Priatelia, v našich formačných témach sme prišli do fázy, kedy je na mieste jedna zaujímavá ponuka. Je tu príležitosť pre chlapcov zložiť miništrantský sľub. Hej, keď láska k Bohu a k ľuďom dozreje do stavu, v ktorom sa miništrant chce zaviazať záväzkom, že bude slúžiť Bohu i ľuďom z plných síl, môže zložiť miništrantský sľub. Zvýrazním slovo môže. A poznamenám: Ak chce. Je to úplne slobodné. Nik ho do toho nesmie nútiť. Ale je na to pripravený? To musíte posúdiť vy, ktorí ste ich sprevádzali i samotní chlapci, ktorých sa to dotýka. Samozrejme, že pochybnosť sa pritrafí… Ale ak ste boli verní príprave, obsahu týchto formačných tém, veríme, že chlapci sú pripravení. Veď posúďme cestu, ktorú sme spoločne prešli.
V úvode sme predstavili miništrovanie ako povolanie. Hej, sám Pán Ježiš nás pozýva do jeho sprievodu. Pamätali sme, že väčšina chlapcov zapojených do projektu sú mladšieho veku, že s miništrovaním len začínajú a preto sme všetko začali budovať od „základu“. Ale teší nás, že sa k nám pridali aj „ostrieľaní“ miništranti. No nezabudli sme zvýrazniť, akoby stretnutia mohli prebiehať! Spojením „omladiny“ so skúsenosťou „zaslúžilcov“ začíname vychovávať „novú generáciu“ miništrantov. Tak sa prepisujú dejiny? Uvidíme, uvidíme.
V prvej kapitole sme si priblížili históriu i veľkosť služby miništrovania. Išli sme od čias Pána Ježiša a cez vzory svätých sme prišli až do dnešných dní. Robili sme to preto, aby chlapci miništrovanie nepovažovali len za súbor úkonov, ale ako prejav lásky k Bohu i blížnemu. A vzorom v tom sú svätci. Základný uhol pohľadu, z ktorého sme sa na veci pozerali bol ten, že sme rytieri samého Boha. Preto sme si všímali aj toho, komu ideme slúžiť. Aspoň trochu sme zvýraznili základné informácie o Pánu Bohu, o jeho veľkosti, kráse, dokonalosti. Samozrejme, že sa to nedá všetko vystihnúť, lebo sme len ľudia s ozaj malým „mozočekom“ a Boh nás nesmierne prevyšuje. Ale aspoň tušíme, akému nádhernému Pánovi chceme slúžiť.
V druhej kapitole sme si povedali, že služba pri oltári nesmie byť zbrklá, chaotická, v štýle „punku“, „rocku“, ani „hip-hopu“ či s iným nezávisláckym nádychom! Preto sme sa zreálnili a predstavili priestory, v ktorých sa budú miništranti pohybovať. Poukázali sme na základné predmety, s ktorými budú musieť vedieť narábať. Okrem iného sa očakáva, že miništranti budú vedieť správne vystupovať a primerane poznať aj liturgickú reč. Myslím si, že aj tieto základy miništranti zvládli.
Nuž a teraz sme na začiatku tretej kapitoly. O čo v nej pôjde? Predstavíme si ešte bližšie miništrantský štýl života. A tých, čo chcú pripravíme na miništrantské sľuby. Iste, dobre miništrovať sa dá aj bez sľubov. Ale tento osobný záväzok nám môže pomôcť konať túto službu serióznejšie, zodpovednejšie. Pretože slová sľubu sú vlastne slová zaľúbenia sa do Pána Boha. Je to vyjadrenie lásky k Bohu. Slovami a potom aj skutkami. Nuž nech to dopadne akokoľvek, prvý rok formácie miništrantov sa blíži ku koncu. Preto v tejto kapitole nezabudneme aj na pomocné otázky pre miništrantské skúšky. V závere „mužstvo“ trochu prevetráme a pripravíme sa aj na preverenie ich fyzickej rytierskej zdatnosti. Nebude chýbať ani námet na veľkú miništrantsko-rytiersku výpravu. Ale to už bude blízko prázdnin. Zatiaľ viac neprezradíme!
