Slovo pre animátora: Priestory chrámu sú predstavené, poďme zistiť čím sú naplnené. Táto téma je veľmi dôležitá, pretože pojmy a veci, ktoré tu pomenujeme tvoria základ liturgickej komunikácie. Preto nám pôjde o to, aby si chlapci dobre zapamätali čo je čo i to, na čo sa používa. No nielen to. Za každým predmetom je duchovná symbolika a o ňu nám ide. Aby chlapci videli ešte trochu hlbšie – za predmety, za matériu. Chlapcov informujeme, že zariadenie kostola musí spĺňať určité liturgické požiadavky. Zvýrazníme im, že všeličo do kostola nemôžeme doniesť. Prečo? Nuž jednoducho sa to nepatrí. Ale zase niečo tam musí byť. Prečo? Aby liturgické slávenia boli dôstojné. Veci a zariadenie nám majú napomôcť stretnúť sa s Pánom a vrúcne ho oslavovať.
Hlavným cieľom je naučiť sa pomenovávať veci, vedieť k čomu slúžia a čo symbolizujú.
Metodika: Vyznať sa v liturgickom priestore.
Materiál: Perá, papiere.
Voľne prerozprávaj:
Chlapci, v kostole má všetko svoje miesto. Nič v ňom nie je uložené náhodne. Všetko má vytvárať harmóniu a sleduje sa myšlienka, aby bohoslužba bola plynulá, dôstojná, prirodzená, plná lásky. Možno v našom kostole je zariadenie trochu iné ako v susednej dedine, lebo? Lebo… Praktický život si vyžadoval určité zmeny. Ale to podstatné tam určite je: Oltár, kríž, kreslo (sedes), ambona, svätostánok, večné svetlo, paškál. Vysvetlime si teda čo je čo.
Kríž
V kresťanskej symbolike je posvätné znamenie. Uctieva sa ako znamenie umučenia Ježiša Krista a jeho vykupiteľského diela. Sú známe viaceré tvary kríža: latinský, grécky, ondrejský, patriarchistický, ľaliový, maltézsky. V blízkosti oltára nám kríž pripomína, že na každej svätej omši Pán Ježiš medzi nami sprítomňuje svoju obetu na kríži. Tiež nám pripomína, ako nás má Pán Boh rád.
Oltár
Je obetný stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle, vtedy keď Pán zhromaždil pri Poslednej večeri apoštolov. Je najdôležitejším miestom v kostole. Pri Svätej omši prichádza k nám na oltár pod spôsobom chleba a vína živý Ježiš. Oltár zdravíme úklonom. Kňaz ho na začiatku a na konci Svätej omše pobozká. K oltáru máme mať všetci obrovskú úctu. Preto na oltár sa nemajú odkladať všelijaké veci.
Svätostánok
Uchovávajú sa v ňom premenené Hostie. Zostáva v ňom s nami živý Pán Ježiš pod spôsobom chleba. Keď prechádzame popred svätostánok, pozdravíme Pána pokľaknutím na pravé koleno.
Večné svetlo
Je znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Ak svetlo nesvieti, svätostánok je zvyčajne prázdny.
Ambona
Je miesto, odkiaľ čítame Sväté písmo. Keď čítame Bibliu, hovorí k nám sám Boh.
Sedes
Je sedadlo pre kňaza. Kňaz k nemu prichádza na začiatku liturgických slávností. Odtiaľ vedie, spoločnú modlitbu. Na konci svätej omše nám z tohto miesta dáva požehnanie.
Abak
Je malý stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary – chlieb a víno. Môže tu byť odložená aj voda, paténa a kalich, ktoré sa počas svätej omše použijú pri slávení Najsvätejšej obeti.
Svätenička
Ide o menšiu nádobu so svätenou vodou. Býva umiestnená pri vchode do kostola a často aj do sakristie. Keď sa pri príchode do kostola prežehnávame, pripomíname si vlastný krst (očistenie od hriechov). Zároveň tým vyjadrujeme aj túžbu, aby sme sa očistili od hriechov, nedobrých myšlienok, lebo prichádzame na posvätné miesto.
Paškál
Je veľká svieca, ktorá je symbolom vzkrieseného Pána Ježiša. Posväcuje sa každý rok na Bielu sobotu. Je ozdobená krížom, letopočtom, prvým a posledným písmenom gréckej abecedy: alfou a omegou. Plameň paškálu nám pripomína, že Ježiš žije. Kríž je znamením, že na kríži za nás umrel. Letopočet znamená, že Ježiš zostáva s nami po celý rok. Písmená nám pripomínajú, že on je na začiatku i na konci všetkého.
Aktivita: Vyznať sa v liturgickom priestore.
Otestuj sa, čo si si zapamätal z vyššie uvedených pojmov. Princíp dnešnej aktivity je veľmi jednoduchý. Animátor číta otázky a chlapci si volia možnosti: a, b, c. Niekedy sú ponúknuté odpovede v teste veľmi podobné, vtedy treba odpovedať podľa toho, čo je výstižnejšie, čo platí viac. Tak ako pri skúškach v autoškole. Vyhodnotenie testu je na konci. Nuž a známkovanie je podobné ako v škole. Prajem príjemné chvíle pri rozhýbaní mozgových závitov.
