Slovo pre animátora: Priatelia, je dobré si pripomenúť, že po téme o oblečení sme sa zamerali na čistotu miništrantov a teraz ideme ešte hlbšie – k čistote ich duše. Všetky tri elementy musia ísť spolu a to chlapcom aj zdôrazníme. Upozorňujem, že poukázať na vnútornú krásu miništranta vôbec nie je zbytočné. Práve naopak. Doslova sa to žiada. Oči ľudí raz dva prejdu od obleku k telesnej hygiene a od nej k správaniu sa človeka. Môže byť človek akokoľvek krásny ale keď otvorí ústa a vysloví nečisté slova, všetko sa zahalí do duchovnej špiny. My to vieme a preto opäť ideme na hlbinu, smerom do vnútra miništranta. Dnes pôjde teda o to, aby sme u chlapcov zosúladili krásny oblek, s čistým telom i nádhernou dušou. Táto téma môže byť opäť ponímaná ako duchovná obnova. Môžete si teda na stretnutí dožičiť čas na ticho, na modlitbu, na adoráciu Eucharistie, na zamyslenie sa nad sebou, na kreslenie svojho erbu. To je vlastne spytovanie svedomia – zistenie pozitív i negatív vo svojom živote. Nuž a môžete aj poprosiť duchovného otca, aby vás vyspovedal… Ako vstup do aktivity si zoberieme text z Evanjelia, ktoré nám hovorí o vnútri človeka.
Cieľom je presvedčiť chlapcov, že prvou úlohou každého miništranta je starať sa o krásu svojej duše. Ponúkneme aj spôsob, ako to zistiť.
Metodika: Môj rytiersky erb.
Materiál: Papier alebo zápisník, ceruza, pero, farbičky, CD prehrávač s dobrou hudbou, prípadne vytlačené erby.
Aktivita s Božím slovom:
Prečítame si nasledujúci text z evanjelia podľa Marka. Ježiš raz povedal svojim učeníkom:
„Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka.“ (Porov. Mk 7, 20-23.)
Komentár k textu:
Chlapci, predstavte si len, čo všetko nosí človek vo svojom vnútri?! Aké všelijaké myšlienky, túžby, slová, obrazy, hodnoty… Sú tam strachy, horory, depresie, smutné myšlienky, rôzne príbehy, ale aj radosti, jemné slová, spomienky,… Hm, je to až prekvapujúce, aký obrovský duchovný náklad má každý človek vo svojom srdci, však? U niekoho je tam poriadok, u iného nervozita, zmätok, chaos… Po dedičnom hriechu sme veľmi poruchoví, preto z nášho srdca vychádza veľa zla. Diabol nás zasiahol veľmi hlboko. Boh však chce tieto zranenia zaceliť. Chce, aby vnútri každého človeka zavládol pokoj, láska, čistota, harmónia. Pán túži, aby v nás sídlili nádherné vlastnosti. To človeka najviac krášli, to ho robí šarmantným. A to si majú miništranti zvlášť uvedomiť. Pamätáte? V posledných témach sme si povedali o čistote miništrantských oblekov, o čistote tela… Ale celú záležitosť by sme nedotiahli, ak by sme sa nevenovali aj čistote a kráse duše. Preto je dobré aby sa miništrant poznal a to, čo ho zdobí rozvinul. A to, čo ho špatí má zničiť. Nuž a ako sa pre to motivovať? Pozrime sa na Dominika Savia, ktorý už v mladom veku vedel, čo je v živote najdôležitejšie. Jeho túžba po krásnom vnútri bola obdivuhodná. Inšpirujme sa od neho.
