Priatelia, v liturgii ste bez liturgickej reči stratení. Neznalý človek si urobí riadnu hanbu. Ako ten chlapec, ktorý na svätej omši všetko opakoval po kňazovi. Napodobňoval ho, kým to neschytal od najbližšej tetky. Aby ste nedopadli podobne, prinášam ďalšie dôležité poznámky. Môžeme povedať, že liturgia (verejná, spoločná oslava Boha) je svetom úkonov, znakov, symbolov… Ba všetko v nej je znakom: liturgické zhromaždenie, osoba celebranta, priestor, šaty, predmety, pomôcky, gestá, farby… Všetko toto upozorňuje na niečo dôležité, na nadprirodzené skutočnosti. Často netreba ani slov a keď sa vykoná gesto, vie sa o čo ide. Nejde pritom o to, aby sme upútali Boha. Veď On je stále pozorný. Ale sleduje sa, aby sme k nemu vyjadrili a prehĺbili vzťah. Tieto gestá majú za úlohu povzbudiť ľudí i seba samého k tomu, aby sme sa zaoberali Božími vecami. Aby sme sa do nich ponorili. Vďaka spoločne vykonaným gestám sa množstvo ľudí zjednocuje do jednotného spoločenstva. A tak niet liturgického zhromaždenia bez postojov a giest. Keďže minule sme si všímali tie, ktoré sa vykonávajú telom, dnes sa zameriame na ruky. A keďže je stále dobre sledovať Bibliu, odrazíme sa od príbehu, ktorý súvisí s gestom zdvihnutých rúk. Urobil ho Mojžiš.
Cieľom je poznať najčastejšie gestá rúk, ako aj prebudenie vnútorných postojov a cítenia, ktoré tieto gestá majú sprevádzať.
Metodika: Aj malým gestom sa dá zastaviť veľká armáda.
Materiál: Sväté Písmo, zápisník, lístočky, perá, vytlačené slová, pre každého pripravený text o gestách rúk, ktorý je uvedený v aktivite.
Aktivita s Božím slovom:
Tu prišiel Amalek a pri Rafidim napadol Izrael. Vtedy Mojžiš povedal Jozuemu: „Vyber nám mužov a choď bojovať s Amalekom! Ja budem stáť na končiari vrchu s Božou palicou v ruke.“ A Jozue urobil, ako mu uložil Mojžiš, a dal sa do boja s Amalekom. Mojžiš, Áron a Hur vystúpili na končiar vrchu. A kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, len čo ruky spustil, víťazil Amalek. Ale Mojžišovi ruky oťaželi. Tu vzali kameň a podložili mu ho, a on si naň sadol. Áron a Hur mu ruky podopierali jeden z jednej a druhý z druhej strany, a tak zostali jeho ruky v rovnakej polohe až do západu slnka. A Jozue porazil Amaleka a jeho ľud ostrím meča.
Komentár k textu:
Sú situácie, kedy ide o všetko. A práve do takejto sa dostali Izraelčania pri putovaní na púšti. Amalekiti, tvrdý bojový národ začal na nich útočiť. Nebolo východiska, boj bol nutný. Proti nepriateľovi bolo potrebné nasadiť všetky sily. Fyzické aj duchovné. Kto vládal, ten bojoval. Ostatní vzývali Boha o pomoc. A Mojžiš, priateľ Boží zobral na seba neľahkú úlohu. V modlitbe zachraňoval svoj ľud. Zdvihol ruky k Pánovi, akoby mu ich podával. Aby Boh za ne vytiahol jeho ľud z úzkosti smrti. Mojžiš na vrchu predkladal Bohu ston zomierajúcich, bôľ ľudu, utrpenie detí, žien i starcov. I požehnanie na svojich súkmeňovcov týmto gestom zvolával. A veru bolo treba, pretože útok nepriateľa bol zbesilý. No vďaka Bohu, vojnu vyhrali. Aj na nás veľmi často a zbesilo útočí zlý duch. Je nevyhnutný duchovný boj. Treba bojovať telesne i duchovne. Treba byť bdelý, čiže mať hore ruky a vzývať Pána Boha o pomoc. Lebo tiež ide o obrovské hodnoty. Možno aj o náš večný život. No s pomocou Božou tento boj istotne vyhráme.
