Posledným blogom zo série Kríza v podaní Peťa Strojného, lídra trnavského spoločenstva Aggeus a môjho niekoľkoročného vedúceho učeníckej skupinky, ktorá bola externou súčasťou spomínaného spoločenstva. Peťo je okrem iného členom tímu kresťanského média, televízie LUX, kde pracuje ako riaditeľ marketingu.
Tentoraz sa zameriame na krízu spôsobenú zmenami v živote. Je normálne, že ak spoločenstvo funguje dlhodobejšie, jeho jednotliví členovia sa angažujú v pracovnej oblasti a zakladajú si rodinky, čo môže spôsobiť výraznú zmenu v ich doterajšom živote, priority sa prehodnocujú, a život jednotlivcov a ich rodín je potrebné nejakým originálnym spôsobom zjednotiť so životom spoločenstva. Ako na to utvoriť priestor? Ako zvládnuť tieto zmeny? Na to som sa pýtala aj môjho priateľa Petra.
„Peťo, ak je spoločenstvo väčšie, jedným z častých problémov je to, že viacerí členovia majú už založené vlastné rodiny. Spoločenstvo samo je teda v poradí až za vzťahom s Bohom, rodinou, prácou…
Ako podľa teba vyriešiť konflikt zodpovednosti, aby fungovanie spoločenstva ako takého neupadlo? (Aby napr. na formačné, alebo modlitbové stretnutia nechodili 3 skalní ľudia a ostatní sa vždy ospravedlnia, že sa musia venovať rodine, alebo tak …)
Ako to riešite vy? Zapojiť do fungovania spoločenstva celé rodiny? Na modlitbové a formačné stretká, prípadne služby vždy príde po dohode jeden z manželského páru, kým druhý sa venuje rodine? Alebo iné riešenia?“
„Ako som už uviedol, čas po založení rodiny a najmä keď do vzťahu prídu detičky je veľmi náročným obdobím nielen pre spoločenstvo, ale aj pre samotnú rodinku. Preto by mal vedúci spoločenstva so svojím tímom vytvoriť v spoločenstve priestor prijatia pre takéto páry. Myslím, že títo ľudia niekedy potrebujú povzbudiť aj tým, že sa im navrhne, že stretko môže byť aj u danej rodiny z času na čas, lebo poväčšine v prvých rokoch na stretko prichádza iba jeden z páru, a tak je dobré kde niekedy môžu byť obidvaja prítomní na stretku. Tiež je super robiť aspoň 2x do roka chatu spoločenstva. Ta však by mala byť prispôsobená priestorom aj pre malé detičky a každopádne je veľmi dôležité mať na chatovke po celý čas aj animátorky iba pre deti, aby aj mamičky mohli čerpať. Program chatovky by mal byť tiež mierne prispôsobený budovaniu vzťahov a času kedy rodinky môžu s detičkami niečo spoločne robiť. Napr. opekačka, výlet, koníky atd. Podstatné je, aby sa ľudia v spoločenstve cítili prijatí, cítili podporu aj v náročných obdobiach života, pretože to sa vždy vráti. Ak ľuďom dôverujete, ak o nich myslíte dobre a záleží vám na nich aj v modlitbe, tak tí ľudia sa vždy vrátia aj keby sa na čas z vášho pohľadu vzdialili. Ako sa hovorí niekedy je menej viac. To platí aj v spoločenstve. Ak totiž chce vedúci neprimerané výkony od ľudí, ktorí sa ocitli v náročnom období, tak sa môže stať, že už nikdy nijaký výkon nepodajú. Ale ak pre nich vytvorí priestor aby sa aj oni cítili prijatí, tak ich získa navždy. Vedúci si musí zvážiť na čo so spoločenstvom má a na čo nie a podľa toho by sa mal alebo nemal púšťať do projektov. Tu platí podobenstvo z evanjelií, kde sa hovorí o stavbe domu a o tom, že to treba dobre zvážiť. V manažérskych príručkách sa tiež dočítate, že radšej investovať 80% času do plánovania pretože potom stačí iba 20% na realizáciu, naopak to neplatí. Ja osobne som veľmi veľa projektov nechal tak a ako som už uviedol zameral som sa s tímom na budovanie niečoho nového. Verím, že to prinesie ovocie a pomôže aj skrze naše spoločenstvo iným spoločenstvám, ktoré možno v budúcnosti budeme mentorovať pri ich zvládaní kríz.“
