Tak a sme tu znova s témou „kríza“. Pokračujem v rozoberaní rozhovoru s lídrom trnavského spoločenstva Aggeus, Petra Strojného – môjho niekoľkoročného vedúceho učeníckej skupinky, ktorá bola externou súčasťou spomínaného spoločenstva. Peter je okrem iného členom tímu kresťanského média, televízie LUX, kde pracuje ako riaditeľ marketingu.
Peťa som sa pýtala, ako sa dostali k dôvodom krízy. Ďalej ma tiež zaujímalo, čo môže líder urobiť, aby pomohol ľuďom nabrať silu a nádej krízou prejsť.
Ako si hľadal koreň vašej krízy a ako jej riešenie? (modlitby, pôsty, rozhovory, otvorenie vzťahov, komunikácie, …?)
„Myslím, že vo väčšine prípadov vedúci spoločenstva a jeho tím minimálne tušia, kde je problém. Problém je však či sa s ním chcú popasovať a či sa aj rozhodnú s ním niečo urobiť. Myslím, že najväčším problémom vodcovských stretnutí je fakt, že veľa hovoríme a niekedy menej konáme. Nie sme dôslední v tom, čo si naplánujeme a často nám chýba primárna vernosť v malých veciach. Potom je veľmi ťažké túto vernosť očakávať od ostatných v spoločenstve. Myslím, že aspoň u nás to tak bolo. Ako sa hovorí ryba smrdí od hlavy“
Ako si motivoval ľudí, aby mali silu a chuť krízou prejsť a vydržať do konca?
„Myslím, že podstatné bolo uvedomiť si vo vodcovskom tíme, že sme v kríze a prijať to. U nás, vďaka Bohu, toto nebol problém. Potom sme spolu hľadali ako veci pomôcť a boli sme dôslední v tom, aby sme preto niečo urobili. Tiež ako som už uviedol sme upravili priority a nastavili procesy pre stretnutia a vyučovanie. Verím, že toto prinesie dobré ovocie. Po minulom stretku, kde sme náš experiment zrealizovali mám nádej, že sa nám to postupne podarí. Som presvedčený, že ľudia budú chodiť radi tam, kde nájdu priateľské prostredie a túžbu posúvať sa ďalej spoločne! Keď prežijú, že sú chápaní v ich ťažkostiach a keď prežívajú, že sa môžu na spoločenstvo kedykoľvek obrátiť a to im vyjde vždy, pokiaľ to bude len trošku možné, v ústrety. Tiež som presvedčený, že ľudia v spoločenstvách potrebujú vedieť, že ich nápady, či sny, ktoré s Bohom snívajú môžu realizovať a že ich vedúci ich v nich rád podporí ak uvidí, že je to skutočne priestor, kde by oni sami mohli porásť. Majú vedieť, že za nimi vždy bude stať minimálne poradenstvom a duchovnou prípadne aj finančnou podporou. Spoločenstvo má byť rodinou, kde sa jedny druhých držíme, podporujeme, navštevujeme, prajeme si, a kde keď niekto nevládze tak sa nájde par tých, ktorí pomôžu.“
VERNOSŤ V MALOM
Veľakrát, keď sme postavení pred krízu, stáva sa, že aj vieme, v čom spočíva, respektíve, kvôli čomu prišla. Okolnosti tomu akosi nasvedčujú. Ak to nevieš, je dobré sa modliť, postiť, alebo akokoľvek obracať na Pána a prosiť Ducha Pravdy, aby zjavil, čo doviedlo ľudí do krízy, kde sa stala chyba a na čo sa ďalej zamerať.
Často sa ale stáva, že napriek tomu, že vieme, prechádzame z krízy do krízy a nevieme sa z tohto stavu vyhrabať. Ľudia sú nemotivovaní, akcie a služba chabne, modlitba kolíše, Božie pôsobenie ako keby nefungovalo. Kľúčom môže byť VERNOSŤ!
