Slovo pre animátora: V prvej téme druhej kapitoly chceme chlapcov upozorniť na obetu a službu Bohu. Začneme tým, že poukážeme na strašné obety, ktoré rôzne národy prinášali svojim nepravým, pohanským bohom. Tieto praktiky veľmi ublížili ľuďom. My však poukážeme a zvýrazníme službu pravému Bohu. Tak, ako vyplýva zo Svätého Písma. V dejinách táto obeta a služba prechádzala premenami. V rýchlosti prejdeme Starým zákonom a nakoniec poukážeme na krásu Novozákonnej obety nášmu Bohu – Nebeskému Otcovi.
Novozákonná obeta sa sprítomňuje vo Svätej omši. Je v centre miništrantského života, preto ju máme dobre pochopiť. Chceme zvýrazniť aj to, že my ideme slúžiť čistému, krásnemu Bohu, ktorý nemá nič spoločné s cudzími, falošnými bôžikmi.
Cieľom témy je pochopiť obetu Ježiša Krista, hľadanie správneho obrazu Pána Boha a nebáť sa obetovať pre dobro druhých.
Metodika: Nebáť sa obetovať.
Materiál: Sväté Písmo, pero, papier, zápisník,
Aktivita s Božím slovom:
Chlapci, pripomenieme si prvú obetu, ktorú zaznamenáva Sväté Písmo.
Počúvajte:
Po nejakom čase Kain priniesol obetu Pánovi z poľných plodín. Aj Ábel obetoval podobne z prvotín svojich oviec, z tých najtučnejších. A Pán zhliadol na Ábela a na jeho obetu. Na Kaina však a na jeho obetu nezhliadol. Kain sa veľmi rozhneval a zamračila sa mu tvár. Tu povedal Pán Kainovi: „Prečo sa hneváš a prečo sa ti zamračila tvár? Či nie je to takto: Ak robíš dobre, môžeš sa vystrieť, ale ak dobre nerobíš, číha hriech pri dverách a sleduje ťa jeho žiadostivosť, a predsa ty ju máš ovládať?“ Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Vyjdime si von!“ A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho.
Komentár k textu:
Na otázku „Ako ti mám, Bože, dobre slúžiť!“ sa snažili odpovedať už celé generácie ľudí, ktorí žili pred nami. Prišli na to, že je to jednoduché: Treba dobre žiť. Ale cítili, že Bohu sa patrí za všetky dobrodenia aj poďakovať a vyprosiť si nové požehnania. Sväté Písmo uvádza, že už Kain a Ábel (deti Adama a Evy) sa mu chcú zapáčiť a preto mu prinášajú obety. Kain však obetoval dar, ktorý nebol prvotriedny. Naopak, Ábel obetoval to najlepšie čo mal. Dal Bohu najlepšie ovce. Tým vyjadril, že si ho váži nadovšetko. I zapáčila sa Bohu obeta Ábela, lebo vychádzala z milujúceho srdca. Kain však bol sebec. Viac mal rád seba ako Boha. Veď to najlepšie si ponechal pre seba. A nielen to. Keď videl, že Ábel a Boh majú vynikajúci vzťah, začal žiarliť. Neláska prešla v nenávisť. Nestopol ju vo svojom srdci a tak sa zatvrdil, že spáchal ohavný hriech. Zabil brata. Strašné. Ich príbeh s tragickým koncom istotne dobre poznáte. Sväté Písmo nám potom podáva ďalšie správy. Informuje nás, že po nich prišli generácie ľudí, ktoré cítili, že treba Boha odprosiť za svoje hriechy. Obetou ho chceli udobriť a získať jeho priazeň. Ako obetný dar poslúžili býčky, baránky, chlieb, víno a iné dary. A teraz to najdôležitejšie: Je hádam každému jasné, že človek nemôže nič dať Bohu. Veď On má všetko. Ale obeta je priateľské gesto človeka voči Pánovi. V obete ponúka človek seba. Je to odovzdanie seba samého do Božích rúk. Ide teda o úkon, ktorý slúži pre vytvorenie dobrého vzťahu s Bohom. A preto Boh pozerá viac na srdce obetujúceho než na dar, ktorý prináša.
