Určite každý z nás pozná rozprávku o 12 mesiačikoch. Ako macocha dostala v zime chuť na jahody a úbohej Maruške neostalo nič iné ako ich ísť do lesa hľadať. Dnes sa nad touto rozprávkou len pousmejeme a povieme si, že jahody v zime zoženieme v Kauflande. Avšak okrem iných múdrostí nám tento príbeh poukazuje na to, že príroda má svoje obdobia a mali by sme sa naučiť ich rozlišovať, využívať ich silné stránky a pripraviť sa na ich výzvy. Pretože všetko má svoj čas – ako píše aj Kazateľ:
„Všetko má svoj čas a svoju chvíľu každé úsilie pod nebom. Svoj čas má narodiť sa, svoj čas má zomrieť, svoj čas má vysádzať, svoj čas má sadenice vytrhať. Svoj čas má zabíjať, svoj čas má liečiť. Svoj čas má váľať, svoj čas má stavať. Svoj čas má plakať, svoj čas má smiať sa. Svoj čas má zarmucovať sa, svoj čas má tancovať …“ Kaz 3, 1-3
Podobne to je aj s duchovným životom. Určite ste už aj vy zažili momenty duchovného šťastia, nadšenia, ale aj akejsi apatie či smútku. Tieto momenty sa podobne ako ročné obdobia striedajú a môžeme nájsť ich spoločné črty. Pre kresťanov, obzvlášť pre kresťanských lídrov, je veľmi podstatné vedieť tieto obdobia rozlíšiť a v múdrosti ich využiť. Príkladom nám môže byť Jozef Egyptský. Keď ho faraón povolal, aby mu vyložil sen, ten mu ho nielen vyložil, ale aj pochopil, čo je potrebné spraviť – počas úrodných rokov odkladať úrodu, aby mohol národ prežiť aj obdobie nedostatku.
Tak ako v prírode, aj u duchovných období môžeme pozorovať istú cyklickosť. Samozrejme, nie je taká pravidelná a rovnomerná ako pri ročných obdobiach. Môže sa stať, že v istom úseku sa viackrát zopakujú len dve z období. Je možné, že jedno bude trvať mesiace a ďalšie budú trvať len týždne. V tomto celom je však nesmierne dôležité si uvedomiť, že tieto obdobia má v rukách Boh sám. On je tým, ktorý rozhoduje či zošle sucho, vietor alebo dážď. Otázkou je, či veríme Jeho načasovaniu. Pretože On dáva všetko v pravý čas, ako nám hovorí aj Božie slovo:
„Aké prekrásne sú všetky Pánove diela! Na jeho príkaz sa deje všetko v pravý čas.“ Sir 39,16
„Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“ Hebr 4,16
Samozrejme, že ľudsky nám budú niektoré obdobia bližšie. Každému je príjemnejšie vidieť ako jeho dielo rastie alebo prináša plody, než znášať sucho a horúčavu púšte. To je úplne v poriadku. Dovolím si tvrdiť, že je v poriadku sa Bohu aj posťažovať. Avšak pod tým všetkým je dôležité zachovať dôveru v to, že On si to použije na dobré. S tým súvisí aj jedinečnosť období. Tak ako vo fyzickom svete, ani v tom duchovnom nemusíme mať rovnako radi každé obdobie. No môžeme sa k nim postaviť s rôznym prístupom. Pokiaľ mi veľmi nevyhovuje zima, môžem stáť za oknom, frflať a čakať kým zima skončí. Taktiež si môžem spraviť kakao, zabaliť sa do deky a venovať sa napríklad čítaniu kníh. Pokiaľ som odvážnou a otvorenou dušou, môžem zobrať lyže a skúšať niečo nové – a ktovie, možno nájdem krásu aj v období, ktoré mi úplne nevyhovuje. A ak som ako macocha z rozprávky, môžem od druhých vyžadovať, aby mi v zime doniesli jahody. Samozrejme, tieto príklady sú len metaforami, no každá z nich odzrkadľuje postoj, ktorý môžeme aplikovať aj v duchovnom živote. Obzvlášť ten posledný autor článku lídrom vyslovene NEODPORÚČA.
Poďme si teda v skratke predstaviť jednotlivé obdobia a ich základné črty. Samozrejme, duchovný život je možné rozdeliť na obdobia podľa rôznych kritérií. V tejto sérii som sa rozhodol pre prirovnanie období k ročným obdobiam. Pokiaľ však vo svojom živote vidíte iné paralely, môžete si vytvoriť svoj vlastný systém. Odporúčam vám ho však prediskutovať s vašim duchovným vodcom. Je totiž žiadúce, aby jednotlivé obdobia boli dobre vyvážené – predídete tým tomu, aby bol váš systém čiernobiely.
