Slovo pre animátora: Vo formácii miništrantov majú veľký význam svätci, ktorí sú im veľmi blízki. Jednak vekom, miništrovaním ale najmä štýlom života. Ten im môže poukázať, ako sa dá žiť vzťah s Bohom v ich veku. Svätého Tarzícia sme si už priblížili. Je tu však ďalší mladý svätec, ktorý im môže byť vynikajúcim duchovným sprievodcom. Je spolupatrónom miništrantov a volá sa Dominik Sávio. Mnohé jeho životné princípy sú stále aktuálne, príťažlivé a hlavne dosiahnuteľné. Preto neváhajme a začnime s jeho predstavením. No urobme to dynamický. Zvýrazníme jeho dobrodružnú povahu, odvahu, nebojácnosť, túžbu poznávať nové veci, schopnosť obetovať sa pre druhých, priateľskosť i zbožnosť.
Cieľom témy je teda viac spoznať Dominika Savia i jeho princípy, ktoré ho priviedli k svätosti.
Metodika: Stať sa svätým je ľahké, len…
Materiál: Prezentácia o Dominikovi Sáviovi, počítač, pero, zápisník.
Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj:
Chlapci, v živote niektorých ľudí nájdeme veľmi silné pôsobenie Ducha Svätého. On urobí to, že človek zrazu chce byť dobrý. On vzbudí v človekovi čistú, hrdinskú lásku k druhým. Hej, v dejinách Cirkvi máme ľudí, ktorí sú vzorom pre iných. Sú hrdinovia, svedkovia že Boh je láska. Sú svätí. Medzi takýchto patria aj mnohí mladí ľudia. Chcete mená? Nič ľahšie: Lucia, Cecília, Tarzícius, Alfonz, Dominik Savio, Laura Vicuňová a iní. To čo ich spája je, že všetci ľúbili a slúžili Bohu. A ak nemáte ťažký hriech, patríte medzi svätých aj vy. Už teraz. No u nás sa slovo „svätec“ akosi nenosí. Koľkokrát sa tento výraz použije ako nadávka. Tak často počujeme „Ty svätuškár…“ Možno sami viete, ako to zabolí, keď počujete na svoju adresu ironickú poznámku: „Aha, prichádza náš svätec.“ A potom sa vám chlapci obrátia chrbtom. A to nie je správne. Hlavu hore, nehanbite sa za to. Veď svätci boli a sú najkrajší ľudia na tomto svete. Poďme si teraz viac všimnúť Dominika Savia, ktorý je spolu s Tarzíciom spolupatrónom miništrantov. Z jeho životopisu hneď aj vyplynie prečo.
O Dominikovi sa hovorí ako o chlapcovi, ktorý „vedel chcieť“. A to preto, lebo mal pevnú vôľu a dokázal ňou vzdorovať zlu. Ale ja ho nazvem aj ako chlapca, ktorý mal odvahu a strach mu bol cudzí. Vydržte, presvedčím vás o tom. Nuž ale poďme pekne po poriadku.
Narodil sa 2. apríla 1842 v Rive pri Chieri, v severnom Taliansku. Jeho otec Carlo bol urastený kováč. Prívetíva matka Brigita pracovala ako krajčírka. Dominik prežil radostné detstvo. Už od malička bol veľký šibal. Mal radostnú túžbu objavovať tento svet i ochotu zapojiť sa do rôznych aktivít. Dokázal v sebe zladiť vrodenú veselosť ale vedel aj stíchnuť a v tichu hľadať Pána Boha. K tomu bol veľmi nadaný a usilovný. Je pozoruhodné, že už ako päťročný sa naučil miništrovať. Čo je na tom zvláštne? Že aj dnes už máme takýchto chlapcov? No pozor, pozor. Na všetky kňazove modlitby vo svätej omši sa vtedy muselo odpovedať po latinsky. A nebolo ich málo. A predstavte si, on to už v tomto veku zvládol. Keď mal šesť rokov, začal chodiť do školy. Aj tu bol vzorom pre iných. V priateľskom duchu vedel kamarátov ale aj cudzích ľudí usmerniť k dobrému. Mal bystrú pamäť a z rozhovorov vedel vybrať to najpodstatnejšie.