Prečítaj alebo voľne prerozprávaj:
Nuž chlapci, musíte ale vedieť, že postupom času sa udiali hrozné veci. Predstavte si, ľudia prestali veriť v jedného Boha. Vytvárali si všelijakých nepravých bohov. To, čomu nerozumeli, alebo čoho sa báli, nazvali bohom. A zrazu bolo bohov na stovky ba tisíce. Povedali si, že je boh mora, vojny, dážďa, plaču, smiechu, múch… Ba dokonca sa našli horlivci, ktorí tvrdili, že sú aj bohyne. Napríklad bohyňa lovu, lesa, úrody, dobrej nálady,… A všeličoho iného, k čomu bola ľudská pochabosť dovedená. Týmto nepravým bohom ľudia húževnato obetovali rôzne dary. Predstavte si len! Niektoré staroveké národy obetovali svojim bohom dokonca ľudí. A nie málo. Filištínci pálili deti i dospelých ľudí v ohnivej peci. Indiánske kmene v Južnej Amerike pri niektorých slávnostiach zabili dokonca niekoľko desiatok tisíc ľudí. Strašné. To pravý Boh však nikdy nechcel, ba dokonca to výslovne zakázal. To si mohli vymyslieť len skazení ľudia. Čo robiť v takej strašnej situácii? Boh našiel riešenie.
Keď sa medzi ľuďmi vo svete už úplne strácala viera v jedného Boha, Boh si povolal Abraháma. Zjavil mu časť tajomstva o sebe. Prezradil mu svoje plány a urobil s ním zmluvu o požehnaní jeho potomstva. Abrahám sa tak stal praotcom židovského národa. Ozaj, tento národ je veľmi zaujímavý: Boh si ho vyvolil za svoj. Židom postupne dal vedieť, ako majú žiť, čo sa mu páči a čo nie, čo je dobré a čo hriech, ako mu majú slúžiť a prinášať obety. Obrovský význam tu mal ich vodca Mojžiš. Máme to všetko zaznačené v Starom zákone.
Nuž ale ako to v ľudskom rode býva: postupom času aj židia zdeformovali obraz Pána Boha. Farizeji, zákonníci a iní „horlivci“ vypracovali veľké množstvo všelijakých predpisov, ktoré zaťažovali ľudí. Z Pána Boha urobili prísneho sudcu, vládcu z ktorého ide strach. Považovali ho za kontrolóra, ktorý precízne sleduje predpisy. Iní v ňom videli puntičkára, ktorý karhá ľudí za všetko. Farizeji a im podobní tvrdili, že miluje len židov a iných prísne trestá,…Veru, pokazili to ako sa len dalo. Ešte veľa iných obrazov Boha by sme našli u židov. Ale pravdivo musíme priznať, že medzi nimi boli i takí, ktorí cítili, že Hospodin veľmi miluje všetkých ľudí. Tí ho chceli poznať takého aký skutočne je. A očakávali Jeho vyslanca – Mesiáša.
Námet na zamyslenie:
Nuž a aký obraz o Pánu Bohu mám dnes? Môžete to vidieť sami. My ľudia „modernej doby“ sme pod vplyvom našej skazenej prirodzenosti, zlého ducha, médii a všelijakých iných vplyvov tiež zabudli na „tvár“ dobrého Boha. Vidíme ho častokrát skreslene, alebo ho vôbec nevidíme, pretože naše oči a uši si zvykli na cvengot eur, šušťanie bankoviek, lesk zlata, blýskanie sa diamantov, vrčanie aut, žiarenie obrazoviek, rachot MP3,… Mnohé veci okolo Pána si veľmi zle vysvetľujeme, dokonca náš zmysel života sme pokrivili. Jedna z najdôležitejších úloh, ktoré máme ako miništranti zvládnuť je napraviť obraz Pána Boha v sebe. A potom ho aj takýto pravý šíriť.
Aktivita:
Aktivitu uvediem slovami: „V čase, ktorý Boh uznal za najvhodnejší, prichádza na túto zem Boží Syn – Ježiš Kristus. Chlapci, o Ježišovi ste už toho veľa počuli a preto naša dnešná aktivita bude spočívať v tom, že na mieste, kde sa nachádzajú bodky napíšete – doplníte niektoré z nasledujúcich slov: život, Spasiteľa, duchu a pravde, Otecko, zabili, nebi, Láska, Otec, škrípali, života, kríži, spoločenstvo, darcu, Cirkev, hriechy, tretí, pamiatku, novú, svätej, vzťahy.“ Slová (samozrejme že zamiešané) im napíšeme na papier a vyvesíme na stenu. Text im môžeme pomaly čítať a čakáme, kým si slovo doplnia. Na papier si teda napíšu teda poradové číslo a pri ňom slovo, o ktorom si myslia, že tam patrí. Iný spôsob spočíva v tom, že môžeme im text aj vytlačiť a chlapci slová dopisujú priamo do textu. Takže poďme na to.
Ježiš Kristus nám priniesol radostnú zvesť o tom, že náš Boh je…..
(1)….. Ježiš nám zjavuje, že Boh je veľmi jemný, láskavý, milosrdný, dobrotivý, múdry, všemocný, ale aj spravodlivý. Jedným slovom, že je fantastický……
(2)….. Ba dokonca ho nazval ešte jemnejšie – Abba, čo znamená…..