Jar – „I budú rásť uprostred zelene ako vŕby pri potokoch vôd.“ Iz 44,4
Jar v cykle ročných období symbolizuje nový život. Po období zdanlivej smrti v zime, začína všetko znovu klíčiť a rásť. Podobne je to aj v duchovnom živote – je to obdobie kedy sa ukazujú nové možnosti, otvárajú sa nové dvere, sme plní energie a zápalu pre Pána. Je to obdobie „prípravy pôdy“ a „sejby“, obdobie, ku koncu ktorého už môžeme vidieť prvé výsledky rastu našich diel. Avšak mnohé z úloh tohto obdobia priamo výsledky neukazujú, no aj tak sú kľúčové pre budúcnosť. Napríklad modlitba v tichu a samote, ktorú môžeme prirovnať k príprave a kultivovaniu pôdy, na ktorej má niečo rásť. Je to obdobie rozlišovania do čoho nás Pán volá – od našej schopnosti načúvať, bude veľmi závisieť priebeh ďalších období.
Leto – „Je ako strom, zasadený pri vode, čo si vystiera k potoku korene, nebojí sa, keď prichádza horúčosť, lístie mu ostáva zelené. V suchom roku nemá starosti a neprestáva rodiť ovocie.“ Jer 17,8
Leto je obdobím rastu a starostlivosti o rastliny, aby mohli priniesť úrodu. Pozýva nás k vytrvalej starostlivosti o naše diela, k vytváraniu podmienok pre rast, k rozlišovaniu a kultivovaniu smerovania. Tiež je to obdobie, kedy môžeme vidieť prvé výsledky našej práce v podobe „kvetov“. Môžu to byť rôzne svedectvá a obrátenia. O tieto kvety sa treba starať, aby v správnom čase priniesli aj plody. Treba si však dať pozor aj na úskalia tohto obdobia – či už sucho alebo priveľa vlahy môže dielu uškodiť. Na toto všetko by mal byť líder pripravený.
Jeseň – „Rozmnožil si plesanie, zväčšil si radosť; budú sa tešiť pred tebou, ako sa tešia pri žatve, tak, ako plesajú, keď si delia korisť.“ Iz 9,2
Jeseň je časom zberu úrody a radosti. Po období námahy vidíme plody našej snahy, vidíme dielo v jeho plnej nádhere. Preto sa patrí patrične to osláviť – je to obdobie kedy sme volaní verejne poukazovať na to, čo nám Boh požehnal a múdro to využiť. Múdro preto, aby sme niečo z milostí „odložili“ aj na neskôr a pripravili sa na obdobie odpočinku. Posledná vec, ktorú chce človek uprostred zimy zistiť je, že nemá z čoho žiť, pretože si po žatve nič neodložil. Toto obdobie ponúka ešte jedno pokušenie – myslieť si, že plody sú výsledkom našej práce. Je dôležité pamätať na to, komu v skutočnosti patrí vinica, a že je našou výsadou pracovať v nej.
Zima – „Ty si zemi ustanovil hranice; že je leto a zima, to si ty zariadil.“ Ž 74,17
Čas odpočinku. Počas zimy sme povolaní k oddychu a obnoveniu síl. Je to čas „zdanlivej smrti“, kedy sa možno navonok nič nedeje, no určite sa niečo deje vo vnútri. Počas tohto obdobia nás Pán pozýva prehlbovať korene – náš vzťah s Ním, a taktiež k rozjímaniu a vďačnosti za predchádzajúce obdobia. V tomto období môže prísť pokušenie myslieť si, že Boh nekoná. Práve vtedy sme volaní rozpamätať sa na jeho diela v našich životoch a nevzdávať sa. Aj keď sa môže toto obdobie zdať ťažkým, sme v ňom volaní k vnútornému rastu vo vzťahu s Otcom.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že tieto obdobia sa točia v začarovanom kruhu. Ale ono to je skôr špirála. Obdobia môžu byť cyklické, no určite nie sú statické. Pokiaľ ich dobre prežijeme, naše dielo bude čím ďalej, tým viac rásť – a rásť budeme aj my sami. Nie pre našu slávu, ale pre to, k čomu nás On volá. A som si istý, že dostaneme všetky potrebné prostriedky, ktoré budeme potrebovať.
Na záver nám už len chcem popriať, aby sme dobre využívali svoj čas. Môže sa zdať, že pôjde o neskutočnú drinu. No môžem vás uistiť, že viac ako o drinu sa jedná o veľkú radosť a dobrodružstvo. Verím, že na jeho konci bude o každom z nás platiť slovo:
Pán povedal: „Kto je teda verný a múdry správca, ktorého pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určený pokrm? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak robiť. Veru, hovorím vám: Ustanoví ho nad všetkým, čo má. Lk 12,42-44
V ďalších dieloch si detailnejšie rozoberieme jednotlivé obdobia a ich význam pre lídrov a spoločenstvá.
Juraj Gereg, absolvent LAŠ (Líderskej animátorskej školy)