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj:
Stretnutie Dominika Savia s don Boscom sprostredkoval farár Cugliero, krajan a priateľ don Bosca. Tento kňaz veľmi dobre poznal rodinu Saviovcov. Otec bol húževnatý kováč a matka usilovná krajčírka. Neboli majetní, ale šťastní istotne boli. Veď nedalo sa nevšimnúť, že ich syn Dominik je stále veselý, šľachetný, láskavý, zbožný, ba ochotný kvôli miništrovaniu si aj privstať. Don Cugliero ho nesmierne obdivoval a dozvedel sa aj o jeho túžbe stať sa kňazom. Ako múdry duchovný otec pochopil, že Dominik potrebuje niekoho, kto mu umožní študovať a bude ho duchovne sprevádzať. A preto keď sa stretol s don Boscom, hneď mu prišiel na um jeho miništrant: „Don Bosco, poznám jedného chlapca, ktorý je mimoriadne nadaný, má dobrú povahu, je veľmi slušný aj nábožný. Čosi zvláštne z neho žiari. Hodil by sa medzi vašich chlapcov. Verte mi, istotne vás nesklame.“ „No, rád takého chlapca spoznám. Zoznámte ma s nim“, s radosťou odpovedal don Bosco. Udalosť na seba nedala dlho čakať a k stretnutiu medzi dvoma svätcami – don Boscom a Dominikom Saviom, došlo v Becchi, v rodnom domci dona Bosca. Bolo to 2. októbra 1854. Dominik si v sprievode svojho otca a niekoľkých chlapcov urobil výlet. A teraz stál pred don Boscom i radostne sa pustil s nim do rozhovoru. Nie, nemal strach ani trému. Veď toľko toho už počul o don Boscovi a vedel, že je to priateľ mladých ľudí. Rozprávali sa o všeličom. Po čase z Dominika vyšlo:
„Tak čo bude so mnou?“ Spýtal sa Dominik priamo, veselo, ale aj s úctou. „Vezmete ma do Turína študovať?“
Don Bosco odpovedal tiež huncútsky i tajomne: „Zdá sa mi, že si dobrá látka.“ Naznačil tým, že by z Dominika mohol byť aj kňaz a pokračoval… „Z tejto látky môžeme ušiť pekný oblek a darovať ho Pánovi.“ Dominik pochopil o čo ide a radostne skríkol:
„Súhlasím. Teda ak ja som látka, vy buďte krajčír. Urobte zo mňa pekný oblek pre Pána.“
„No, dobrú vôľu vidím, ale… ale si trochu útly a bojím sa, že nevydržíš štúdium. Preto by som rád poznal tvoju schopnosť študovať. Tu máš knižočku Katolícke čítania. Nauč sa z nej naspamäť túto stránku. Zajtra mi ju prídeš predniesť. Súhlasíš?“ Dominik vzal knižočku a radostne prikývol. Don Bosco ho prepustil aby sa išiel hrať s kamarátmi. Zamával mu a dal sa do reči s Dominikovým otcom. No prešlo len pár minút, keď sa Dominik vrátil. „Čo je Dominik?“ spýtal sa ho don Bosco. „Zabudol si niečo?“ Ten mu však s úsmevom povedal:
„Ak dovolíte, môžem vám zarecitovať text, ktorý ste mi dali…“ I stalo sa a don Bosco neprestával žasnúť. Dominik nielen že vedel text naspamäť, ale aj veľmi dobre porozumel čo sa v ňom písalo. „Výborne Dominik. Ty si sa poponáhľal s úlohou, aj ja sa poponáhľam s odpoveďou. Áno, beriem ťa do Turína. Už teraz si prijatý medzi mojich chlapcov. A nezabudni sa modliť, aby sme plnili Božiu vôľu…“ „Veľmi rád. Dúfam, že sa nikdy nebudete ponosovať na moje správanie.“ prikývol veselo Dominik a odbehol k svojim kamarátom.