Voľne prerozprávaj:
Chlapci položím vám otázku: Viete, ako sa zdravia vojaci? Aké gesto pri tom používajú? (Počkám na ich odpovede. Ak na to neprídu, odpoviem i ukážeme im to: švihom zdvihnem pravicu do výšky očí. Lakeť je pokrčený a prsty mám pritom vystreté. Chlapci si to môžu viackrát precvičiť. Ďalšia otázka naväzuje na prvú.) A viete ako tento pozdrav vznikol? (Opäť im dožičíme čas na dohady. Nuž a nakoniec sa dočkajú aj správnej odpovede.) Viete? Neviete? Bolo to takto:
Rytieri v plnej zbroji mali celé telo chránené brnením. Aj hlavu. Ponorili ju do oceľovej prilby. Ta bola nádherne vyzdobená. Na vrchu sa týčil chochol z pávich, alebo iných pier. Na prilbe sa nachádzala aj očnica – časť, ktorá chránila oči. Dala sa zdvihnúť na čelo, ale aj posunúť dole. Nuž a keď sa išlo do bojovej akcie, tak sa očnica sklopila pred oči. Urobilo sa to svižne, dotykom ruky. Raz-dva a už to bolo. Neskôr brnenie stratilo význam. Aj rytierske prilby sa odhodili. Ale gesto nasadzovania očnice sa uchovalo ako vojenský pozdrav. Tak je to. Odhalili sme tajomstvo jedného symbolu. A čo symboly, ktoré sú vo svätej omši?
Aktivita: Gestá, ktorých sa diabol bojí.
Chlapci, poznáte príslovie „Nedráždi kobru bosou nohou?“ Nie? A toto: „Neškrabkaj labu leva?“ Ani toto? No toto. Spomínané príslovia nám hovoria o tom, aby sme sa nevydávali zbytočne nebezpečenstvu. A že sa to dá urobiť nohou aj rukou. Ruky sú v každom prípade fenoménom. Dajú použiť na šírenie zla, ale aj veľkého dobra. Gestom ruky sa dá stíšiť aj miliónový dav. Jedným pohybom ruky sa dajú zastaviť aj armády, či divoký boj. Aj nasledujúce gestá majú ohromnú silu. Odhaľme ich význam, lebo môžu zastaviť diabla i celý pluk zlých duchov. Budem čítať vetu za vetou a namiesto číslice doplňte správne slovo. Aby pravda vyšla najavo. A aby to bolo ľahšie, ponúkame slová, ktoré by tam mohli byť. Sú usporiadané chaoticky, ale pre test sú vysoko použiteľné. Sem s nimi:
- Boh.
- pokoji.
- služby, oddanosti a vernosti.
- odpustenie, priateľstvo a jednota.
- zlým.
- k sebe.
- je Boh.
- hore k Bohu.
- požehnania
- lásku k nám.
(Tieto slová máme pripravené – vytlačené pre každého, prípadne ich napíšem aby boli viditeľné pre každého. Text môžem čítať a oni si ho prepisujú a dopĺňajú. Alebo ho mám vopred pripravený a dám ho každému. A úlohu opäť berme ako súťaž.) Ste pripravení? Ide sa.
Zložené ruky
Sú symbolom…….(1)……. Ak ich máme zároveň pritlačené na srdci, dávame tým najavo, že naším pánom je…….(2)……. Spôsob, akým zložíme ruky to, býva rôzny, ale najčastejšie dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je skrížený na ľavom. Takto zložené ruky symbolizujú úpenlivú prosbu v mene ukrižovaného Ježiša Krista i to, že modlitba má stúpať…….(3)…….. V minulosti poddaný vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a zložené ruky dal do rúk svojho kráľa. Tým ho uznával za svojho šéfa. Aj u veriacich toto gesto vyjadruje, že ich pánom……(4)…….. A čo nerobíme pri liturgii nikdy? Nedávame si ruky za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele. Máme ich zložené.
Rozpäté ruky
Rozpäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým symbolizujú, že Boh nás pozýva…….(5)…….. Veď keď máme niekoho radi a ideme mu naproti, tiež natiahneme k nemu ruky. Rozpäté ruky nám tiež pripomínajú ruky Pána Ježiša na kríži, jeho……(6)……. A ešte je dobré si uvedomiť ďalší biblický súvis: Keď mal Mojžiš zdvihnuté ruky a modlil sa, izraeliti vyhrávali bitku nad nepriateľmi. Aj kňaz dvíha ruky, (vytvára akoby lievik) aby všetky modlitby išli k Bohu a veriaci vyhrávali zápas so…….(7)……. V staroveku a stredoveku sa s rozpätými rukami modlili aj veriaci. Nuž ale to bolo kvôli nedostatku miesta v chrámoch dosť nepraktické.
Podávanie ruky
Podávanie ruky druhému človekovi znamená, že prichádzam v…….(8)…….. Vyjadruje sa tým aj……..(9)…….. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: “Dajte si znak pokoja!“ Podávame si pravú ruku. Najprv podá kňaz ruku najbližším miništrantom, tí ju podajú zase svojim susedom. A tak to ide ďalej. Znak pokoja môže však byť odovzdaný aj iným spôsobom podávania rúk. Závisí to od miestnych obyčajov. Pozor, pozor! Pri podávaní rúk nie som v ringu a nezápasím so súperom. A pretláčanie sa je už úplne vylúčené.