ČAS BUDOVANIA VLASTNEJ RODINY JE VZÁCNY
Keď sa v spoločenstve menia vzťahy na manželstvá, z ktorých sa postupne stávajú ozajstné rodinky, je to obrovskou vzácnosťou a darom. Je medzi vami Boh v nepretržitej sviatosti dvoch manželov. Je vyjadrujúcou sa láskou v novom živote, na ktorý sú otvorení. Každý ďalší potomok je vzácnosťou aj pre spoločenstvo. Preto je určite potrebné nechať mladému páru priestor sa zžiť v novom fungovaní. Zároveň však zostaňme rodinou všetci! Neprestaňme im pomáhať, podporovať ich – psychicky, materiálne, duchovne… Áno, je dôležité, aby si manželia našli svoj vlastný spôsob života, ako samostatná originálna jednotka. Niekedy je dobré, keď na čas aj odídu od služby, aby náhodou neutrpela ich vlastná rodinka. Avšak nech sa nestane, že preto budú musieť odísť zo spoločenstva, resp. že ich spoločenstvo pre nečinnosť v službe prestane „potrebovať“. Je obrovskou zodpovednosťou, ale aj láskyplnou úlohou spoločenstva sa o takéto rodinky sa starať: o ich duchovný život, ako aj o ich časné potreby. Nezabúdajme na nich v modlitbách, nezabúdajme s láskou hľadať spôsoby, ako udržať puto medzi spoločenstvom a každou rodinou. Ani netušíme, ako táto „starosť“ navyše môže posunúť a obohatiť ostatných členov spoločenstva. Tu sa dá žiť komunita, Cirkev v praxi! Možností je mnoho, ohraničuje nás iba naša fantázia. S Duchom Svätým sa vždy nájde spôsob, ako milovať…
NIEKOĽKO TIPOV…
Ak sú medzi vami rodinky, ktoré sa tiež chcú aktívne zúčastňovať na živote spoločenstva, avšak nie je na to ešte vytvorený dostatočný priestor, určite je tu potrebné rešpektujúce vzájomné pochopenie. Nemôžeme od nich vyžadovať, že sa budú zúčastňovať každej akcie. Na druhej strane si niektorý z manželov vždy môže dovoliť občasné služby a účasti na modlitbách, či formáciách spoločenstva.
Veľmi dobrou alternatívou sú stretávania sa u týchto rodín doma. Napríklad na striedačku, aby tak z času na čas mohli byť prítomní obaja manželia aj s celou rodinkou. Ak sa konajú veľké akcie spoločenstva, je dobré uvažovať nad detskou službou, aby rodičia mohli takisto niekde načerpať, budovať vzájomné vzťahy, prípadne ísť slúžiť. Ďalšou možnosťou, ako ostať v prepojení je vytvoriť osobitné skupinky, ktoré budú súčasťou spoločenstva. Ich výhodou je menšie množstvo členov, a teda jednoduchšia dohoda stretávania sa, čo môže byť pre rodinky naozaj výhodné. Takéto skupinky bývajú „šité na mieru“ pre jednotlivých členov rodiny. Napríklad modlitbové stretká matiek, skupinky mužov, a pod. Dôležité sú vzájomné návštevy a zdieľania životov jednotlivých rodiniek. Myslím, že spomínaná detská služba by mohla veľmi veľa vyriešiť, čo sa týka možnosti rodičov navštevovať nielen službu a akcie, ale aj modlitbové a formačné stretká.