V ľudskom správaní existujú akési vzorce správania, ktoré by niektorí psychológovia nazvali akoby evolučne vrodené, a síce pomáhajúce efektívne konať a zabezpečiť prežitie uprostred nebezpečenstiev sveta. Tieto vzorce spôsobujú, že to, čo je pre nás výhodné, je hodné našej pozornosti. Takto funguje aj motivácia, ktorá pre každého vyzerá inak, na koľko potreby nás všetkých sa v detailoch líšia. Ďalej to funguje tak, že to, čo nám kedysi ublížilo, je v našej pamäti silno vryté ako hrozba, ktorej sa musíme za každú cenu vyhnúť. Potom sú javy uprostred týchto dvoch fenoménov: medzi motiváciou, ktorá nás ženie vpred a hrozbou, ktorá nás ženie ujsť zo situácie. Jedným z takýchto javov je aj to, že keď isté správanie v okolí skúšam a nevidím blízky efekt, prestanem sa oň snažiť a začnem skúšať čosi iné s úmyslom dosiahnuť väčší efekt. Je to veľmi dobré, pretože, keby to v nás takto nefungovalo, ľudský vývoj by sa nikam nehýbal, nebol by žiadny pokrok a blokovalo by to naše myslenie aj tvorivosť.
Na druhej strane, v Božej perspektíve sa veci ukazujú tajomným spôsobom. Božie kráľovstvo je zjavené maličkým, tým, ktorí zmýšľajú s dôverou. (Lk 10, 21) Božie kráľovstvo je najmenšie zo všetkých, keď je zasadené. Kto by čakal, že z neho raz bude obrovský strom? (Mk 4, 31-32) Božie kráľovstvo rastie tak, že nik o ňom nevie (Mk 4, 26-28). A my zabudneme, že sme zasiali. Že zrnko je v nás, že či spíme, alebo vstávame, ono klíči a rastie. A my, keď nevidíme, prestaneme veriť, prestaneme čakať. Myslíme si, že to nemalo účinok. Že veci, na ktorých sme sa dohodli, do ktorých sme plní Ducha vošli, asi neboli správne, tak ani nemajú efekt. Čo teda prvé? Začneme rozmýšľať o niečom ďalšom, a chceme zasievať nové. Zabudneme na staré, nie sme dôslední, nie sme verní. Stále diskutujeme, čo zmeniť, čo bude lepšie. Až nekonáme vôbec nič, lebo ani nevieme, čo vlastne konať. Chodíme od nápadu k nápadu, a nič nevyzerá efektívne. Stráca sa motivácia, stráca sa chuť, strácame výhľad a začneme sa uzatvárať v sebe. Ostaneme konať, veď zase nechceme prísť o miesto, kde sa dá aspoň ako tak „duchovne“ angažovať. Ešte si myslíme, akí sme verní. Ale toto nie je vernosť! Pretože Božiemu vedeniu a Jeho úmyslom sme dávno vzdialení na kilometre!
MOTIVÁCIOU JE LÁSKA
Ak sa nastavíme na dôslednosť v malých veciach a vzájomne sa v tom budeme držať, je vysoká šanca pohnúť sa z krízy vpred a začať prekvitať. Ako sme už pred tým spomínali, spoločenstvo potrebuje mať isté piliere, ktoré ho budú držať. Sú nimi modlitba, spoločné stretávanie, ktorého súčasťou je úprimné zdieľanie životov ale aj formácia, ktorá ľudí spoločne vedie, a napokon je to spoločná služba, kde môžeme prejaviť svoje výnimočné dary.
Ak všetky obsiahneme, spoločenstvo nemá prečo nefungovať. Ak sa nejakým spôsobom nehýbete v spoločenstve vpred, zrejme je niektorý z pilierov zaseknutý, zanedbaný. Boh z nás chce mať hlavne rodinu, v ktorej sa bude prejavovať a bude v nej prebývať ako Láska. (Jn 14, 23) „Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok.“ Rovnako je potrebné, aby si každý člen určil priority vo svojom vlastnom živote. Podľa skúsenejších kresťanov vieme, že by mali byť hodnoty usporiadané: 1. Boh, 2. Rodina, 3. Práca/škola, 4. Spoločenstvo, a iné. Samozrejme, že pri jednotlivcoch sa to výnimočne môže odlišovať.
