Slovo pre animátora: Je samozrejme, že niekoľko tém problematiku liturgických úkonov, symbolov a giest nevyčerpá. Keďže ich je veľa, je potrebné si ich približovať postupne. Po dávkach si musíme pripomínať, čo pre nás znamenajú. Takže? Symboly v rýchlosti, v skratke vyjadrujú čosi veľmi dôležité. Znak akýmsi spôsobom zjavuje skutočnosť. Čiastočne ju odhaľuje, no súčasne však niečo z nej aj skrýva. Ba dokonca čosi v človekovi aj prebúdza. Keď to človek vidí, vzniká v ňom chuť odhaliť túto skutočnosť.
Dnes bude reč o jednom z podstatných symbolov kresťanstva. Je to kríž. Odkiaľ sa vzal? Čo je to za znamenie? Ako ho chápali rôzne národy? Predložili sme veľa otázok, do ktorých dnes postupne načrieme. Vopred však prezradím, že kríž je znakom lásky, znakom spásy. No kým sa to tak stalo, prešli tisícky rokov… Začnime teda s jeho históriou a zlomovými udalosťami okolo neho. Pre upútanie pozornosti chlapcov môžeme použiť mapu sveta, obrázky či videoprojekciu k téme.
Cieľom je pochopiť znamenie kríža v širších súvislostiach, poukázať na Ježišovu obetu a vidieť že je znakom lásky Boha k nám.
Metodika: Kríž je znakom spásy.
Materiál: Kríž, dve paličky z dreva, pero, papier, zápisníky, nožík.
Úvodný príbeh: (Skús ho voľne prerozprávať, alebo prečítať.) Prebieha štvrté storočie a kresťania to nemajú v Rímskej ríši ľahké. Cisár Dioklecián ich zúrivo prenasleduje. Po jeho smrti sa stáva cisárom Konstancius Chlorus. Nuž ale ten akosi náhle umiera v Británii. Jeho syn Konštantín je svojim vojskom vymenovaný za cisára, no neuznali ho všetci. Vojsko v Ríme vyhlásilo za cisára veliteľa Maxentia. Tým sa začal boj o moc.
Konštantín prekročil Alpy a s armádou o počte 25 tisíc vojakov postupoval na Rím. Maxentius mal obrovskú presilu. Jeho armáda sa skladala z vyše 100 tisíc vojakov. Bol si taký istý svojím víťazstvom, že sa neopevnil v Ríme, ale vyšiel pred brány mesta. Tesne pred bitkou sa však odohrala zvláštna udalosť. Konštantín ju neskôr sám vyrozprával historikovi Eusébiusovi. Stalo sa toto: Keď sa Konštantín modlil, objavilo sa na nebi znamenie. Na západajúcom Slnku sa mu ukázal svetlom vytvorený kríž a on počul hlas: „V tomto znamení zvíťazíš!“ Konštantín neváhal a dal na zástavy každého oddielu upevniť Kristov znak. Onedlho došlo ku krátkej, ale zúrivej bitke na Milvijskom moste. Vojsko Konštantína prekvapivo zvíťazilo a Maxentius sa utopil v rieke Tiber. Nový cisár bez váhania pripísal toto veľkolepé víťazstvo kresťanskému Bohu. Hneď začal odstraňovať všetky prenasledovania, ktorými boli kresťania doposiaľ ničení.
A potom to prišlo. Udalosti nabrali rýchly spád. Vo februári roku 313 vydal v Miláne edikt, v ktorom priznal kresťanom slobodu. To, po čom tak dlho kresťania túžili, sa stalo skutočnosťou. A kríž i Ježiša Krista si začali všímať aj pohania. Ale ešte nebolo celkom vyhraté. Bolo potrebné prekonať obrovské predsudky voči krížu a zmeniť starý spôsob života. Pozrime sa teda ako to prebiehalo. Ale všimnime si udalosti v širších súvislostiach. Tak lepšie vyzneje nevídaná životaschopnosť kresťanstva.
Voľne prerozprávaj:
Chlapci, na začiatok si niečo povieme o histórii kríža. Kríž je vlastne spojenie dvoch línii. Aké jednoduché. Ale tento symbol fascinuje ľudí všetkých čias. Veď počúvajte, kde všade sa kríž našiel.
V rôznych jaskyniach sa na celom svete nachádzajú starodávne kresby, na ktorých je aj znak kríža. Priesečníky dvoch priečnych ramien určujú akýsi centrálny bod. Je to miesto, ktoré priťahuje zrak. Odtiaľ sa odvíja celá kresba… Toto je akoby kľúč k pochopeniu posolstva dávnych ľudí.
U Egypťanov bol častý vinutý kríž. Bol znakom života. Podľa nich ide o znázornenie spojenia božstiev slnka a zeme. Z tohto podľa nich vznikal život. Samozrejme, že takíto bohovia neexistujú, ale zaujímavé je prepojenie kríža na život.