Chlapci, príbeh bol nádherný. Chcem len zvýrazniť, že Dominik radostne ponúkol Pánovi všetko, čo mal. Chcel sa stať látkou, čiže bol ochotný spolupracovať s božím služobníkom – s don Boscom, len aby jeho vnútro Pán Boh ešte zdokonalil a urobil z neho nádhernú ozdobu na svoju slávu. A dnes s odstupom času vidíme, ako sa mu to oplatilo. Boh premenil Dominika na ozdobu zeme i neba. Hej, pod oblekom je telo a v ňom je ešte aj duša. Tú máš aj ty a tá je nesmrteľná. Teraz nám ide o tu tvoju dušu. Chceš z nej pripraviť pekný dar pre Pána? Neváhaj. Aj z teba Pán chce urobiť nádhernú ozdobu. No dovoľ jednu otázku: „Vieš, čo vo svojej duši máš?“ Poď, ideme to zistiť. A či sa to oplatí? Ty hádam o tom pochybuješ? Ja nie!
Aktivita: Rytieri, prezentujte sa!
Rytieri, naša aktivita bude mať viacero krokov. Najprv si niečo povieme o erboch. Čo to je? Erb bol pomaľovaný znak, ktorý obsahoval základnú charakteristiku rytiera. Bolo na ňom nakreslené to, čo bolo preň typické. Objavili sa tam jeho dejiny, víťazstvá, hodnoty, ktoré vyznával… Bolo tam niečo také, že keď to niekto zbadal, povedal: „Aha, pred sebou mám hrdinu.“ Priatelia si ho vážili, nepriatelia sa ho začali báť. Erbom sa rytieri prezentovali. Tu bola umelecký stvárnená jeho česť. (Nuž a teraz chlapcom rozdáme pripravené nákresy čistých erbov. Ak sme ich nepripravili, tak si ich základný tvar nakreslia sami. Môže byť barokový, ozdobný, s krížom navrchu… No nech je dostatočne veľký, aby sa doň dalo písať. Po skončení, pokračujeme nasledujúcim rozprávaním.)
- určite už aj ty máš všeličo dobré nažité. Niečo pre druhých si už aj ty hádam urobil. Tak to napíš na svoj erb. Prezentuj sa. Ako na to? O čo konkrétne ide? Napíš tam to, čo považuješ vo svojom vnútri za krásne a dobré. Pomôžeme ti usmerneniami. Na vrchole erbu si najprv napíš svoje meno. Už? Teraz do vrchnej ľavej časti erbu si napíš povinnosti, na ktoré si hrdý. Napríklad každý deň navštíviš chorého dedka… Vpravo hore zase napíš svoje záľuby. Pošepkáme, že to môže byť futbal, rybačka,… V strede vľavo umiestni to, čo považuješ za svoj najväčší úspech. Oproti uveď najcennejší poklad, ktorý vlastníš. (Môže to byť aj duchovná vec.) Pokročili sme do ľavého rohu dole – tam uveď heslo, ktorým sa riadi celý tvoj život. Nuž a do pravého rohu dole napíš citát, ktorý by si si dal na náhrobný kameň. A je to. Teš sa, že Boh uložil do tvojej duše také krásne veci. (Chlapcom doprajeme ticho i čas, aby na téme pracovali. Môžeme im popritom pustiť jemnú hudbu.)
- nuž ale erb má aj svoju zápornú stránku. Sú to tvoje slabosti a hriechy. Odhaliť ti ich pomôže spytovanie svedomia. Tieto slabosti si môžeš zapísať na iný papier a predložiť ich Pánu Ježišovi vo sviatosti zmierenia. V týchto hriechoch si škaredý. Chce to viac konkrétnosti? Nuž tak si odpovedaj na otázky: Aké sú moje reči? Klamem? Nadávam? Podvádzam? Ohováram? Papuľujem? Neposlúcham? Vyhováram sa? Som falošný? Kradnem? Som pyšný? Som lenivý? Lakomý? Závistlivý? A čo obžerstvo? Udržujem v sebe hnev a nenávisť? Myslím nečisto? Túžim po nečistých veciach? Konám také veci? A vôbec, modlím sa? (Tu môžeme chlapcom pospytovať svedomie podľa vhodného spovedného zrkadla, alebo aj podľa evanjelia, ktoré sme si prečítali v úvode stretnutia.)
