Kategórie: , , |Značky: , |Prečítané za 8.1 min|1610 slov|

Čo ťa viac láka: ostať sedieť v bezpečí loďky, alebo vykročiť na vodu za Ježišom? Ciele stretnutia: 1. Podnietiť účastníkov k uvažovaniu o svojej viere a dôvere v Ježiša. 2. Ukázať, že viera nám dáva účasť na dobrodružstve s Bohom. 3. Povzbudiť ich k tomu, aby robili kroky viery. 4. Vzbudiť v účastníkoch vieru, že Pán Ježiš ich môže a chce použiť na veľké veci. 5. Upozorniť ich na skutočnosť, že ich korky viery môžu byť inšpiráciou pre iných veriť Bohu.

1. Vytlačené pokyny pre animátora
2. Vytlačený pracovný list pre každého účastníka
3. Pero pre každého účastníka
4. Plastová lyžica pre každého účastníka
5. Pohár a väčšia nádoba s vodou

 

STRETNUTIE

Pozvite medzi seba Ducha Svätého, aby vás viedol a zjednocoval.
Ďakujte Pánu Bohu za:
– svoje rodiny a priateľov, na ktorých sa môžete spoľahnúť
– jeho starostlivosť a za situácie, keď vás zachránil
– ďakujte za dary a talenty, ktoré vám dal.

Pád dôvery

Jeden člen skupiny (dobrovoľník) sa postaví na vyvýšené miesto (stôl, okraj pódia…) chrbtom k ostatným účastníkom. Tí sa postavia pod vyvýšeným miestom tak, aby ho mohli zachytiť. Odporúča sa, aby si „chytači“, ktorí stoja oproti sebe, pevne navzájom držali ruky. Určite jedného, ktorý bude dávať pozor na hlavu padajúceho. Padajúci nesmie pokrčiť nohy, ruky by mal mať prekrížené na prsiach. Keď sa rozhodne padnúť, zavolá: „Chytači, ste pripravení?“ Oni odpovedajú: „Pripravení!“ Padajúci potom padne do ich náručia. Je zaručené, že aj piati ľudia dokážu zachytiť padajúceho. Môžeš dať príležitosť padnúť aj viacerým účastníkom.

Aktivitu ukonči otázkami:
1. Ako si sa cítil pri padaní?
2. Bolo ťažké dôverovať ostatným, že ťa zachytia?
3. Je ťažké dôverovať ľuďom? Prečo?
4. Je ťažké dôverovať Bohu? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo?
Dnes si prečítame príbeh o tom, ako Ježiš musel zachytiť jedného zo svojich učeníkov, keď to potreboval.

Spoločne si prečítajte úryvok z Písma: Matúš 14,22-33
Tento úryvok z evanjelia je o viere. Peter najprv uveril Ježišovi a chodil po mori, ale neskôr začal pochybovať a takmer sa utopil. Preskúmajme tento úryvok podrobnejšie:

1. Ako ďaleko bola loď od brehu? verš 24 – „už mnoho stadií“ (1 stadion = 185 m)
2. Koľko bolo hodín, keď sa udalosť odohrala? Štvrtá nočná stráž – medzi 3. a 6. hodinou ráno
3. Ako sa učeníci cítili, keď zbadali Ježiša? Báli sa, kričali od strachu, mysleli si, že je duch.
4. Peter vyzval Ježiša, aby dokázal, že je to skutočne on. Čo si podľa teba učeníci mysleli, keď sa Peter rozhodol vystúpiť z loďky a kráčať po vode?
5. Čo vystrašilo Petra? Prečo? Prestal sa dívať na Ježiša a pozeral sa na vlny a vietor. Začal sa zameriavať na vonkajšie okolnosti a Ježiš mu zmizol z dohľadu.
6. Peter volal o pomoc a Ježiš ho zachránil. Za čo ho pokarhal? Za nedostatok viery.
Čomu alebo komu podľa teba Peter neveril?
a) Možno neveril, že Ježiš má situáciu pod kontrolou. Aj my v rôznych situáciách pochybujeme, či ich Ježiš skutočne má pod kontrolou a či „si dá rady“ s našimi problémami.
b) Druhé možné vysvetlenie je, že Peter neveril, že to dokáže, že môže robiť to, čo Ježiš. Neveril, že môže mať účasť na takomto zázraku. Aj my niekedy pochybujeme, že by nás Pán Boh mohol použiť na veľké veci. Myslíme si, že nie sme toho hodní, že sme príliš slabí alebo hriešni. Ako vidíme z Ježišovej odpovede, jedinou prekážkou toho, aby nás Pán Boh použil je naša NEviera.