Asýrčania, ktorí tiež mali bohov ako maku, znázorňovali kríž medzi šiestimi božskými symbolmi – vlastnosťami, ktoré sprevádzali ich bohov.
U Grékov zohráva symbol kríža veľký význam pri delení zeme na sever, juh, východ a západ. Povšimnutia hodné je, že s úctou nanášali symbol kríža na prah svojich svätýň.
U Hebrejov sa vyskytuje špeciálny znak kríža – „tau“. Ide o písmeno v tvare „T“. Tento znak sa vyskytoval v textoch hebrejského Svätého písma a bol aj znakom Starej zmluvy.
Prví kresťania písmeno „tau“ z hebrejskej abecedy považovali ako symbolické proroctvo o príchode Pána. Órigenés, učený kresťanský filozof sa pýtal židovských učencov na význam znaku „tau“. Jeden odpovedal takto: „Tau je poslednou spomedzi 22 u Hebrejov zvyčajných grafém… Posledné písmeno bolo prijaté ako označenie dokonalosti tých, ktorí stonajú a nariekajú nad hriechmi ľudu a prechovávajú ľútosť nad zločincami.“ Hm, ide o výklad veľmi blízky kresťanskému chápaniu kríža.
Aktivita: V tomto znamení Kristus zvíťazil.
Chlapci, keď teda už čo to vieme o kríži, musíme ešte vysvetliť ako kríž súvisí s jednou strašnou činnosťou – s ukrižovaním. Počúvajte: Nevieme, v ktorej hlave vznikla táto šialená myšlienka, ale smrť na kríži poznali už starí Peržania. Rimania tento krutý zvyk trestu smrti prebrali. No takúto smrť považovali za najpotupnejšiu. Bola vyhradená len pre otrokov. Rímski občania mali „privilégium“ meča. Teda boli popravení sťatím. Nebolo to nič moc, zomreli tak či tak, ale aspoň boli uchránení od hrozných múk. Nuž a v Palestíne bolo ukrižovanie predurčené na popravu tým, ktorých odsúdili za bohorúhačstvo. Ten, ktorý visel na dreve kríža bol u židov pokladaný za prekliateho Bohom.
Je potrebné vedieť aj to, že mučenie a trýznenie týmto spôsobom naháňalo ľuďom obrovské zdesenie a hrôzu. Pri ukrižovaní dochádzalo k nesmiernemu zneucteniu ľudskej dôstojnosti. A na to boli citliví aj ľudia tejto dávnej doby. Aj takí známi spisovatelia ako Cicero, Tacitus, Seneca a iní sa zmieňujú o ukrižovaní, ale keď mali podať podrobný popis toho, čo sa vtedy skutočne dialo, zostali len v náznakoch… Zverejniť surovosť mučiteľov, vzdychy, výkriky obetí, a iné sprievodné zjavy považovali pre rímskeho občana za nedôstojné.
A predsa sa našli ľudia, ktorí vydávali na kríž iných ľudí. Židia to urobili dokonca so svojim rodákom Ježišom. Ten bol predvedený pred židovskú veľradu, a na otázku, či je Mesiáš, Boží Syn, odpovedal, že áno. Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúha sa!“ Obrátil sa na prítomných a spýtal sa: „Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti.“ (Porov. Mt 26, 45-47). Mašinéria zloby bola spustená a o pár hodín národ kričal: „Ukrižuj ho!“ Keďže Ježiš bol obvinený z bohorúhačstva, židia žiadali pre Ježiša tú najpotupnejšiu smrť. A tak ho ukrižovali.
„Prečo to urobil? Prečo to len urobil? Prečo sa podriadil takejto ohavnej smrti.“ Tak sa donekonečna pýtali prví kresťania. Nechápali to a dlho, predlho hľadali odpoveď na tieto otázky. A veru mali veľký problém vyrovnať sa s týmto symbolom potupenia. Svätý Pavol poodhalil tajomstvo kríža a geniálne nás upozornil, že kríž a zmŕtvychvstanie Pána Ježiša sa nesmú oddeliť. Áno, Ježišova smrť na kríži je cena za našu spásu. A tak sa zo symbolu potupenia stáva symbol víťazstva. Hej, kríž bez Ježiša Krista by sme nikdy nepochopili. Kríž bez Krista je hrozný nástroj mučenia. Ale kríž s Kristom je nástroj spásy. Je nesmierny prejav lásky Boha k nám. On dobrovoľne vyšiel na drevo kríža, aby zaplatil za všetko zlé, čo sme porobili. Trvalo to ešte dosť dlho, kým sa kríž takto začal chápať, ale nakoniec sa prijal ako symbol spásy a lásky Ježiša k nám. Preto ho máme vo veľkej úcte.