V tom čase bolo zvykom, že k prvému svätému prijímaniu pristupovali mladí ľudia až po dovŕšení dvanásteho roku. Ale Dominik sa správal tak vzorne, že jeho pán farár sa rozhodol pripustiť ho k prvému svätému prijímaniu, hoci mal len sedem rokov. V ten deň si Dominik dal tieto predsavzatia:
- Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária.
- Radšej umrieť, ako ťažko uraziť Pána Boha.
- Budem sa často spovedať a na prijímanie pôjdem vždy, keď mi to spovedník dovolí.
- Budem svätiť zasvätené sviatky.
Dodržiavanie týchto predsavzatí mu pomohlo duchovne sa rozvinúť a nakoniec aj stať sa svätým. Uvedené predsavzatia sú návodom na svätosť aj dnes. Sú darom, ktorý zanechal Dominik všetkým mladým. Predsavzatia sú totiž veľmi ľahké, ale aj veľmi účinné pre duchovný rast. Neskôr k nim pridal ešte jedno. Nesmieme naň zabudnúť, lebo dokresľuje Dominikov charakter. Znie takto: „Budem sa snažiť slúžiť Pánovi vo veselosti.“
Jeho veľkým dňom bol 3. október 1854, kedy stretol Dona Bosca. Tento dobrý kňaz už veľa počul o Dominikovej dobrote a šikovnosti, ale chcel sa o tom aj sám presvedčiť. Už po krátkom rozhovore si dobre rozumeli a mladý chlapec prejavil záujem ísť s ním do Turína. Na Don Boscovu otázku čím chce byť, Dominik jasne odpovedal: „Kňazom.“ Keď mu don Bosco dal do ďalšieho dňa naučiť sa naspamäť jednu stranu z knihy, Dominik ho po ôsmich minútach prekvapil a bez jedinej chyby mu všetko zopakoval. Ale o tom sme už písali.
Don Bosco ho teda zobral do oratória s veľkou radosťou. Tu Dominik pokračoval v usilovnom štúdiu, v apoštoláte a v pomoci druhým. Vždy bol naporúdzi, ak bolo potrebné niekomu pomôcť. Nechýbal ani pri ošetrovaní chorých, keď vypukla epidémia cholery. Na podnet svätého kňaza založil „Družinu Nepoškvrnenej Panny Márie“. Do stanov tejto skupiny vložil
Dominik lásku k Ježišovi, k Panne Márii ako aj veľký apoštolský zápal.
Don Bosco raz kázal o svätosti a hovoril o nej asi takto: „Viete chlapci, stať sa svätým nie je vôbec ťažké. Ba naopak, je to veľmi ľahké. Len treba chcieť.“ Keď to Dominik počul, pevne sa rozhodol: „Za každú cenu sa chcem, ba musím stať svätým.“ Myslel si, že to dosiahne zvláštnym umŕtvovaním. A tak začal konať. Dával si do postele klátiky dreva, umŕtvoval sa, rozdával svoje jedlo druhým chlapcom, postil sa… Našťastie don Bosco to zbadal a múdro ho usmernil. Poradil mu, aby „slúžil Pánovi vo veselosti.“ Toto heslo sa Dominikovi veľmi zapáčilo a začal sa podľa neho riadiť. V praxi to vyzeralo veľmi jednoducho: Dominik si v radosti a veselosti plnil všetky svoje povinnosti.
Zdravotne sa však necítil najlepšie. Po čase začal chorľavieť, slabnúť, blednúť… Vyzeral akoby ho preskočila smrtka. Don Bosco urobil všetko pre záchranu svojho mladého priateľa. Mal skúsenosť, že rodný vzduch a prostredie veľmi napomáhajú zdraviu človeka. Preto ho poslal domov k rodičom. No už bolo rozhodnuté. Nebeský Otec ho chcel mať pri sebe v nebi. A nám ho chcel dať za vzor. A tak Dominik 9. marca 1857 zomiera. No nebola to smrť spojená s bedákaním. Naopak. Tesne pred posledným vydýchnutím sa mu z pier ozvali slová: „Ó, aké krásne veci vidím.“ Nuž aký život, taká smrť i večnosť. Ako neskôr v zjavení povedal don Boscovi, sama Panna Mária mu pri smrti vyšla v ústrety. Preto videl toľko krás.