1. Kríž v blízkosti oltára nám pripomína, že
a) Ježiš počas Svätej omše sprítomňuje svoju obetu na kríži.
b) treba oči dvihnúť k nebu.
c) netreba si zúfať, ale mať nádej.
2. Najdôležitejším miestom v kostole je
a) organ.
b) oltár.
c) kríž.
3. Ambona je miesto
a) na ktorom sú odložené obetné dary.
b) ktoré má mikrofón.
c) odkiaľ sa číta Sväté Písmo.
4. Paškál
a) je svieca pri oltári, ktorá je symbolom svetla.
b) je veľká svieca, ktorá je symbolom vzkrieseného Pána Ježiša.
c) je veľký stojan na sviece.
5. Abak
a) slúži na odkladanie kvetov.
b) je utierka na ruky.
c) je stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary.
6. Svätostánok
a) uchovávajú sa v ňom premenené Hostie.
b) musia byť pred nim stále kvety.
c) býva umelecky zhotovený.
7. Sedes
a) je miestom pre odpočinok kňaza.
b) je stolička na ktorej sa sedí.
c) je sedadlo pre kňaza.
8. Večné svetlo
a) upozorňuje nás na prítomnosť Pána Ježiša vo svätostánku.
b) je svetlo, ktoré musí svietiť večne.
c) osvetľuje časť kostola.
9. Svätenička
a) je predmet, ktorým sa kropia ľudia.
b) je menšia nádoba so svätenou vodou.
c) je zariadenie, ktorým sa svätí ľud.
10. Oltár
a) musí byť v strede kostola, alebo aspoň na viditeľnom mieste.
b) slúži na odkladanie chleba a vína.
c) pri Svätej omši prichádza k nám naň pod spôsobom chleba a vína živý Ježiš.
Správne odpovede: 1a, 2b, 3c, 4b, 5c, 6a, 7c, 8a, 9b, 10c. Nuž a známky?
Za všetky správne odpovede je to jednička.
Jedna až dve „hrúbky“ znamenajú dvojku.
Tri až štyri nesprávne odpovede a máte trojku.
Päť až šesť chýb vám prináša štvorku.
Nuž a kto išiel ešte vyššie s nesprávnymi odpoveďami, klesol ešte k nižšej známke. Je to nedostatočné, čiže päťka. Ale to hádam ani na celom Slovensku nebolo…
Ďalšie aktivity na stretnutie:
Urobiť si riadnu rozpravu na témy:
- Aké ďalšie zariadenia sú vo vašom kostole? Aká je ich funkcia?
- Čo je vo vašom kostole veľmi vzácne? Prečo?
- Porozprávať sa o vyššie opísaných posvätných veciach a o tom, čo vás na nich najviac upútalo a fascinovalo.
- Nedalo by sa tam niekde u vás zriadiť miništrantské múzeum? Nie? A čo tak farské múzeum? Ani to… Hm, tak aspoň uchovajte krásne a historické veci, možno raz zriadime Slovenské miništrantské múzeum.
Predsavzatie: Sadnúť si ticho do zadnej lavice kostola a všetky priestory i predmety si dôkladne poprezerať.
Skutočný príbeh: V Írsku, v Dubline sa nachádza jeden starobylý kostol, ktorý má dieru v drevených dverách. Sú teda rozbité, ale neopravujú ich. A trvá to už niekoľko storočí. Čo sa vlastne stalo? Záujemcom miestni ľudia radi vyrozprávajú zaujímavý príbeh: „V stredoveku v Dubline žili dva veľmi bohaté rody. No z akýchsi príčin sa medzi sebou pohnevali na život a na smrť. Skutočne sa veľmi nenávideli a príslušníci rodín číhali, ako ublížiť jeden druhému. I stalo sa, že sa raz medzi nimi strhla veľká bitka. Išlo o život. Otec jedného rodu len, len že stihol utiecť do spomínaného kostola a zabarikádovať sa tam. Čas plynul a obliehanie trvalo už viac dní. Zdalo sa, že dráma bude mať krvavú dohru. Presila útočníkov obkolesila cely kostol. Zrazu sa ozval rachot a zvonku bolo počuť rúbanie sekery do brány chrámu. Lord vo vnútri sa pripravil na to najhoršie. Pevne stískal meč a nechcel dať zadarmo svoj život. Keď bola diera v dverách dostatočne veľká, objavila sa v nej ruka a zaznel hlas jeho úhlavného nepriateľa: „Pane, odpusťme si. Ponúkam vám zmierenie.“ I stalo sa tak. Rody sa zmierili, nenávisť zmizla. Pekné však? Ak budeš v Dubline, nezabudni si pozrieť toto miesto zmierenia. K tomu ešte treba pridať poznámku: V stredoveku bol všeobecný dohovor, že chrámy sú miestom útočištia, azylu a ochrany. Kto sa dostal do kostola, tomu sa tam nesmelo ublížiť. Kde sú tie časy, však?
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