Kreativita je naozaj neobmedzená – v tomto sme po Ockovi, zdedili sme túto jeho krásnu vlastnosť, a on je súčasťou každej skvelej myšlienky a úžasného diela, na ktoré sa podujmeme. Je stále pri tomto procese, ja všade, kde sa jedná o lásku. S modlitbou a pozorným načúvaním budeme vedieť, aké spôsoby fungovania sú vhodné práve pre to naše spoločenstvo.
DOVOĽME SI SLOBODU
Ako som spomínala, čas budovania rodiny je veľmi vzácny pre spoločenstvo, ako aj pre samotnú rodinku. Takisto je ale aj veľmi ťažký a niekedy to naozaj trvá, kým sa správnym spôsobom usporiadajú priority. Občas to spoločenstvo zasiahne fatálne, občas dokáže fungovať aj bez aktívneho zapojenia danej rodiny. Niekedy však narazíme na to, že nevieme, ako sa k danej situácii postaviť, že nevieme, čo vlastne od mladého páru očakávať. Prichádzajú detičky, povinnosti, je treba zabezpečiť rodinku. Nájsť rovnováhu medzi starosťami života vo svete a duchovným životom, nie to ešte začlenením do spoločenstva, je umením a cestou, ktorú hľadáme aj celý život. Najkritickejšie to najčastejšie býva prvé roky po svadbe. Spoločenstvo zvykne reagovať viacerými spôsobmi. Buď veľmi tlačí na manželský pár, aby plnilo svoje zodpovednosti čo najviac tak, ako to robili doteraz. Môže nastať aj taká situácia, že mladomanželia sa načas vzdialia od väčšej aktivity spoločenstva, a spoločenstvo sa naučí fungovať bez nich, čo môže spôsobiť, že akosi zabudnú na týchto dvoch mladých, ktorí sa boria ťažkým obdobím života, a jediné, čo naozaj potrebujú, je nestratiť kontakt s ostatnými. Možností býva mnoho. Ťažko sa s týmto vysporiadava.
Neexistuje komplexné riešenie. Líder a jeho tím by si mali uvážiť, akým spôsobom sa starať o mladý pár, rodinku, a prediskutovať s nimi možnosti ich účasti na živote spoločenstva. Nebojme sa v mene upevňovania vzťahov a podržania rodín obetovať aj nejakú tú službu, akcie, posunúť alebo preformulovať naplánované projekty! Každá rodinka nech má zas slobodu kedykoľvek odstúpiť z niektorých plánov spoločenstva, ak je to potrebné pre zachovanie jej fungovania. Vôbec to nie je zlé, práve naopak, ak sú priority správne nastavené, Boh je ten prvý, ktorého si máme ctiť. Láska je tá prvá, pre ktorú máme žiť. To, čo sa vzdiali, môže sa vrátiť tak premenené, a tak bohaté na skúsenosť, že všetci z toho zažijú prospech. To, či sa daná rodinka naučí fungovať v tomto živote s Bohom, nie len čisto ich záležitosťou! Je to zodpovednosť všetkých členov spoločenstva, ale zároveň bohatstvo konkrétnej komunity! Ak ochrnieš na nohu, ovplyvní to celé telo a zabráni to tvojmu slobodnému pohybu vpred. Trápi ťa to a musíš to riešiť. Na chvíľu sa to dá nahradiť barlou, ale s tou nikdy nebudeš vedieť dobre utekať. Nezabúdajme stále hľadať potenciál. Každá rodinka sama nesie originálnu charizmu, každý jej člen nesie originálne dary! Netvárme sa na ohrdnutých, ak sa potrebujú na chvíľu vzdialiť, ale neprestaňme ich podporovať po všetkých smeroch! Ruku, nohu, jazyk, ucho, ani oko nenahradí žiaden iný orgán. Pýtajme si Boží pohľad a hľadajme poklady v každom človeku! Aj každá situácia, zvlášť situácia krízy nám môže nanovo očistiť pohľad a my zrazu budeme vidieť to, čo nám bolo dlho skryté. Berme to vždy ako výzvu!
Veronika Vaculčiaková