„Dominik“ znamená „Pánov“ a takým sa aj stal. Narodil sa druhýkrát – pre nebo. Svätý Otec Pius XI definoval Dominika ako „vzrastom malého, ale duchom veľkého obra“. Pius XII ho v roku 1950 vyhlásil za blahoslaveného a v roku 1954 za svätého. Jeho telesné pozostatky sa nachádzajú v Turíne, v bazilike Márie, Pomocnice kresťanov. Nezabudnite: Sviatok Dominika Savia slávime 6. mája.
Námet na zamyslenie:
Veselý, vnútorne vyrovnaný, radostne si plniaci svoje povinnosti, ochotný vždy pomôcť, zhovorčivý, ale podľa potreby aj tichý… To je on – Dominik Savio. Obdivujeme ho, pretože už ako mladý našiel zmysel života a prekonal to, čo aj nás tak často otravuje: prekonal nudu, bezcieľnosť, všednosť, lenivosť… Jeho odkaz na takýto stav je: Ak sa nudíš, skús sa viac kamarátiť s Bohom a uvidíš, že nuda je preč. Život sa ti naplní nevšedným dobrodružstvom.
Nuž pre nás je Dominik dôkazom, že aj krátky pozemský život môže človeku stačiť. Učí nás ako spojiť veselosť, šibalstvo so zbožnosťou. Učí nás, ako prejsť z veku detského do veku dospelosti bez ujmy na duši. Bez straty čistoty a veselosti. Je obdivuhodný, pretože ukazuje ako vojsť do mužnosti. Tieto myšlienky obsahuje aj modlitba k nemu.
Svätý Dominik Savio, pomôž nám spoznať Božiu lásku, aby sme našli silu žiť úplne pre Ježiša a zanechať hriech.
Daj, aby sme sa s pomocou Panny Márie naučili plniť si svoje povinnosti, trpezlivo zušľachťovať svoju povahu a odvážne sa angažovať pre dobro druhých. Nech takto objavíme spolu s tebou pravú radosť a staneme sa šťastnými tu i vo večnosti. Amen.
Aktivita:
Najprv sa zahrajte hru na spoznanie niektorého svätca. Aký je postup? Nuž pripravíte si v mysli informácie o nejakom svätcovi – povedzme o svätom Ignácovi. Meno však neprezradte. Potom postupne poviete chlapcom fakty, ktoré svätca čoraz viac vystihujú. Informácie nech sú najprv zo široka a postupne pridávajte presnejšie indície. Napríklad to môže byť takto: „Svätec na ktorého myslím sa narodil v Španielsku.“ Čakáte na odpoveď. Ale len urýchlený súťažiaci odpovie kto to je, lebo španielskych svätcov je veľa a nemusí trafiť do toho, na ktorého myslíte. Ak teda niekto odpovedal zle, vypadá z hry. Ak sú súťažiaci ticho, pridáte ďalšiu informáciu: „Pochádzal zo šľachtického rodu.“ Opäť čakáte, či niekto už vie o koho ide. Opäť môže nastať vyššie uvedená situácia. Ak nikto neodpovedá, pridáte ďalšiu indíciu: „Bol ranený do nohy.“ Nič? Dobre, pridáte: „Bol vojakom.“ Opäť zlá odpoveď? Chlapec vypadol a vy dodáte: „Počas liečby čítal knihy.“ Ak ešte stále nikto nevie o koho ide, hru dramatizujete: „Založil rehoľu Jezuitov.“ No to už isto niekto vie a vyhŕkne: „Bol to svätý Ignác z Loyoly.“ „Áno, máš bod.“ Potvrdíte jeho výpoveď a hra pokračuje s ďalším svätcom či sväticou. A je to.
A teraz nasleduje opačný postup. Dominika Savia sme už charakterizovali mnohými vlastnosťami. Ale na dokreslenie jeho charakteru použijeme metódu rozprávania príbehu. Povieme teda chlapcom príbeh a oni nech povedia, ktorá svätcova vlastnosť sa v udalosti najviac prejavila. Tu je ich za hrsť.
