesť ľudí, aby ich cez takéto nástrahy bez zranení dokázal previesť.
Martin Detko