Preto ak je medzi nami láska, tá v nás spôsobuje zodpovednosť voči ostatným, dôsledné plnenie svojich úloh. Tá utvorí medzi nami atmosféru otvoreného zdieľania, starostlivosť a vzájomné nesenie krížov. Tá spôsobuje túžbu poznať Boha viac a hľadať formáciu, ktorá by nás v tom posúvala spoločne. Tiež nás ťahá viacej sa modliť, a nechať tak Boha prebývať medzi nami. Byť blízko Jeho srdcu a načúvať Jeho slovám, pohľadom, túžbam a plánom, ktoré aj s nami všetkými má. Láska spôsobuje, že sme ochotní prijať každého, aký je a dali mu priestor bez zbytočného porovnávania či hodnotenia realizovať sa v tom, v čom je fakt dobrý. „Milujte sa navzájom, ako som vás ja miloval.“ (Jn 13, 34). Preto teda zahoďme potrebu byť v niečom skvelí, podávať výkony, tváriť sa na spoločenstvo, a pri tom žiť ohraničené životy na vlastnom piesku! Čerpajme od Boha v modlitbe, prežime, že sme milovaní, a nechajme tú lásku prejsť nami až k tým, ktorých máme okolo seba. Robme všetko s láskou a veci budú fungovať, lebo láska dáva život!
TAJOMSTVO ÚSPECHU
Ak si sa práve zamyslel nad svojou situáciou a nabudilo ťa to skúšať veci po novom, je to super a povzbudzujem ťa v tom, no nezabudni, že všetko je Pánova milosť. „Veď Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa jemu páči.“ (Flp 2, 13) Bez neho nič neurobíme, preto sa posilňujme v Ňom! Prosím, nespadni do pokušenia „spasiteľského syndrómu“, ale zotrvávaj v bázni pred Pánom, vyhľadávaj neustále Božiu prítomnosť a zaručujem ti, že ťa skrze svojho Ducha cez Pannu Máriu povedie! A to s tou najväčšou láskou a radosťou! „Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom a v samote mi múdrosť zjavuješ.“ (Ž 51, 8)
Ak si po prečítaní tohto alebo iného blogu o kríze skôr v neistote a akomsi rešpekte pred tým celým, necítiš sa na to a nevieš si to akosi predstaviť… Aj to je SUPER! Dokonca by som povedala, ešte lepšie! Pretože tam, kde viac chýba, môže Duch viac doplniť! „Ale on mi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. Preto sa budem najradšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.“ (2 Kor 12, 9) Hovoríme tu o veciach, ktoré nikdy nedáme sami! Ale o čo väčšiu bázeň v sebe máme, o to viac sa Božia moc môže prejavovať. O čo menší sa cítime, o to viac s nami Boh bude môcť hýbať. Neboj sa, ak si aj maličký, ak si myslíš, že tvoj hlas nie je počuť a tvoja snaha nič nezmôže! „Nech nik tebou nepohŕda preto, že si mladý; ale buď vzorom veriacim v slove, v správaní, v láske, vo viere, v čistote.“ (Tim 4, 12) Boh si až príliš veľa krát volil to, čo je malinké na zjavenie svojej moci, aby si TY teraz pochyboval, že to nespraví znova, a to práve na tebe! Preto: „Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších.“ (Tim 4, 14) Boh ti ďalej ukáže ako na to, podobne, ako keď Pavol povzbudzoval Timoteja týmito slovami a zanechal mu odporučenie, ako sa v tom celom udržať.
Takže tajomstvom úspechu je Božia milosť. Len s Ním a v Ňom má všetko zmysel! Nech by sme robili akékoľvek úžasné a dobré a prospešné veci, ale nebola by v tom Láska, nebol by v tom Boh, napokon by to nebolo na nič.
Veronika Vaculčiaková