1. Mama Margita raz povedala svojmu synovi, don Boscovi: „Máš veľa dobrých chlapcov, ale nikto sa v kráse a dobrote srdca nevyrovná Dominikovi.“ A zdôvodnila to takto: „Stále ho vidím modliť sa, zostáva v kostole aj vtedy, keď iní už vyšli. Každý deň si cez prestávku nájde čas na krátku poklonu Ježišovi v Najsvätejšej Sviatosti. V kostole sa správa ako anjel v nebi.“ Tento príbeh hovorí o Dominikovej ….(1)…..
2. Turín ovládla zubatá. Teda smrtka. V roku 1854 sa rozšírila v tomto meste cholera. Nevyberala si, ale napadla ulicu za ulicou, dom po dome. Kto mohol, z mesta utiekol. Ale pre mnohých sa to nedalo. Chorí veľmi trpeli. No ľudia sa im báli pomôcť, aby sami nedostali čiernu chorobu. Don Bosco vidiac tento zúfalý stav nakazených ľudí, zvolal svojich chovancov a takto k nim prehovoril: „Chlapci, viete aké nešťastie nás postihlo. Ľudia zomierajú bez pomoci… Nájde sa medzi vami niekto odvážny, kto by išiel pomôcť týmto nešťastníkom?“ Dominik sa prihlásil medzi prvými. Tento príbeh zase hovorí o jeho ….(1)…..
3. O bitky medzi chlapcami ani v časoch kedy žil Dominik nebola núdza. Najprv to zvyčajne začalo nevrlými pohľadmi, potom pokračovalo ironickými poznámkami. Na rad prišla škaredá prezývka a kohúti už aj boli v sebe. Ak sa to na prvýkrát nedoriešilo, chlapci si dohodli súboj. Vraj „férovku“. Tak tomu malo byť aj v ten deň na lúke, ďaleko za plotom oratória. Dvaja chlapci sa rozhodli vyrovnať si medzi sebou účty. A bitka to mala byť podľa ich slov: „Na život a na smrť.“ Smrtiace nástroje síce boli z doby kamennej, ale boli veľmi účinné. Bitkári sa mali totiž tĺcť kameňmi. Mnohí chlapci o súboji vedeli, ale nikto nechcel bitke zabrániť. Každý sa bál vstúpiť do sporu. „Mňa sa to netýka.“ to bola ich najčastejšia odpoveď. Dozvedel sa to aj Dominik. A veru neváhal. Hneď z rána išiel uzmieriť tých dvoch galganov. Ale nepochodil. Bitka bola dohodnutá na poobedie. Ale Dominik sa nevzdával a bol na bitevnom poli v pravý čas. Veľmi vážne hnevníkom povedal: „Keďže ste rozhodnutí uskutočniť svoj surový zámer, prosím vás, aby ste prijali aspoň jednu podmienku.“ „O čo ide?“ zasyčali plní hnevu protivníci. „Chcem, aby ste sa pozreli na tento kríž“, ukázal im malý krížik, čo nosil na krku „a potom hodili kameň do mňa so slovami: Ježiš pri smrti odpustil svojim vrahom a ja hriešnik ho chcem touto hanebnou pomstou uraziť.“ A stalo sa čosi nevídané. Obidvaja zúrivci skrotli. Kamene im vypadli z rúk. Nastalo ticho, v ktorom bolo po chvíli počuť: „Dominik, odpusť.“ Potom si bitkári podali ruky. Dominik tu vystúpil ako skutočne …..(3)…….. muž.
4. I stalo sa, že ulicami Turína niesol kňaz Eucharistiu. Miništrant zvonením upozorňoval ľudí, že Kráľ kráľov ide okolo nich. Dominik hneď vedel, čo sa patrí. Bez otáľania si kľakol. No vedľa neho stal akýsi vojak, ktorý sa ani len nepohol. Stal tam ako kôl v plote. Dominik rýchlo vybral z kapsy kapesník a rozprestrel ho pred vojaka. Potom s úsmevom upozornil dotyčného: „Pane, môžete si kľaknúť? Teraz sa už nezašpiníte…“ Povedal to tak láskavo a očarujúco, že vojak ani len nemukol. Kľakol si na obidve kolená a vedľa kapesníka. Rovno do blata. Hej, Dominik bol neobyčajne……. (4)…….