- to, čo si si napísal, obetuj v modlitbe Pánovi – tak ako Dominik Savio. Aj nedostatky a hriechy? Hej, aj tie. Pán Ježiš ich už vyniesol na kríž a spálil vo svojej láske. Ty máš urobiť len takú maličkosť: Dobre sa z nich vyspovedať. Pros Ježiša o odpustenie hriechov a daj si predsavzatie, že v budúcom mesiaci zabojuješ na tej chybe, ktorá je najvážnejšia. Neváhaj, veď si rytier. Precvič svoje mladícke kosti. Skrášli svoj erb. Ozdob ho peknou vlastnosťou. A zaži, ako sa krásne žije s čistým srdcom.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- O pozitívnej strane každého erbu sa môžeme porozprávať. Chlapci sa tak učia vyjadrovať a pomenuvávať veci vo svojom vnútri. Môže to prispieť ku vzájomnému spoznávaniu a utuženiu priateľstiev.
- To, pozitívne, čo si chlapci napísali si môžu aj prekresliť do symbolov. Vzniknú im tak skutočné maľované erby.
- Ak máte klubovňu, erby môžu visieť po stenách.
- Príbeh stretnutia svätého Dominika s don Boscom sa dá aj zdramatizovať, alebo zahrať ako scénka. Istotne bude niekedy aj príležitosť prezentovať sa ním pred druhými a tak im pripomenúť že treba mať ochotu meniť svoje vnútro k dobrému.
Predsavzatie: Zabojovať s vlastnosťou, ktorá najviac špatí môj erb.
Skutočný príbeh: Mladý duchovný otec mal mať vo väznici kázeň. Celé dni rozmýšľal o formulácii viet, ktoré by boli schopné dojať tvrdé srdcia väzňov. Robil čo vedel, ale obava i tréma ho neopúšťala. Nakoniec to všetko v pokore zveril Panne Márii, útočisku hriešnikov. Nuž a ten deň stretnutia s väzňami nastal. Keď vstúpil do miestnosti, pri pohľade na studené posmešné tváre ho až tak zmrazilo. S tichou modlitbou o osvietenie vystúpil na vyvýšené pódium. Na schode sa však potkol a skotúľal sa až dolu na parkety. Prítomní čakali len na to. Ihneď zaburácali rehotom:
„Ha-ha-ha. Ten čo nevie ustáť na vlastných nohách nám chce niečo povedať o živote i o Bohu? Ha-ha-ha. Podarené.“ Chvíľku bol kňaz ochromený bolesťou i hanbou. Potom si povedal, že keď to tak Pán dopustil, musí to prijať. Rýchlo vstal, otrepal sa z prachu a vyskočil na pódium. Srdečne sa zasmial a povedal:
„Chlapi, práve preto som prišiel. Chcel som vám ukázať, že človek môže vstať, aj keď padol.“ Kňaz sa zachoval duchaplne, prirodzene aj pokorne. Urobil gesto, ktoré síce nemal pripravené, ale ktoré mu Prozreteľnosť pripravila. Svojou jemnosťou si získal väzňov. Jeho modlitba bola vyslyšaná.
Nuž a na konci dnešného stretnutia si môžeme odniesť toto ponaučenie. V živote môžeme padnúť a náš erb sa môže zašpiniť. Ale pokorou a modlitbou môžeme opäť vstať. Lebo medzi svätcami a hriešnikmi nie je až taký veľký rozdiel. Len ten, že tí prví ľutujú svoje hriechy a vstávajú, kým tí druhí na to všetko kašľú. Buďme rozumní, lebo čas sa kráti a na náš náhrobný kameň sa už nápis chystá. To nie je strašenie, to je realita.
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