7. Keď rozoberáme tento úryvok, najčastejšie ho vysvetľujeme z pohľadu Petrovho zlyhania. Z koho mal podľa teba Ježiš väčšiu radosť: z učeníkov, ktorí sa netopili, pretože ani nenabrali odvahu vykročiť z lode, alebo z Petra, ktorý po niekoľkých krokoch zaváhal?
8. Čo môže reprezentovať loďka a čo more? Loďka – istota, zóna bezpečia a komfortu, miesto, ktoré máme pod kontrolou a dobre poznáme. More – neistota, neznámo, nebezpečenstvo.
9. Čo podľa teba bránilo ostatným učeníkom, aby vystúpili z loďky? Strach, nedôvera v Božiu moc a že to dokážu, ľahostajnosť, pohodlnosť …

Diskusia:
1. Cítil si už niekedy, že ťa Ježiš  k niečomu volá, ale nevykročil si na more? Ak áno, čo ti bránilo urobiť krok viery?
2. Ak sa ti už podarilo odpovedať na Božie volanie a vykročil si do „neznáma“, čo ti to prinieslo? Aký to bol pocit?
3. Keď si videl iných robiť kroky viery, posilnilo to tvoju vieru?
4. Peter sa začal topiť, keď sa prestal dívať na Ježiša a zameral sa na vonkajšie okolnosti (vietor a vlny). Vidíš v tom súvis s naším životom? Ako by sme sa mali správať, keď sa ocitneme uprostred nepriaznivých okolností? Upriamiť zrak na Ježiša. (Ak na to účastníci neprídu sami, môžeš ich na odpoveď naviesť).
5. Čo v praktickom živote znamená upierať zrak na Ježiša?
a) Uvedomiť si, že Ježiš je väčší než všetko, čo sa deje okolo nás (Jn 16,33 – „Dúfajte, ja som premohol svet!“, Lk 1:37 „Lebo Bohu nič nie je nemožné.“). Je dobré v ťažkých situáciách si pripomínať povzbudivé verše zo Svätého Písma (môžeš ich odvolať na stretnutie o nádeji, kde sa v pracovnom liste nachádza množstvo pozitívnych veršov).
b) Modliť sa o pokoj a nádej a silu zvládnuť všetky ťažkosti. Predkladať problém Ježišovi a prosiť ho, aby doň zasiahol a vyriešil ho.
c) Neutápať sa v beznádeji a sebaľútosti. Čím viac sa dívame na seba a svoju neschopnosť a hriešnosť, tým hlbšie sa potápame. Ježiš je naša záchrana, máme sa dívať naňho.

6. Zažil si už, že Ježiš utíšil víchor či búrku v tvojom živote?

„Lyžičková“ viera

Rozdaj účastníkom plastové lyžice. Ukáž im pohár, ktorý budú musieť naplniť vodou a nechaj ich tipovať, koľko lyžíc budú potrebovať na jeho naplnenie. Potom ich vyzvi, aby to vyskúšali a striedali sa pri naberaní vody z nádoby do pohára pomocou lyžice. Keď to dokončia, môžeš odmeniť tip, ktorý sa najviac priblížil realite (napríklad cukríkom). Potom povedz:
Niekedy, keď sa pozrieme na svoj život, neočakávame veľa. Myslíme si, že Pán Boh nás nemôže použiť na veľké veci a nesnívame vo veľkom. Možno sa cítime takí obyčajní a tuctoví ako tieto plastové lyžice.
Chcem nás všetkých povzbudiť, aby sme sa nikdy neuspokojili s „lyžičkovou vierou“.  Ty a ja sme boli stvorení na to, aby sme vo viere chodili s Ježišom po mori a neostali sedieť v loďke bez viery. Vezmite si domov tieto lyžice, aby vám to pripomínali.

Rozdaj účastníkom pracovný list a perá.
Na pracovnom liste máte niekoľko začatých viet. Budem ich po jednej čítať a vašou úlohou bude dokončiť ich. Skúste sa nad nimi v tichu zamyslieť a svoje odpovede premeniť na modlitbu.
1. Je pre mňa ťažké dôverovať Bohu, keď …
2. Niekedy pochybujem o Bohu, pretože …
3. Niekedy pochybujem o tom, že Pán Boh ma môže použiť, lebo …
4. Keď sa ocitnem v ťažkostiach, niekedy nehľadím na Pána, ale …
5. Viem, že Pán Boh bude vždy pri mne a pomôže mi, pretože …
6. Dnes svoju vieru prejavím tým, že …

Nechaj účastníkom pri každej vete dostatok času na zamyslenie a dokončenie viet. Odpovede účastníkov môžete použiť pri záverečnej modlitbe.

Pri modlitbe použite zamyslenie.
Odovzdajte Pánu Bohu najmä tie oblasti a situácie, v ktorých účastníci vyjadrili svoju nedôveru, pochybnosti a nedostatok viery. Modlitbu môžeš viesť vlastnými slovami, napr. takto:

Otče, ďakujeme ti, že pred tebou môžeme byť úprimní a povedať ti o situáciách, keď je pre nás ťažké ti dôverovať. Prinášame ti tieto situácie, aby si do nich vstúpil a ukázal nám, že si vždy s nami a že na teba sa dá spoľahnúť.

Vyzvi účastníkov, aby povedali, v akých situáciách je pre nich ťažké Bohu dôverovať. Podpor medzi nimi dôveru tým, že začneš prvý.
Podobným spôsobom pokračuj aj pri ostatných bodoch zamyslenia.