Vkladanie rúk
V Starom zákone je tento úkon veľmi častý. Patrí medzi najstaršie liturgické úkony. Vkladanie rúk je viditeľným znakom…….(10)…….. a odovzdania moci. Na koho boli vložené ruky, ten bol poverený veľmi dôležitým poslaním. Aj na kráľov sa vkladali ruky. Toto gesto sa dnes používa pri požehnávaní ľudí, pri vysviackach diakonov, kňazov, biskupov… Vkladanie rúk na obetné dary pred premenením vyjadruje sebaobetovanie kňaza i veriacich.
Chlapci, ako to dopadlo? Výskate od radosti, že ste odpovedali správne? Nuž verím vám, ale radšej si to skontrolujete podľa skutočne správnych odpovedí. Tu sú:
1. služby, oddanosti a vernosti.
2. Boh.
3. hore k Bohu.
4. je Boh.
5. k sebe.
6. lásku k nám.
7. zlým.
8. pokoji.
9. odpustenie, priateľstvo a jednota.
10. požehnania.
Ešte výskate, alebo je realita príliš znepokojujúca? Hlavu hore. Čo ste nevedeli, to sa dá naučiť.
Predsavzatie: Precvičiť si liturgické gestá rúk a „poklepať sa po hrudi“, aby srdce pri tom cítilo to, čo má cítiť.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- Vhod príde aj krátka súťaž. Vedúci ukazuje rukami rôzne gestá a chlapci hádajú, čo vyjadrujú. Samozrejme, že predvádzame len gestá slušné. Prípadne všeobecne upozorníme na ošklivosť tých neslušných.
- Vo svetle lampy sa dá urobiť tieňohra. Rukami sa na biele plátno dajú premietnuť rôzne zvieratá ako zajac, labuť, orol, sova, kôň… Chlapci môžu súťažiť, čo ktorý tieň znamená.
- Niet pochýb, že si ukážete a precvičíte všetky spomenuté gestá a držania rúk.
- Gestami rúk dokážeme nimi vyjadriť všelijaké veci. Skúste sa porozprávať, ako sa dorozumievajú nemí ľudia. Poznáte ich niektoré znaky?
Príbeh:
V storočnej vojne medzi Anglickom a Francúzskom bolo obliehané francúzske mesto Calais. Obyvatelia mesta sa bránili hrdinsky, ale presila Angličanov bola obrovská. Obrancovia už nemali vody ani jedla, preto sa vyjednávači vydali ku anglickému kráľovi a prosili ho o mier. No kráľ bol nesmierne nahnevaný, pretože v boji stratil veľmi veľa vojakov.
Jeho podmienka bola krutá: „Bude mier, ak mi vydáte päť najpoprednejších mužov. Tých dám popraviť.“ Delegácia sa so smútkom vrátila do mesta a starosta Eustach predniesol svojim obyvateľom kráľovu požiadavku. Reč zakončil takto: „V tejto vojne zomrelo veľa našich občanov. Ale nikoho z mesta proti jeho vôli kráľovi nevydáme. Radšej zomrieme všetci.“ V dave súhlasne zašumelo. Potom pokračoval: „Je jasné, že v boji už dlho nevydržíme. Preto je len jedno východisko. Je potrebné, aby sa prihlásili piati dobrovoľníci, ktorí by sa obetovali za ostatných.
Kto z vás sa teda obetuje nech zdvihne ruku.“ Nastalo hrobové ticho, ktoré však bolo čoskoro prerušené samým starostom: „Ja sa obetujem prvý.“ Onedlho vyskočila z davu ďalšia ruka: „Aj ja idem,“ ozval sa mladý starostov syn. A opäť a opäť sa z davu zdvíhali ruky. Dobrovoľníkov sa našlo viac, ako bolo treba. Na druhý deň išli do anglického tábora piati statoční muži. Mali povraz na krku, no kráčali hrdo a majestátne. Obrancovia ich vyprevádzali s nárekom. Aj Angličania sa už dozvedeli o čo ide. V hlavnom stane čakal na nich kráľ aj kráľovná. Na kráľovnú urobili hrdinovia obrovský dojem. Obrátila sa k panovníkovi a povedala mu: „Ak týmto ublížiš, si podliak.“ Kráľ bol tiež dojatý a gestom ruky si vyžiadal, aby bolo ticho. Potom povedal: „Takýchto hrdinov ja nezabíjam. Choďte domov, mesto ste zachránili.
Chlapci, kto z vás by mal v podobnej situácii odvahu zdvihnúť ruku a obetovať sa? Hm, žijú ešte hrdinovia? Vidíte, zdá sa, že niekedy stačí tak málo – len zdvihnúť ruku a povedať: „Idem ja.“ Ale koľko šľachetnosti a síl si vyžaduje takýto čin. Toto gesto piatich statočných zachránilo tisíce životov. Hej, gestom urobeným z lásky sa dá zastaviť armáda a nastoliť mier. Pane Ježišu, daj nám síl, aby sme to dokázali.
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