5. Keď kráčal Dominik mestom, veľmi si dával pozor, aby sa jeho zrak nekŕmil nečistými vecami. Chlapci mu to zazlievali: „Pozri sa na tie plagáty raz aj ty. Veď na čo máš oči, keď sa na nič nepozeráš?“ Ale Dominik s veľkým pokojom odvetil: „Oči mám na to, aby som sa nimi pozeral na tvár našej nebeskej Matky Panny Márie, keď sa sa k nej s Božou pomocou dostanem do neba.“ Povedal to jednoducho a vyrovnane. To svedčilo, že Dominik bol v duši veľmi …….(5)…….
6. Don Bosco veľmi dbal, aby jeho chlapci pravidelne pristupovali k sviatosti zmierenia a preto zaviedol mesačnú pobožnosť dobrej smrti. V čom spočívala? Najprv z prednášky, alebo krátkeho príhovoru. Potom nasledovala chvíľka ticha na spytovanie svedomia a stanovenie si predsavzatia do nového mesiaca. A nikdy nesmela chýbať svätá spoveď. Po nej bola svätá omša i radostné pohostenie. No ešte pred rozchodom sa zvykli chlapci pomodliť za toho, kto prvý z nich zomrie. Keď už chorľavý Dominik cítil, že je to s nim ozaj zle povedal: „Nehovorme za toho, kto prvý umrie, ale za Dominika Savia, ktorý prvý umrie.“ Jeho bolestný výraz svedčil, že veľmi trpí. Ale Dominik si nikdy nesťažoval. Tak veľmi bol ……(6)……
Správne odpovede. Dominik vynikal čnosťami:
1. zbožnosti.
2. obetavosti. A bol veľmi:
3. odvážny.
4. láskavý.
5. čistý.
6. trpezlivý.
Ďalšie aktivity na stretnutie:
- Hm, čo tak si prečítať celý životopis o Dominikovi Saviovi? Istotne ho máte. Môžete ho čítať postupne, kapitolu po kapitole. A aj na stretnutí by sa našlo miesto, však?
- Popremýšľať o Dominikových predsavzatiach. Ktoré je pre vás ľahké a ktoré ťažké? A prečo?
- Nech každý z miništrantov zistí čo najviac informácii o svojom patrónovi a nech ho predstaví ostatným. V čom vynikal?
- Urobte si z obrázkov svätcov, ktorých mená nosia miništranti v skupinke „galériu svätých“. Nezabudnite ňou vyzdobiť vašu klubovňu. Samozrejme ak nejakú máte.
- Nuž a urobiť si deviatnik k svätému Dominikovi Saviovi je tiež dobrý nápad.
Predsavzatie: Pomodliť sa vyššie uvedenú modlitbu k Dominikovi Saviovi.
Skutočný príbeh: Don Bosco mal milosť zvláštnych snov, alebo ak chcete vízii. Jedna z nich mala túto podobu: 6. decembra 1876 sa mu zjavil jeho zosnulý chránenec Dominik Savio. Don Bosco videl svojho žiaka v nebi. Vznešene stál medzi mnohými klerikmi a kňazmi. Bol tam v bielučičkom obleku. Jeho telo žiarilo a bolo nádherne premenené. Nuž keď sa don Bosco vynadíval na tu krásu, našiel odvahu a spýtal sa Dominika: „V tvojom živote si sa cvičil v cnostiach. Čo ti bolo pri umieraní najväčšou útechou? Cnosť čistoty, pokojné svedomie, nádej na raj, alebo dobré skutky?“ A predstavte si len! Dominik s úsmevom odpovedal takto: „Čo ma pri umieraní najviac posilňovalo, bola pomoc mocnej Matky Vykupiteľa.“
Priatelia, viac k slovám svätého Dominika povedať nemusím. Hovoria sami za seba – predovšetkým však hovoria aj za Božiu Matku: Šťastný je ten, kto miluje Máriu a má k nej vrúcny vzťah. Amen.
Obsah katechéz celého 1. ročníka nájdeš tu.
Zdroj: www.ministranti.dcza.sk