(3)….. To bol pre vtedajších ľudí úplný šok! A k tomu Ježiš dodal, že slúžiť mu máme v………
(4)……… Teda predovšetkým dobrým životom. Hej, Kristus nám teda obraz dobrého Boha opäť očistil a povedal, že tento Otec na nás čaká v…..
(5)………, aby sme s nim večne žili. Svojim zvestovaním Pána Boha ako dobrotivého Otca úplne narušil zmýšľanie farizejov. Ľudovo povedané: Tí riadne nad ním……..
(6)…… zubami. Ježiš sa však nebál týchto provokatérov a povedal im ako sa veľmi mýlia, keď hlásajú obraz iného Boha. Za radostnú správu o Nebeskom Otcovi ho strašne znenávideli a nakoniec…..
(7)…… Prečo až tak? Nuž lebo keby ho prijali za…..
(8)……, museli by sa veľmi zmeniť. Museli by zmeniť aj svoju liturgiu, prístup k ľuďom, štýl……
(9)…… A to nechceli, lebo sa báli, že ich už ľudia nebudú uznávať. Ako skoro vždy: išlo im o slávu, moc, vplyv a peniaze. Išlo im o všetko. A prišli o všetko.
Náš kresťanský Boh vždy chcel, aby tí, ktorí mu prinášajú obety, viedli dobrý……
(10)……, aby nehrešili. On totiž pozerá nielen na dary, ale ešte viac na…..
(11)……. Uvedomme si predsa, že Pán od nás ľudí nič nepotrebuje, veď jemu patrí……
(12)…….. Chcel však, aby sa obetovaním darov vytvorili medzi ním a ľuďmi zvlášť dobré Aby si ľudia uvedomili, že ich prijíma, miluje, že chce s nimi vytvárať…….
(13)…… Kristus sa za naše opätovné stretnutie s nebeským Otcom obetoval na…..
(14)……. To bola najväčšia obeta všetkých čias. Zobral všetky naše…….
(15)……. a slabosti na seba a vo svojej obeti ich zničil. Raz navždy urobil všetko, čo bolo potrebné. Na…..
(16)……. deň vstal z mŕtvych, a tak zavŕšil tajomstvo našej spásy. Uzákonil……
(17)……. a večnú zmluvu medzi Bohom a ľuďmi. Inej platnej už niet, ani nebude. Je to novozákonná obeta, ktorú prináša nový Boží ľud – …….
(18)…….. Je to tajomstvo našej spásy a sprítomňujeme ho vo……
(19)……. omši. Ježiš nám prikázal, aby sme ju robili na jeho……..
(20)……… Svojou účasťou na nej sa vyjadrujeme k tejto zmluve.
Preto je svätá omša centrom nášho liturgického života, ba života vôbec.
Správne odpovede sú: 1. Láska. 2. Otec. 3.Otecko. 4. duchu a pravde. 5. nebi. 6. škrípali. 7. zabili. 8. Spasiteľa. 9. života. 10. život. 11. darcu. 12. všetko. 13. spoločenstvo. 14. kríži. 15. hriechy, 16. tretí. 17. novú. 18. Cirkev. 19. svätej. 20. pamiatku.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
1. Pripomenúť si ešte iné zmluvy medzi Bohom a ľuďmi, ktoré sú uvedené v Biblii. Koľko ich asi bolo? 2. Prezrieť si na mape putovanie Abraháma do zasľúbenej zeme. 3. Skúsiť si vzájomne poradiť v nasledujúcej otázke nášho bytia a nebytia: Ako si vytvoriť predstavu, pravý „obraz“, vnímanie Pána Boha? 4. Doniesť na stretnutie krásne fotografie alebo obrázky z prírody a popísať, kde sa v nej vidí stopa Božia.
Predsavzatie: Dožičiť si prechádzku do prírody a obdivovať krásu Božieho stvorenia.
Skutočný príbeh: Vojak na frontovej línii išiel na stráž. Nepriatelia ho zbadali a začali po ňom strieľať. Ťažko ho zranili. Jeho bolestné vzlyky počuli kamaráti v neďalekom zákope. Báli sa však vyjsť a pomôcť mu, lebo ich neprestajne ostreľovali z nepriateľských zákopov. Nakoniec sa predsa len jeden z vojakov rozhodol a povedal: „Idem a prinesiem ho.“ „Zostaň, nikde nechoď. Máš predsa len jeden život,“ ozval sa veliteľ. „Nie, pán poručík, ja mám ešte večný život,“ odpovedal vojak a išiel po raneného priateľa. I zachránil ho.
Priatelia, obeta za druhého má pred Pánom obrovskú cenu. Krásny je človek, keď to dokáže. Viera v Pána Ježiša a vo večný život nám dodáva veľkú silu obetovať sa za iných.
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