Po tomto vysvetlení podstatných vecí okolo kríža, nech si každý zoberie do rúk pripravené drievka a animátor začne vysvetľovať, aké kríže poznáme a prečo sa tak nazývajú. Tu sú:
- latinský
- grécky
- ondrejský
- patriarchálny
- barličkový
- ľaliový
- ďatelinový
- maltézsky
Chlapcom sa dá dostatočný priestor na otázky. Potom sa nezabudnite porozprávať o krížoch vo vašom meste, v dedine či na chotári. V akom sú stave? Netreba niečo na nich upraviť, očistiť ich, alebo k nim priniesť kvety?
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- Chlapci si môžu do svojich zápisníkov nakresliť jednotlivé typy krížov. Je dobré, ak sa ich aj naučia naspamäť. Pomôže im to zorientovať sa pri určení toho-ktorého náboženstva. Rôzne kríže na kostoloch signalizujú o aký kostol ide a tak ten náš katolícky rýchlejšie nájdeme.
- Miništrantom sa môže vysvetliť, že kríže sa stavali na miestach, kde sa udiala nejaká výnimočná udalosť – niekto zomrel, alebo sa stal úraz, alebo z vďačnosti za záchranu, alebo ako spomienka na iné dobrodenie. Vieme nejaký dobrý príbeh v tejto súvislosti?
- Do mapy vášho sídliska si zakreslite kríže, ktoré sa tam nachádzajú.
- Chlapci radi majstrujú s nožíkmi. Môžete sa preto vybrať do prírody a vystrúhať si pekné krížiky, ktoré si potom môžete zavesiť nad posteľ. Môžete vyhlásiť aj súťaž o najkrajší krížik. Pozor na prsty a na iný úraz!
Predsavzatie: Prečítať si stať z evanjelia o ukrižovaní Pána Ježiša. Porozmýšľať o jeho láske k nám a nakoniec mu poďakovať za jeho obetu.
Príbeh:
História nájdenia kríža, na ktorom bol umučený Pán Ježiš je veľmi dramatická. Istotne viete, že asi tridsať rokov po Ježišovej smrti židia povstali proti rimanom a nastala krvavá vojna. Tú židia prehrali. Mnohí boli zabití, Jeruzalem bol zničený, Jeruzalemský chrám zrovnaný so zemou. Tí židia, ktorí prežili boli rozprášení a vzatí do zajatia. Cisár Hadrián dal na Golgote, na mieste umučenia Pána Ježiša, postaviť pohanský chrám. Tak to trvalo niekoľko storočí. No kresťania dobre vedeli, kde zomrel ich Pán. Keď im bola daná sloboda, začali s vďačnosťou chodiť na Golgotu. Tu prišla v roku 326 aj Konštantínova matka, cisárovná Helena. Na jej príkaz bol pohanský chrám zbúraný. Nuž ale čo teraz? Vtom sa ktosi rozpamätal a navrhol:
„V Palestíne za Kristových čias bolo zvykom zahrabávať nástroje popravy niekde poblíž miesta exekúcie. Skúsme hľadať, či sa tu niečo nenachádza.“
Cisárovnej sa myšlienka zapáčila a prikázala hľadať či sa niečo z popravy Ježiša nenájde. A predstavte si. Pri podrobnej prehliadke miesta sa našla jama s troma krížmi. Bola medzi nimi dokonca aj ceduľa s nápisom, ktorý podľa zmienok evanjelistov bol umiestnený na Kristovom kríži. Prítomní prepukli v nadšenie. Nuž ale hneď sa vynorila rozpačitá otázka: „Ktorý z troch krížov patril Kristovi?“ To sa nedalo jednoznačne určiť. Vtedy sa jeruzalemský patriarcha Makarios rozhodol poprosiť dobrotivého Boha o znamenie, aby sa rozriešila táto záhada. A išiel na vec takto. Prikázal, aby nájdené pozostatky krížov boli jeden po druhom priložené k telu istej ťažko chorej ženy. Po priložení tretieho kríža sa stav chorej náhle zlepšil. Ba bola okamžite uzdravená. Na základe toho všetci prítomní usúdili, že práve tento kríž je tou vzácnou pamiatkou, na ktorej Kristus priniesol svoju vykupiteľskú obetu. Správa sa rýchlo rozšírila a nadšení veriaci chceli vzdať úctu tejto cennej relikvii. Chceli ju vidieť, dotknúť sa jej. Preto patriarcha Makarios kríž predložil k verejnej úcte. Po čase tu cisár Konštantín postavil nádherný chrám. Nuž a ten istý Konštantín tiež prikázal, aby sa už v jeho ríši nepokračovalo v ukrižovaní ľudí.
Tak sa pomalý, pomaly menil pohľad na kríž. Až sa uskutočnil ďalší zázrak – kríž sa stal znamením lásky. A ako je to u teba? Máš ho v úcte? Cítiš k nemu lásku? A ľúbiš toho, ktorý sa ňom zomrel, aby si ty žil večne?
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
